V praxi častokrát dochádza k sporom medzi zamestnávateľom a zamestnancom počas trvania pracovného pomeru, najmä však po skončení pracovného pomeru. Medzi sporné nároky zamestnanca, ktoré si uplatňuje voči zamestnávateľovi, patrí napríklad nevyplatená mzda, náhrady mzdy, odstupné a/alebo iné nároky v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). Zamestnávateľ si od zamestnanca nárokuje najmä náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia.
- Vzor
Dohoda o sporných nárokoch
Zákonník práce upravuje v § 32 až § 34 zmluvný inštitút, ktorým si účastníci môžu upraviť svoje sporné nároky. Týmto inštitútom je dohoda o sporných nárokoch. Nedodržanie obligatórnej písomnej formy dohody spôsobuje jej neplatnosť.
Zákonník práce ďalej nekonkretizuje obsahové náležitosti dohody o sporných nárokoch. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o dvojstranný právny úkon, vo všeobecnosti by mala dohoda obsahovať: identifikáciu strán dohody, vymedzenie sporných nárokov strán a spôsob ich vyrovnania, resp. vyhlásenie o ich vyrovnaní, lehotu na poskytnutie finančného plnenia podľa charakteru vyrovnania sporných nárokov a miesto uspokojenia nároku (peňažný ústav, zloženie finančných prostriedkov do úradnej úschovy a pod.) a práva a povinnosti strán.
Dohodou o sporných nárokoch nemožno nahradiť dohodu o náhrade škody podľa § 191 ods. 4 Zákonníka práce. Predmetom dohody o náhrade škody nie je sporný nárok, ale nárok na náhradu škody voči zamestnávateľovi uznaný zamestnancom po prerokovaní požadovanej náhrady škody.
Uzatvorením dohody o sporných nárokoch dochádza k zániku pôvodného záväzku a na základe dohody vznikne nový záväzok, ktorý jedna strana dohody, prípadne obe strany sú povinné splniť v zmysle podmienok podľa dohody.
Súdny spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom
Okrem peňažných nárokov je najčastejším predmetom sporu medzi zamestnancom a zamestnávateľom neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Zamestnanec, ako aj zamestnávateľ môže uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Spolu so žalobou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru si zamestnanec zvyčajne uplatňuje aj nárok na náhradu mzdy za predpokladu, že zamestnávateľovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Vzhľadom na rozsiahlosť témy neplatného skončenia pracovného pomeru a s tým spojených nárokov, je tento článok ďalej zameraný na mimosúdne riešenie už prebiehajúceho sporu.
Súdny spor môže trvať niekoľko mesiacov až rokov. Z tohto dôvodu môže byť pre obe strany priaznivejšie a efektívnejšie v súvislosti s možnými nákladmi (napr. náhrada trov konania, náklady na právne poradenstvo) uzatvoriť mimosúdnu dohodu, predmetom ktorej bude vyriešenie otázky skončenia pracovného pomeru a vyrovnanie s tým spojených sporných nárokov.
Z procesného hľadiska prichádzajú v prípade dohody strán na vyriešení súdneho sporu do úvahy tieto inštitúty:
- súdny zmier podľa § 148 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v z. n. p.
Výhodou uzatvorenia súdneho zmieru je, že schválením zmieru medzi stranami súdom dochádza ku konečnému riešeniu veci, výsledkom ktorého je právoplatné súdne rozhodnutie. Strany sporu sa v rámci návrhu na uzatvorenie zmieru dohodnú na vyporiadaní všetkých sporných nárokov vrátane nároku na náhradu trov konania.
Nevýhodou môže byť zdĺhavejší proces schvaľovania súdom a vznik ďalších možných nákladov súvisiacich so súdnym sporom (účasť na pojednávaní, náklady na právne poradenstvo).
- dohoda o skončení pracovného pomeru v spojení s dohodou o sporných nárokoch podľa Zákonníka práce
Strany sporu sa dohodnú bez toho, aby ich dohodu schválil súd. Dohodnú sa na dátume skončenia pracovného pomeru (nemôže ísť o spätný dátum) a na vyporiadaní jednotlivých nárokov vrátane nároku na náhradu trov konania. V praxi sa strany sporu zvyčajne dohodnú, že žiadna zo strán si neuplatní nárok na náhradu trov konania. V dohode sa strana vystupujúca ako žalobca zaviaže k podaniu späťvzatia žaloby na súd v určitej lehote po vyporiadaní sporných nárokov a strana vystupujúca ako žalovaný na zaslanie súhlasu so späťvzatím žaloby, ak tento súhlas bude súd, z hľadiska štádia konania, vyžadovať.
Dohoda o sporných nárokoch je jednou z možností, ako ukončiť prebiehajúci súdny spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Hoci Zákonník práce neupravuje obsahové náležitosti dohody, obsah dohody nemôže odporovať zákonu ani dobrým mravom. Účelom dohody je úprava sporných nárokov oboch strán, pričom dosiahnutie vyrovnania mnohokrát závisí od ochoty oboch strán ustúpiť zo svojich nárokov.
Príklad:
Počas trvania súdneho sporu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, ktorý inicioval zamestnanec, zamestnávateľ zaslal zamestnancovi oznámenie, že mu umožňuje pokračovať v práci. Zamestnávateľ zároveň vyzval zamestnanca na nástup do práce najbližší pracovný deň po doručení oznámenia a na vrátenie odstupného a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, nakoľko tieto nároky boli zamestnancovi uhradené v mesiaci nasledujúcom po skončení pracovného pomeru.
Strany sporu uzavreli mimosúdnu dohodu, podľa ktorej si upravili svoje sporné nároky, dohodli sa na dátume skončenia pracovného pomeru v deň podpisu dohody oboma stranami a zaviazali sa, že žiadna zo strán si v súdnom spore neuplatní náhradu trov konania. Zamestnanec sa v dohode zaviazal vziať žalobu späť. Súd na základe doručeného späťvzatia zastavil konanie a žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania.
Odporúčame tiež:
Vzor dohody o skončení pracovného pomeru a dohody o sporných nárokoch