Nie je úraz ako úraz – kto rozhoduje o pracovnom úraze pri úrazovom poistení

Skutkový základ sporu

Žalobkyňa – zamestnankyňa v pohostinskom zariadení – tvrdila, že utrpela pracovný úraz pri manipulácii s pivnými sudmi. Zamestnávateľ však odmietol zodpovednosť a úraz nehlásil. Žalobkyňa si uplatnila nárok na úrazové dávky, pričom pobočka Sociálnej poisťovne jej žiadosti nevyhovela. Argumentovala tým, že bez uznania zamestnávateľa alebo súdneho rozhodnutia o pracovnoprávnej zodpovednosti nemožno považovať úraz za pracovný. Tento právny názor potvrdil aj krajský súd, no žalobkyňa sa obrátila na Najvyšší správny súd SR (ďalej ako „NSS SR“).

Právne otázky

Kľúčovou otázkou bolo, kto je oprávnený rozhodnúť o tom, či úraz spĺňa znaky pracovného úrazu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SP“) – či civilné súdy v pracovnoprávnych sporoch podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), alebo Sociálna poisťovňa v rámci konania o priznaní nároku na úrazovú dávku sociálneho poistenia.

Rozhodujúce závery NSS SR

• Definícia pracovného úrazu je autonómna

Podľa § 8 zákona o SP je pracovným úrazom poškodenie zdravia spôsobené náhlym, krátkodobým a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi. Táto definícia je nezávislá od pojmu pracovného úrazu podľa § 195 Zákonníka práce. To znamená, že uznanie úrazu za pracovný podľa pracovnoprávnych predpisov automaticky neznamená, že ide aj o pracovný úraz na účely sociálneho poistenia.

Zamestnanec, ktorý žiada o dávku z úrazového poistenia, nie je povinný iniciovať civilný spor s cieľom určiť povahu úrazu. Túto otázku musí vyriešiť samotná Sociálna poisťovňa v konaní o priznaní nároku na úrazovú dávku.

• Právomoc súdov v pracovnoprávnych sporoch

NSS SR výslovne uviedol, že súdy príslušné na rozhodovanie pracovnoprávnych sporov podľa § 14 Zákonníka práce nemajú právomoc určovať, či úraz je pracovným úrazom podľa § 8 zákona o SP. Ide o otázku, ktorú posudzuje výlučne Sociálna poisťovňa ako orgán vykonávajúci konanie o priznaní nároku na dávku sociálneho poistenia. Rozhodnutie civilného súdu o pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa môže mať podporný význam, no nie je záväzné pre Sociálnu poisťovňu v rámci jej rozhodovania o priznaní nároku na dávku. Túto otázku patrí posudzovať len organizačným zložkám Sociálnej poisťovne, pretože ide výlučne o (predbežnú) otázku v rámci samotného zákona o sociálnom poistení.

Praktický príklad: Zamestnanec môže uspieť v spore so zamestnávateľom o náhradu škody, no Sociálna poisťovňa mu dávku neprizná, ak úraz nespĺňa znaky § 8 zákona o SP.

• Viazanosť stanoviskom zamestnávateľa

Sociálna poisťovňa nie je viazaná vyhlásením zamestnávateľa, že úraz nebol pracovným úrazom. Rovnako nie je viazaná ani opačným vyhlásením. Sama je povinná posúdiť, či sú splnené podmienky definície pracovného úrazu podľa § 8 zákona o SP, pričom musí riadne zhodnotiť všetky dôkazy.

• Liberácia zamestnávateľa

Podľa § 110 ods. 2 zákona o SP nevzniká nárok na úrazovú dávku, ak sa zamestnávateľ účinne zbaví zodpovednosti (napr. ak preukáže, že zamestnanec si úraz privodil pod vplyvom alkoholu alebo porušením bezpečnostných predpisov). Liberácia však nemôže byť len formálnym odmietnutím zodpovednosti – zamestnávateľ musí preukázať splnenie zákonných podmienok. Ak tak neurobí, Sociálna poisťovňa vychádza z toho, že nárok na priznanie úrazovej dávky vznikol.

Dôvody účinnej liberácie sú taxatívne uvedené v Zákonníku práce (§ 196). Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti celkom alebo sčasti vtedy, ak:

• jedinou príčinou, prípadne jednou z príčin úrazu bolo zavinené porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnanca,
• zamestnanec si privodil úraz pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok,
• úraz bol spôsobený úmyselne,
• zamestnanca konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Význam rozhodnutia NSS SR

Rozsudok prináša jasný odklon od predchádzajúcej praxe, keď sa Sociálna poisťovňa často cítila viazaná postojom zamestnávateľa. Najvyšší správny súd teraz potvrdil, že pri posudzovaní nároku na úrazové dávky musí sama aktívne zistiť skutkový stav a posúdiť, či úraz spĺňa znaky pracovného úrazu podľa zákona o sociálnom poistení.

Pre zamestnancov to znamená, že ani odmietavé stanovisko zamestnávateľa nemusí byť prekážkou v uplatnení úrazových dávok. Na druhej strane, Sociálna poisťovňa musí dôsledne preveriť okolnosti a rozhodnutie riadne odôvodniť.

Rozhodnutie sprísňuje postavenie zamestnávateľov pri liberácii. Nestačí formálne odmietnutie, musia preukázať dôvody zbavenia zodpovednosti. Ak to neurobia, Sociálna poisťovňa bude vychádzať z toho, že nárok na dávku vznikol.

Záver

Rozhodnutie NSS SR z decembra 2024 posilňuje ochranu zamestnancov tým, že potvrdzuje nezávislú právomoc Sociálnej poisťovne pri posudzovaní pracovných úrazov. Zároveň ukladá povinnosť zamestnávateľom, aby v prípade, že chcú uplatniť liberáciu, predložili jasné dôkazy. Tento rozsudok predstavuje významný krok k právnej istote v oblasti úrazového poistenia a poskytuje jasný rámec pre budúcu rozhodovaciu prax.