Test dychovou skúškou je objektívnym dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom

Skutkové okolnosti

Zamestnávateľ a zamestnanec  uzatvorili pracovnú zmluvu, pričom ako druh práce bol dohodnutý výkon výrobného operátora s realizáciou pracovných činností, ktorými bola obsluha výrobných strojov a zariadení, práca vo výrobnom prostredí podľa pokynov nadriadeného aj práce súvisiace s dohodnutým druhom práce. 

Podľa protokolu o vykonaní dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu u zamestnanca v zmysle zákona o BOZP bola vykonaná dychová skúška žalobcu s výsledkom 1. skúšky 0,20 mg/l – 0,42 ‰ a s výsledkom opakovanej skúšky po 20 min. 0,16 mg/l – 0,33 ‰. Miestom vykonania dychovej skúšky bola osobná vrátnica zamestnávateľa. Podľa lekárskej správy Fakultnej nemocnie Trnava v ten istý deň o 20.14 hod. sa zamestnanec domáhal odberu krvi, keďže v práci údajne nafúkal a udáva, že alkohol nepil. Realizovaný odber krvi na etanol o 19.30 hod., toxikologické vyšetrenie 0,00 g/l.

Zamestnávateľ skončil so zamestnancom pracovný pomer okamžite podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, a to z dôvodu pozitívnej dychovej skúšky. 

Okresný súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamestnanca, keď dospel k záveru, že skutok, ktorého sa mal zamestnanec dopustiť, t. j. nástup do práce pod vplyvom alkoholu, nebol vo vzťahu k zamestnancovi zo strany zamestnávateľa preukázaný.

Okresný súd vychádzal najmä z predpokladu nulovej zistenej hodnoty alkoholu v krvi zamestnanca a súčasne poukázal na skutočnosť, že stanovená časová lehota, v ktorej má zamestnanec preukázať vylúčenie alkoholu a vyvrátiť tak zistené hodnoty dychovou skúškou, je nerelevantná, keďže zamestnanec nekalkuloval s časovým faktorom a snažil sa zabezpečiť si krvnú skúšku čo najskôr v zmysle popísaných okolností priebehového deja. 

Okresný súd vyhodnotil, že za daných okolností zamestnanec vykonal maximum, čo mohol, aby limit jednej hodiny stihol, keď sa mu podarilo dostať sa na odber až o 19.30 hod., aj to údajne s pomocou náhodne prítomnej polície. Naproti tomu zamestnávateľ nevytvoril žalobcovi objektívne možnosti na to, aby odber krvi absolvoval do požadovanej jednej hodiny.

Okresný súd v súdnom konaní však ďalej zjavne priorizoval výsledky krvnej skúšky na úkor výsledkov dychovej skúšky, keď uviedol, že výsledky dychovej skúšky môžu byť nepresné a sporné, jediným spoľahlivým spôsobom, ako zistiť prítomnosť alkoholu, je jedine a len krvná skúška.

Krajský súd v odvolacom konaní zrušil rozhodnutie okresného súdu o určení, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu žalovaným je neplatné, ktoré okresný súd odôvodnil v podstate tým, že zamestnávateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno preukázať, že zamestnanec nastúpil do zamestnania pod vplyvom alkoholu, keďže pozitívna dychová skúška, ktorá u neho alkohol preukázala, nie je považovaná za dôveryhodnú a zamestnanec napriek tomu, že vyvinul všetko úsilie, ktoré bolo možné od neho očakávať, nemal reálnu možnosť vyvrátiť výsledok dychovej skúšky krvnou skúškou.

Okresný súd teda konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by zamestnanec nastúpil do práce pod vplyvom alkoholu, teda nebol preukázaný skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, a preto určil, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

Okresný súd pritom vychádzal z toho, že žalobca, ktorý nastupoval na nočnú zmenu od 18.00 hod., nemal možnosť zabezpečiť si krvnú skúšku v mieste výkonu práce, musel cestovať z Hlohovca do Trnavy do nemocnice, kde ho na pohotovosti neprijali skôr a zamestnávateľom stanovený časový limit pre vykonanie krvnej skúšky 1 hod. prekročil o cca 30 min. vo vnútropodnikovom predpise zamestnávateľa. Odber krvi v nemocnici bol pritom s negatívnym výsledkom.

