Možnosti zamestnanca podať podnet inšpektorátu práce

Predmet inšpekcie práce

Inšpektoráty práce u zamestnávateľov kontrolujú, či títo rešpektujú zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), a aj osobitnú právnu úpravu, pričom podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce platí, že zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou podľa § 239 Zákonníka práce zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce, ktorými sú vecne a miestne príslušné inšpektoráty práce.

V súlade s § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 tohto zákona, pričom ide predovšetkým o oblasti úloh dozoru nad dodržiavaním:

• pracovnoprávnych predpisov, (sem spadajú napríklad Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie;
• právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, napríklad zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
• právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia; sem patria podľa § 39 Zákonníka práce predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Upozornenie: Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu;
• právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, kam patrí napríklad zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
• záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, kde je rámcovou právnou úpravou zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov;
• osobitného predpisu (týmto je zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj;
• osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, ktorým je zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Taktiež majú inšpektoráty práce oprávnenie na vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie hore uvedených právnych predpisov a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.

Inšpektoráty práce taktiež majú oprávnenie na poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať hore uvedené právne predpisy. Pre vymedzenie pojmu „podnikateľ“ je potrebné obligatórne zohľadniť § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Inšpekcia práce nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov

Aktivita inšpektorátov práce sa v tejto oblasti zameriava na dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. Pritom nejde len o pracovný pomer, ale o pracovnoprávne vzťahy, teda aj o problematiku vzniku, zmeny či skončenia dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré sú upravené v samostatnej, deviatej časti Zákonníka práce a majú špecifickú právnu úpravu.

Inšpekcia práce v týchto prípadoch preveruje, či došlo k uzatvoreniu pracovného pomeru pracovnou zmluvou, ktorá spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti podľa § 42 až § 44a Zákonníka práce; v prípade, že došlo k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, či boli splnené predpoklady pre niektorý z taxatívne ustanovených výpovedných dôvodov podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce a proces výpovede. Taktiež možno zo strany inšpektorátu práce preskúmať zákonnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, prípadne skončenia pracovného pomeru dohodou, v skúšobnej dobe, pokiaľ vznikajú pochybnosti v jednotlivom prípade.

Príklad č. 1:

U zamestnávateľa vykonávala zamestnankyňa administratívne pracovné úlohy. Uvedené pracovné úlohy jej zamestnávateľ zadával v časových intervaloch, ktoré neboli objektívne splniteľné. Taktiež zamestnankyňa zistila, že jej zamestnávateľ neposkytoval všetky podklady pre zdarné splnenie úloh, pričom tieto mal u seba v danom prípade. Taktiež ponižujúco zhodnocoval výsledky plnenia úloh zamestnankyňou pred ostatnými spoluzamestnancami na spoločnej porade. Pretože zamestnankyňa zastávala názor, že ju zamestnávateľ diskriminuje a podaná sťažnosť zamestnávateľovi neviedla k náprave, podala podnet na príslušný inšpektorát práce. Konala zamestnankyňa v súlade s platným právom?

V takomto prípade má zamestnanec podľa § 13 ods. 7 Zákonníka práce právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu diskriminácie; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu písomne odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. Pritom Zákonník práce v ďalšom nekonkretizuje formálne, a ani obsahové náležitosti takejto žiadosti.

ODPORÚČANIE:

Pokiaľ dôjde k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania diskrimináciou, môže zamestnanec ešte pred podaním žalobného návrhu na súd podať podnet na príslušný inšpektorát práce.

O uvedenom svedčí aj § 150 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého platí, že zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov (sem patrí aj prípad diskriminácie), ako aj zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou podľa § 239 Zákonníka práce zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce, ktorými sú vecne a miestne príslušné inšpektoráty práce.

Preto možno uviesť, že zamestnankyňa konala v súlade s platným právom.

Príklad č. 2:

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu. V prípade inej zamestnankyne jej poskytol za vykonanú prácu rovnakej hodnoty o 20 % nižšie mzdové ohodnotenie, a to aj napriek tomu, že výšku mzdy mali v pracovnej zmluve rovnakú. Pritom táto zamestnankyňa argumentovala, že za prácu rovnakej hodnoty mala dostať rovnaké mzdové ohodnotenie. Podľa zamestnávateľa však nešlo o rovnakú prácu, ale prácu rovnakej hodnoty. Uvedený názor zamestnávateľa bol správny?

Uvedený prípad rieši § 119a ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ktorý predstavuje kogentnú právnu úpravu. Podľa uvedeného ustanovenia mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Uvedené ustanovenie sa pritom vzťahuje na každé plnenie za prácu, ako aj na plnenia, ktoré sa vyplácajú alebo sa budú vyplácať v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.

Preto možno uviesť, že uvedený názor zamestnávateľa nebol správny.

