Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o službách zamestnanosti") upravuje všetky tri inštitúty - sprostredkovanie zamestnania (tzv. personálnu agentúru), agentúru dočasného zamestnávania a agentúru podporovaného zamestnávania.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti sprostredkovanie zamestnania za úhradu (činnosť personálnej agentúry) môže vykonávať právnická osoba alebo fyzická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom, ak má na túto činnosť oprávnenie. Pod oprávnením sa rozumie viazaná živnosť "Sprostredkovanie zamestnania za úhradu okrem činnosti športového agenta".
Podľa § 29 ods. 1 zákona o službách v zamestnanosti je agentúra dočasného zamestnávania (ďalej len "ADZ") právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občana v pracovnom pomere tzv. dočasného agentúrneho zamestnanca na účel jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi na území Slovenskej republiky na výkon práce pod jeho dohľadom a vedením alebo na účel jeho vyslania podľa § 5 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce").
Podľa § 58 ods. 1 zákona o službách v zamestnanosti je agentúra podporovaného zamestnávania právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje služby občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanom a zamestnávateľom zamerané na uľahčenie získania zamestnania alebo na udržanie zamestnania alebo na uľahčenie získania zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a dlhodobo nezamestnaných občanov, tzv. podporné zamestnávanie.
Hlavný rozdielom medzi uvedenými inštitútmi je, že iba ADZ priamo zamestnáva zamestnancov, ktorí sú dočasne prideľovaní inému zamestnávateľovi.
Dôležité je však posúdenie, či popísaná situácia predstavuje cezhraničné vyslanie zamestnancov alebo cezhraničné dočasné pridelenie, pričom právna úprava vysielania a dočasného pridelenia je obsiahnutá v Zákonníku práce.
Podľa § 5 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce o cezhraničné vyslanie ide vtedy, ak zamestnanec vykonáva prácu pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah. Zamestnancov vysiela zamestnávateľ, nemusí ísť o ADZ.
Podľa § 58 ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ alebo ADZ sa môže so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu. Dočasné pridelenie zamestnanca môže realizovať aj zamestnávateľ (nemusí ísť o ADZ) pod podmienkou, že sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody a najskôr po troch mesiacoch odo dňa vzniku pracovného pomeru.
Podľa § 58 ods. 8 Zákonníka práce užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom.
Podľa § 5 ods. 4 písm. c) Zákonníka práce dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi nastáva, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.
Hlavný rozdielom medzi cezhraničným vyslaním a dočasným pridelením je subjekt, ktorý zamestnancovi prideľuje prácu a dáva pokyny. Pri cezhraničnom vyslaní to je vysielajúci zamestnávateľ (v tomto prípade slovenská spoločnosť), pri dočasnom pridelení je to užívateľský zamestnávateľ (rakúska spoločnosť).