Okresný súd podľa krajského súdu pri svojich úvahách správne vychádzal z názoru, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať existenciu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca zaťažovalo zamestnávateľa. Zamestnávateľ ale toto svoje dôkazné bremeno uniesol, keď dvoma po sebe nasledujúcimi dychovými skúškami (s odstupom 20 min.) na analyzátore dychu s platným overením a pri dodržaní predpísaného postupu preukázal, že žalobcovi pred nástupom do práce na nočnú zmenu bol nameraný alkohol v dychu, a to o 17.39 hod. s hodnotou 0,20 mg/l (0,42 ‰) a o 18.02 hod. s hodnotou 0,16 mg/l (0,33 ‰).

Po vykonaní pozitívnej dychovej skúšky vrátane opakovanej sa dôkazné bremeno preukázať vlastné tvrdenie, že zamestnanec alkohol nepožil, prenáša na zamestnanca, ktorý má možnosť preukázať opak výsledkami krvnej skúšky v zamestnávateľom stanovenom primeranom jednohodinovom časovom limite.

Ak sa zamestnancovi nepodarí, neunesie vlastné dôkazné bremeno preukázať opak. Zamestnanec, ktorý popieral, že by pred nástupom do zamestnania požil alkoholické nápoje, sa vyjadril, že skutočnosť, že dychový analyzátor mu nameral alkohol v dychu, si vie vysvetliť len tak, že prístroj mal poruchu.

V tejto súvislosti okresný súd  podľa krajského súdu nevenoval pozornosť tomu, že podľa nespochybniteľných dôkazov založených v súdnom spise, v uvedený deň na predmetnom riadne certifikovanom prístroji od rána od 5.28 hod. do večera do 23.33 hod. bolo vykonaných jedenásť meraní, z toho sedem pred meraním žalobcu a dve merania po meraní žalobcu, ktoré všetky boli negatívne, iba uvedené dve merania žalobcu skončili s pozitívnym výsledkom. Uvedená skutočnosť pritom fakticky vylučuje chybu prístroja, ktorá ani v konaní preukázaná nebola.

Okresný súd podľa krajského súdu rovnako nevenoval pozornosť a nevysporiadal sa s ďalšou námietkou zamestnávateľa, že ak zamestnancovi o 19.30 hod. v krvi nebol nameraný žiaden alkohol, stalo sa tak preto, že plynutím času došlo k jeho odbúraniu.

V tejto súvislosti bolo potom dôvodným, aby súd zistil, aký by bol obsah alkoholu v organizme zamestnanca v čase odberu krvi o 19.30 hod. pri zachovaní rýchlosti jeho odbúravania za uvedených 23 min. medzi prvou a druhou dychovou skúškou.

Ak zistené tempo odbúravania alkoholu u zamestnanca bude znamenať, že v čase odberu krvi jeho organizmus alkohol už metabolizoval a nemohol byť zaznamenaný meraním, krvná skúška by nemohla vierohodne preukázať, že nenastúpil do práce pod vplyvom alkoholu.

Zamestnanec by tým neuniesol svoje dôkazné bremeno vyvrátiť tvrdenie zamestnávateľa preukázané dvomi regulárnymi dychovými skúškami, že v uvedený deň do práce pod vplyvom alkoholu nastúpil. Okolnosti, pre ktoré by svoje dôkazné bremeno neuniesol, idú pritom na ťarchu nositeľa dôkazného bremena – zamestnanca.

Komentár k súdnemu rozhodnutiu

Realizácia kontrolnej činnosti zo strany zamestnávateľa býva diferencovaná s ohľadom na zameranie predmetu vlastného výkonu kontrolnej činnosti. Jednou z najčastejších kontrolných činností z hľadiska vecného zamerania je kontrola prítomnosti alkoholu u zamestnancov. 

Musíme si totiž uvedomiť, že požitie alkoholu môže predstavovať privodenie si stavu zdravotnej nespôsobilosti na výkon dohodnutého druhu práce bez ohľadu na to, či k tejto situácii prišlo z nedbanlivosti alebo úmyselne.