Príklad č. 3:

Pretože tehotná žena vykonávala prácu, ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozovala jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe a zamestnávateľ ju nemohol preradiť na inú, pre ňu vhodnú prácu, poslal ju na neplatené pracovné voľno. Taktiež zamestnávateľ argumentoval, že nejde o prácu, ktorú by právna úprava neumožňovala vykonávať tehotným ženám v tomto prípade. S uvedeným postupom zamestnávateľa však tehotná zamestnankyňa nesúhlasila a žiadala od zamestnávateľa poskytnutie plateného voľna, pričom podala aj podnet na príslušný inšpektorát práce. Konala tehotná zamestnankyňa v súlade s platným právom?

V rámci pracovnoprávnych vzťahov má inšpektorát práce oprávnenie preveriť rešpektovanie Zákonníka práce a osobitných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na pracovné podmienky zamestnancov u zamestnávateľa. Ide napríklad o prešetrovanie toho, či zamestnanci nevykonávajú práce, ktoré sú im zakázané podľa Zákonníka práce alebo osobitnej právnej úpravy.

V prípade pracovných podmienok žien a mužov ide o kontrolu rešpektovania § 160 až § 162 Zákonníka práce, ktoré sa týkajú pracovných podmienok žien a mužov, ktorí sa starajú o deti. Predovšetkým ide o tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy, ktoré nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu.

Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení neskorších predpisov, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.

UPOZORNENIE:

Podľa § 161 ods. 2 Zákonníka práce tehotná žena nesmie byť taktiež zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. To platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene.

Podľa § 162 Zákonníka práce platí, že pokiaľ tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná, alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. Ak úprava pracovných podmienok nie je možná, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy, a ak to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu. Ak dosahuje žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu.

Pokiaľ nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy. Uvedené ustanovenia Zákonníka práce sa rovnako vzťahujú aj na matku do konca deviateho mesiaca po pôrode a na dojčiacu ženu a ide o kogentnú právnu úpravu.

Preto možno uviesť, že tehotná zamestnankyňa konala v súlade s platným právom.

V prípade mladistvých zamestnancov môže inšpektorát práce v rámci svojej pôsobnosti kontrolovať, či zamestnávateľ rešpektuje špecifické pracovné podmienky pre týchto zamestnancov, ktoré ustanovuje v § 171 až § 173 Zákonník práce kogentnou právnou úpravou. Taktiež môže inšpektorát práce u zamestnávateľa kontrolovať rešpektovanie § 174 ods. 1 Zákonníka práce, konkrétne zákazu práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti v prípade mladistvých zamestnancov.

Taktiež podľa § 175 Zákonníka práce platí, že určité práce má mladistvý zamestnanec zakázané vykonávať, napríklad práce pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní. Mladistvý zamestnanec nesmie byť zamestnávaný prácami, ktoré so zreteľom na anatomické, fyziologické a psychické zvláštnosti v tomto veku, sú pre neho neprimerané, nebezpečné alebo jeho zdraviu škodlivé. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ nesmie zamestnávať mladistvých zamestnancov ani prácami, pri ktorých sú vystavení zvýšenému nebezpečenstvu úrazu, alebo pri ktorých výkone by mohli vážne ohroziť bezpečnosť a zdravie spoluzamestnancov alebo iných osôb.

Inšpektorát práce v prípade mladistvých zamestnancov môže kontrolovať aj rešpektovanie § 176 Zákonníka práce, konkrétne výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k vykonávanej závislej práci a zabezpečiť aj prípadné nápravné opatrenia.

V pracovnoprávnej oblasti môže inšpektorát práce dohliadať aj nad rešpektovaním práv a oprávnených záujmov domáckych zamestnancov, pričom ide o takých zamestnancov, ktorí vykonávajú domácku prácu. Pod domáckou prácou sa podľa § 52 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce rozumie práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva sa pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca. Podľa § 52 ods. 3 Zákonníka práce sa za domácnosť zamestnanca považuje dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa.

V prípade zamestnancov so zdravotným postihnutím môže inšpektorát práce u zamestnávateľa kontrolovať, či sú rešpektované ustanovenia § 158 a § 159 Zákonníka práce, predovšetkým, či sú u zamestnávateľa vytvorené adekvátne pracovné podmienky a taktiež sa prihliada na pracovné miesto, ktoré bolo takýmito zamestnancami obsadené. Pritom podľa § 40 ods. 8 Zákonníka práce je potrebné za zamestnanca so zdravotným postihnutím považovať zamestnanca uznaného za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

V prípade výkonu určitých kategórií ľahkých prác osôb do 15 rokov veku ustanovuje v § 11 ods. 4 a 5 Zákonník práce špecifickú právnu úpravu. Podľa § 11 ods. 2 Zákonníka práce platí, že spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká, ak ďalej nie je ustanovené inak, dňom, kedy fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku; zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky fyzickej osoby.

Podľa § 11 ods. 4 Zákonníka práce práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky je zakázaná, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Tieto fyzické osoby však môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len pri:

a) účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach,

b) športových podujatiach,

c) reklamných činnostiach,

d) iných činnostiach neuvedených v písmenách a) až c), ak ide o fyzickú osobu staršiu ako 15 rokov do ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky.

