Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v „lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.“ Kedy však začína plynúť subjektívna prekluzívna lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru, a ako je to s vedomosťou zamestnávateľa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru, ak porušenie pracovnej disciplíny prešetruje organizačná zložka zamestnávateľa?
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Cdo/190/2022, zo dňa 11. februára 2025
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojom rozsudku, sp. zn. 9Cdo/190/2022, z 11. februára 2025 zaoberal sporom, v ktorom zamestnávateľ zveril svojej organizačnej zložke právomoc prešetrovať porušenia pracovnej disciplíny a rozhodovať o určitých otázkach týkajúcich sa pracovnoprávneho vzťahu. V tomto prípade bolo relevantné, že vedomosť tejto organizačnej zložky o závažnom porušení pracovnej disciplíny zamestnancom je potrebné považovať za vedomosť zamestnávateľa, ktorá má za následok začatie plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce.
Skutkový stav – okresný a krajský súd
Okresný súd rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, určenia, že pracovný pomer trvá a náhrady mzdy.
Vychádzal zo zistenia, že žalobcovi bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru listom z 27. novembra 2012, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 28. novembra 2012 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny založeného na tom základe, že žalobca dňa 20. júna 2012 v čase svojho osobného voľna prišiel so svojím osobným motorovým vozidlom k objektu, do ktorého následne neoprávnene vstúpil v civilnom oblečení, a neoprávnene odtiaľ vyniesol šesť vriec malty, naložil ich do svojho vozidla a odišiel.
Súd prvej inštancie bol toho názoru, že zamestnávateľ sa o konaní žalobcu, ktoré zakladalo dôvod na skonč