Požitie alkoholu alebo psychotropných a omamných látok môže mať napr. vplyv na kognitívnu (rozpoznávaciu) schopnosť zamestnanca, ovplyvniť možnosť jeho úsudku pri realizácii rozhodnutí v pracovnoprávnych vzťahoch alebo znižuje ostrosť videnia, schopnosť rýchlo reagovať na prípadný vznik nepredvídateľnej situácie a pod.

Povinnosť zamestnávateľa realizovať kontrolnú činnosť vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP vo forme, že „zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa“.

Obdobne je táto povinnosť (nepožívať alkohol, omamné a psychotropné látky) formulovaná aj pre zamestnanca, keď podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. k) zákona o BOZP zamestnanec nesmie „požívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce“ a podľa písm. l) citovaného zákonného ustanovenia je povinný sa „podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok“.

Vykonávanie kontrolnej činnosti zo strany zamestnávateľa sú oprávnené výlučne osoby, o ktorých takto rozhodol zamestnávateľ, a to aj s odkazom na ustanovenie § 12 ods. 2 písm. l) zákona o BOZP, ktoré mu ukladá povinnosť, aby „okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uviedol zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise“.

V súvislosti s formou kontrolnej činnosti vyvstáva do popredia otázka konkrétneho spôsobu zisťovania prítomnosti alkoholu, omamných alebo psychotropných látok u zamestnanca. Za všeobecne prijateľný spôsob aj s ohľadom na ochranu súkromia zamestnanca na pracovisku sa považuje denná vizuálna kontrola všetkých zamestnancov.

Pri podozrení alebo pri vyskytujúcich sa problémoch s používaním alkoholu na pracovisku možno potom realizovať kontrolu dychovou skúškou a v prípade pozitívneho výsledku aj vyšetrenie krvi alebo moču, ktoré sú pri prípadnom pracovnoprávnom spore najpreukázateľnejšie.

V tomto ohľade vznikajú otázky, aký detekčný (merací) pristroj pre zamestnávateľa predstavuje objektivizujúci dôkaz, že sa zamestnanec dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny a možno s ním skončiť pracovný pomer podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Všeobecný právny rámec pre určenie vhodného druhu detekčného prístroja na dýchaciu skúšku zisťovania alkoholu u zamestnancov neexistuje. Je na rozhodnutí zamestnávateľa, aký druh použije a na aké účely chce zistený výsledok použiť, t. j. či napr. len nechce pri kontrolnej činnosti používať prístroje určené len na orientačné zisťovanie, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu.

V prípade súdneho sporu o neplatnosť ukončenia pracovného pomeru by mohlo byť ale takéto zisťovanie alkoholu takýmto detekčným prístrojom spochybniteľným dôkazným prostriedkom.

Na zisťovanie prítomnosti alkoholu v dychu sa odporúča používať detekčný prístroj určený výrobcom na právne účely, ktorý musí byť pravidelne kalibrovaný a testovaný podľa pokynov výrobcu, resp. využiť postupy vyšetrenia na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok uvedené v zákone č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v z. n. p.

Primárna voľba prostriedku, ktorý umožní zamestnávateľovi zistiť prítomnosť alkoholu u zamestnanca (t. j. aj jeho kvalita a charakteristika napr. v podobe pravidelnej kalibrácie), je spôsobilá privodiť nástup obráteného dôkazného bremena zamestnanca a zamestnávateľovi v zmysle právnych záverov rozsudku krajského súdu a umožní získať právnu istotu, že prišlo z jeho strany k platnému skončeniu pracovného pomeru, a je na osobe zamestnanca, aby preukázal opak.

Predmetné súdne rozhodnutie je kľúčové aj s ohľadom na právnu argumentáciu súdu, ktorý na jednej strane potvrdil oprávnenosť dychovej skúšky ako dôkazného prostriedku (pri zachovaní predpokladu vhodnosti meracieho prístroja a jeho pravidelnej kalibrácie) a súčasne prejudikoval, že výsledok krvnej skúšky (hoci ide o preukaznejší spôsob) je potrebné posudzovať v časovom rozsahu, v ktorom bola vykonaná od okamihu, kedy zamestnávateľ objektívne preukázal existenciu objektívnych dôvodov, pre ktoré možno so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer, a nepreukázanie opaku je potrebné posúdiť na ťarchu zamestnanca, a to v priamom rozpore s doterajším prístupom uplatnenia pracovnoprávnej ochrany zamestnancov.