Adresa na doručovanie písomností v čase dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Vydané: 6 minút čítania

Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 28. mája 2024 vydal rozsudok, sp. zn. 4CdoPr/5/2023, v ktorom sa zaoberal otázkou, či je zamestnávateľ povinný doručovať písomnosť týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru na adresu, ktorú zamestnankyňa uviedla v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Táto adresa, na ktorej sa počas práceneschopnosti zdržiavala a ktorú uviedla v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, bola odlišná od jej adresy trvalého pobytu, ktorú v minulosti nahlásila zamestnávateľovi.


  • Vzor
 

Relevantná právna úprava v Zákonníku práce

V zmysle právneho stavu de lege lata Zákonník práce v § 70 zakotvuje, že: „Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť“.

Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce: „Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku“.

Ustanovenie § 38 ods. 2 Zákonníka práce zakotvuje, že: „Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk". Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako desať dní“.

Zákonník práce v § 81 zamestnancovi ustanovuje rôzne povinnosti. Okrem iného, podľa § 81 písm. g) Zákonníka práce je zamestnanec povinný: „Písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia“.

 

Rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu

Súd prvej inštancie zastával názor, že ak žalobkyňa (zamestnankyňa) nahlásila prostredníctvom potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, že sa v čase PN bude zdržiavať na inej adrese, než je jej trvalý pobyt (ktorý v minulosti nahlásila žalovanej, teda svojmu zamestnávateľovi), nezakladá to rozhodnú skutočnosť, že žalobkyňa oznamuje žalovanej, aby jej písomnosti doručovala na túto adresu.

Odvolací súd zastával opačný názor, keďže uviedol, že uvedené písomné potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne obsahovalo potrebnú informáciu o zmenenej adrese, na ktorej sa bude žalobkyňa zdržovať, a ktorú je zároveň nutné považovať aj za zmenu adresy na doručovanie písomností počas dočasnej práceneschopnosti. Odvolací súd poznamenal, že bolo vecou žalovanej, aby venovala obsahu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti náležitú pozornosť. Je vecou žalovanej, aby neprehliadla informáciu, týkajúcu sa uvedenia adresy, na ktorej sa bude žalobkyňa počas práceneschopnosti zdržovať, keď uvedené potvrdenie obsahovalo zreteľne a prehľadne uvedenie dvoch adries žalobkyne, jednak adresu jej trvalého pobytu, ale zároveň aj uvedenie adresy, kde sa bude žalobkyňa počas práceneschopnosti zdržiavať.

 

Nadobudnutie poznatkov ohľadom adresy zamestnanca

V praxi sa zamestnávateľ o adrese zamestnanca, na ktorú má doručovať písomnosti, najčastejšie dozvie z oznámenia zamestnanca, vykonaného v súvislosti so vznikom pracovného pomeru, alebo podľa spomínaného § 81 písm. g) Zákonníka práce.

Najvyšší súd SR však rozhodol, že v dôsledku sémanticky širšie koncipovaného pojmu „posledná známa adresa“ môže zamestnávateľ adresu, na ktorú doručuje zamestnancovi podstatné písomnosti podľa § 38 Zákonníka práce, zistiť aj z iného zdroja, napríklad od iných zamestnancov, od príbuzných zamestnanca, od poskytovateľov zdravotníckych služieb, od orgánov verejnej moci a pod. Z takto získaných informácií však smie zamestnávateľ vychádzať len za predpokladu, že sa na tejto adrese zamestnanec preukázateľne zdržuje a je možné mu na ňu riadne doručovať písomnosti.

Takéto nadobudnutie poznatkov ohľadom adresy zamestnanca nepredstavuje právny úkon, ide o tzv. faktický úkon, ktorý je voči zamestnávateľovi účinný v momente, kedy sa o ňom dozvie akýmkoľvek vierohodným (spoľahlivým) spôsobom. To platí aj v prípade „dočasnej adresy“, ktorá je z hľadiska doručovania písomností zamestnávateľa rovnako významná, samozrejme len po dobu, po ktorú sa zamestnanec na takom mieste zdržuje, prípadne sa má zdržovať.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnanci, ktorí majú po dobu dočasnej pracovnej neschopnosti, dovolenky, starostlivosti o člena rodiny, vojenskej služby, alebo z iných  obdobných  dôvodov  dočasne inú  adresu,  môže po  dobu  „aktuálnosti“ takejto adresy zamestnávateľ, ktorý sa o tom dozvedel, doručovať svoje písomnosti len na túto „dočasnú adresu“ a že doručenie na inú adresu je neúčinné.

 

Posledná adresa zamestnanca

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnankyňa doručila zamestnávateľovi potvrdenie o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré obsahovalo aj uvedenie adresy, kde sa bude počas práceneschopnosti zdržiavať. Vzhľadom aj na účel potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, prostredníctvom ktorého zamestnanec okrem iného oznamuje aj svoje miesto zdržiavania sa počas trvania práceneschopnosti, možno ustáliť, že takéto oznámenie o dočasnej zmene adresy pobytu predstavuje spoľahlivý zdroj poznatku o „poslednej adrese zamestnanca“ významného z hľadiska § 38 ods. 2 Zákonníka práce.  

Keďže teda zamestnávateľ doručoval okamžité skončenie pracovného pomeru počas trvania práceneschopnosti zamestnankyne na adresu trvalého pobytu, ktorá bola odlišná, než adresa, ktorá vyplývala z predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, doručoval túto písomnosť v rozpore so zákonom.

 

Splnenie povinnosti oznámiť zmenu adresy na doručovanie podľa § 81 písm. g) Zákonníka práce

Uvedenie adresy, na ktorej sa bude zamestnankyňa počas práceneschopnosti zdržiavať prostredníctvom potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, predstavuje splnenie jej povinnosti oznámiť zmenu adresy na doručovanie písomností podľa § 81 písm. g) Zákonníka práce.

Z textácie zákona nijak nevyplýva, že by takéto oznámenie voči zamestnávateľovi malo byť vykonané osobitným prípisom, príp. iným formalizovaným spôsobom. Rovnako je z povahy potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zrejmé, že v ňom obsiahnutý údaj o zmene adresy pobytu je limitovaný trvaním samotnej práceneschopnosti, a preto by v praxi nemali vznikať pochybnosti o adrese na doručovanie písomností po skončení pracovnej neschopnosti.

 

Záver

V prejednávanom prípade účinné doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zmaril zamestnávateľ. Z tohto dôvodu nedošlo k platnému skončeniu predmetného pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zamestnávateľom preto možno odporučiť striktné sledovanie adresy zamestnanca na doručovanie písomností.