UPOZORNENIE:

Inšpektorát práce preto pri týchto zamestnancoch kontroluje, či títo vykonávajú len v § 11 ods. 4 Zákonníka práce taxatívne ustanovené ľahké práce a taktiež podľa § 11 ods. 5 Zákonníka práce povoľuje na žiadosť zamestnávateľa po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva výkon takýchto ľahkých prác. V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak podmienky povolenia nie sú dodržiavané. Pritom Zákonník práce neustanovuje ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu obsahové náležitosti žiadosti zamestnávateľa, ktorá je adresovaná inšpektorátu práce na účely povolenia výkonu ľahkých prác fyzickej osobe. Povolenie vydáva inšpektorát práce na základe dohody s príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva, ktorý koná na základe zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V pracovnoprávnej oblasti sa inšpektoráty práce zaoberajú aj problematikou kontroly právnej relevantnosti kolektívneho vyjednávania. Oblasť kolektívneho vyjednávania sa pritom nespravuje len Zákonníkom práce, ale aj osobitnou právnou úpravou, ktorou je napríklad zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Podľa § 1 ods. 1 tohto zákona kolektívne vyjednávanie prebieha medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy.

V kontexte uvedeného inšpektorát práce môže u zamestnávateľa, u ktorého pôsobia zástupcovia zamestnancov, kontrolovať, či je členom odborového orgánu umožnené vykonávať jednotlivé odborárske aktivity alebo či zamestnávateľ rešpektuje jednotlivé ustanovenia kolektívnej zmluvy, ktoré upravujú vylepšené podmienky pre zamestnancov v porovnaní so Zákonníkom práce, napríklad umožňujú poskytovať stravné lístky aj počas pracovnej neschopnosti zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere.

Inšpekcia práce v oblasti bezpečnosti práce

Inšpektoráty práce v oblasti bezpečnosti práce môžu napríklad kontrolovať, či si zamestnávateľ plní svoje právne povinnosti ustanovené v § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“), kde má zamestnávateľ okrem iného aj tieto právne povinnosti:

• vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
• zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky;
• zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami;
• zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy;
• zabezpečovať, aby chemické, fyzikálne, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov;
• odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie;
• nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce;
• v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov:

1. prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie,
2. vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

• určovať bezpečné pracovné postupy;
• určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať;
• písomne vypracovať a podľa potreby vyhodnocovať a aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov a na zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny nie je uvedený v prílohe č. 1 zákona o BOZP;
• vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
• vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk:

1. zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám,
2. spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy,
3. zakázaných mladistvým zamestnancom,

• viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci päť rokov odo dňa, kedy bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný predpis neustanovuje inak;
• zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
• zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami;
• zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu podľa § 30a a § 30d zákona č. 355/2007 Z. z. vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z. z., a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada;
• dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u:

1. zamestnancov na odlúčených pracoviskách,
2. zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami,
3. osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie,

• poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to napríklad v súlade so Zákonníkom práce, zákonom č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov;
• nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.

Podľa § 12 ods. 1 zákona o BOZP má zamestnanec právo:

• prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou; v prípade potreby možno po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore;
• odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb;
• pričom ide o taxatívny právny výpočet.

Pritom vymedzenie situácií, pri ktorých môže dôjsť k bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu života alebo zdravia zamestnanca zákon o BOZP neustanovuje ani demonštratívnym právnym výpočtom, a preto je na uvážení zamestnanca, či daná situácia nastala v konkrétnom prípade. Pritom právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia má zamestnanec aj v prípade, keď sa len domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb, nemusí však dôjsť k reálnym prejavom takéhoto nebezpečenstva, postačuje, že len môže nastať takáto situácia.

Taktiež je potrebné uviesť § 148 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.

Záver

Pokiaľ sa zamestnanec domnieva, že konaním zamestnávateľa sú ohrozené jeho práva a právom chránené záujmy dané právnou úpravou, môže podať podnet inšpektorátu práce. Taktiež môžu inšpektoráty práce kontrolovať aj prípadné diskriminačné konanie zamestnávateľa a zamestnanec im môže podať podnet. Pritom môže ísť aj o prípady, keď zamestnávateľ skončí so zamestnancom pracovný pomer. Rovnako môže zamestnanec podať takýto podnet, ak si zamestnávateľ neplní povinnosti dané mu právnou úpravou alebo vnútornými normatívnymi predpismi, ktoré sú u neho v platnosti. A taktiež môže ísť o prípady bezpečnosti práce v komplexnom rozsahu.

Použité zdroje:

[1] Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

[2] Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[3] Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

[4] Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[5] Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[6] Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[7] Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

[8] Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[9] Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[10] Zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[11] Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

[12] Zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[13] Zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

[14] Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení neskorších predpisov.

[15] Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov v znení neskorších predpisov.