Medzi základné povinnosti zamestnanca, ktoré upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „ZP“ alebo „Zákonník práce), patrí aj povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám [§ 81 písm. f) ZP].
- Vzor
Zákonník práce bližšie neupravuje, ktoré konkrétne skutočnosti sú predmetom povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Zamestnávateľ by mal z dôvodu určitosti a transparentnosti definovať, ktoré skutočnosti podliehajú ochrane.
Tieto skutočnosti môže zamestnávateľ špecifikovať v pracovnej zmluve alebo v inom internom predpise (smernica, usmernenie, pokyn a pod.), s ktorým bude zamestnanec preukázateľne oboznámený. Tým pádom vedieť, v akom rozsahu má zachovávať povinnosť mlčanlivosti.
Zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť najmä vo vzťahu k:
- osobným údajom (iných zamestnancov, klientov, dodávateľov a pod.), ku ktorým mali prístup u zamestnávateľa,
- know-how, obchodnému tajomstvu, bankovému tajomstvu,
- iným citlivým informáciám a skutočnostiam.
Zamestnávateľ by mal prihliadať na rozsah toho, čo považuje za skutočnosti podliehajúce zachovávaniu mlčanlivosti zo strany zamestnanca. Mal by vyhodnotiť, či ide o skutočnosti, ktoré spĺňajú nasledujúce kritériá:
- zamestnanec sa o nich mohol dozvedieť pri výkone zamestnania,
- existuje odôvodnený záujem zamestnávateľa na tom, aby sa o skutočnostiach nedozvedeli iné osoby (napr. mohlo by dôjsť k spôsobeniu škody alebo inej ujmy – peňažnej alebo nepeňažnej).
Konkrétne skutočnosti, ktoré zamestnávateľ považuje za hodné ochrany, by mali byť vymedzené v pracovnoprávnych dokumentoch, s ktorými bol zamestnanec preukázateľne oboznámený, napríklad v pracovnej zmluve, internej smernici a pod.
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť neznamená, že samotný zamestnanec nemôže čerpať zo svojich pracovných skúseností, ktoré nadobudol u zamestnávateľa. Zamestnanec však nemôže s týmito skutočnosťami oboznámiť tretie osoby, ak by tým spôsobil škodu zamestnávateľovi.
Medzi ďalšie osoby, ktoré sú povinné zachovávať mlčanlivosť, patria:
- zástupcovia zamestnancov a
- odborníci plniaci úlohy pre zástupcov zamestnancov.
Tieto osoby sú povinné zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie a ktoré boli zamestnávateľom označené ako dôverné [§ 240 ods. 6 ZP].
Príklad:
Zamestnávateľ podniká v oblasti IT služieb a vývoja počítačového softvéru. V rámci pracovnej zmluvy so zamestnancom došlo k dohode o nadobudnutí majetkových práv zamestnávateľa k akémukoľvek softvéru vytvoreného zamestnancom, tzv. zamestnanecké dielo podľa § 90 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v z. n. p. Zamestnanec po skončení pracovného pomeru predal tento ním vyvinutý softvér inej osobe bez súhlasu a vedomia zamestnávateľa. Zamestnávateľ si nárokuje od zamestnanca náhradu škody a ušlý zisk.
Trvanie povinnosti zachovania mlčanlivosti
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa zamestnanci dozvedeli pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, pre zamestnancov nekončí skončením pracovného pomeru, ak to vyplýva z osobitných predpisov.
Napríklad povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu k :
- osobným údajom iných zamestnancov, členov štatutárnych orgánov, dodávateľov, zákazníkov/klientov a pod. v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „GDPR”) a iných príslušných predpisov,
- obchodnému tajomstvu v zmysle § 17 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p.,
- bankovému tajomstvu v zmysle § 91 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.,
- daňovému tajomstvu v zmysle § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.
V prípade skutočností, vo vzťahu ku ktorým neupravujú povinnosť mlčanlivosti osobitné zákony, Zákonník práce nevylučuje uzatvorenie ustanovenia v pracovnej zmluve o povinnosti zachovávania mlčanlivosti aj po skončení pracovného pomeru.
Nesplnenie tejto povinnosti však nemôže byť sankcionovateľné zamestnávateľom. Prípadná sankcia dohodnutá za porušenie povinnosti zachovania mlčanlivosti zo strany zamestnanca nie je vymožiteľná.
Pri povinnosti zachovávania mlčanlivosti podľa osobitných predpisov aj po skončení pracovného pomeru sú sankcie zakotvené v jednotlivých zákonoch.
Zástupcovia zamestnancov a odborníci plniaci úlohy pre zástupcov zamestnancov sú povinní túto povinnosť zachovávať aj počas jedného roka po skončení výkonu funkcie. Aj na zástupcov zamestnancov sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov (GDPR, bankové, daňové a obchodné tajomstvo atď.).
Príklad:
Zamestnanec mzdového oddelenia po skončení pracovného pomeru zverejní na sociálnej sieti mená a priezviská, dátumy narodenia a výšku miezd všetkých zamestnancov. Zamestnanca nie je už možné sankcionovať v zmysle Zákonníka práce (okamžité skončenie pracovného pomeru), ale hrozí mu sankcia zo strany príslušného orgánu verejnej správy (Úrad na ochranu osobných údajov SR) a trestnoprávny postih (trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v z. n. p.).
Zamestnávateľ sa zároveň môže domáhať ochrany svojich práv v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. a nárokovať si prípadnú náhradu škody alebo inej ujmy, ak vznikla.
Výnimky z povinnosti zachovania mlčanlivosti zamestnanca a ochrana zamestnanca
Podľa § 81 písm. f) ZP sa povinnosť mlčanlivosti zamestnanca nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Ustanovenie § 13 ods. 5 ZP výslovne vymedzuje podmienky, na ktoré sa vzťahuje zákaz zamestnávateľa uložiť zamestnancovi povinnosť zachovávať mlčanlivosť o nich. Uvedený zákaz platí pre:
- pracovné podmienky zamestnanca,
- mzdové podmienky zamestnanca,
- podmienky zamestnávania.
Predmetné ustanovenia zároveň stanovuje zákaz prenasledovania a postihovania zamestnancov, ak nemlčia o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania.
Výnimka z povinnosti mlčanlivosti sa uplatňuje vo vzťahu ku konkrétnemu zamestnancovi a k jeho pracovným podmienkam vrátane mzdových podmienok a podmienok jeho zamestnávania, a nevzťahuje sa na prípad, keď jeden zamestnanec zverejní napríklad mzdové podmienky iného zamestnanca bez jeho vedomia a súhlasu.
V prípade, ak zamestnávateľ akýmkoľvek spôsobom sankcionuje zamestnanca za „prehovorenie“ napríklad o svojej mzde, zamestnanec má právo podať sťažnosť, na ktorú musí zamestnávateľ bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. Ak zamestnávateľ na sťažnosť nezareaguje, zamestnanec sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany.
Neplatné ustanovenie v pracovnej zmluve
Ak by sa zamestnávateľ dohodol so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo v inej dohode na zachovávaní mlčanlivosti zamestnanca o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, takáto dohoda alebo ustanovenie v pracovnej zmluve by boli neplatné.