Skúšobná doba je upravená v § 45 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „ZP“). Strohá právna úprava má niekoľko zaujímavých aplikačných otáznikov. Článok obsahuje 16 otázok ohľadom aplikovania skúšobnej doby v praxi a odpovedí na ne.
- Vzor
1. Je rozdiel medzi skúšobnou dobou a skúšobnou lehotou?
Pracovné právo nepozná pojem skúšobná lehota. Na overenie toho, či sa naplnia očakávania tak zamestnanca, ako aj zamestnávateľa, ktoré majú v súvislosti s uzatvorením pracovného pomeru, najmä či obom zmluvným stranám budú vyhovovať dohodnuté pracovné podmienky, slúži skúšobná doba. To, že je skúšobná doba dobou, a nie lehotou, ovplyvňuje predovšetkým počítanie času.
Podľa § 37 ZP doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby. Plynutie skúšobnej doby sa začína tým dňom, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce, napríklad ak si zmluvné strany dohodli ako deň nástupu do práce 1. júla 2021, týmto dňom začína skúšobná doba aj plynúť (ak by išlo o lehotu, začala by plynúť 2. júla 2021).
Skúšobná doba začne plynúť, aj keby zamestnanec v daný deň nenastúpil do práce. Ak koniec doby pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, skúšobná doba uplynie tento deň. Ak by išlo o lehotu a jej posledný deň by pripadol na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledným dňom lehoty by bol najbližší nasledujúci pracovný deň.
2. Vzniká skúšobná doba automaticky so vznikom pracovného pomeru?
Nie, nevzniká automaticky (zo zákona). Ak majú zmluvné strany na skúšobnej dobe záujem, musia si ju výslovne dohodnúť. Skúšobná doba nie je obligatórnou (podstatnou) náležitosťou pracovnej zmluvy a je na vôli zamestnávateľa, či skúšobnú dobu so zamestnancom dohodne alebo nie. Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne pod sankciou neplatnosti a má tvoriť súčasť pracovnej zmluvy. Ak sa pracovný pomer založí ústne, nemôže byť skúšobná doba dohodnutá platne a zmluvné strany nemôžu využiť skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Podľa judikatúry nemôže byť skúšobná doba platne dohodnutá potom, čo už vznikol pracovný pomer. Skúšobnú dobu nemožno dohodnúť so spätnou platnosťou a najneskôr ju možno dohodnúť v ten deň, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu zamestnanca do práce (z rozsudku Najvyššieho súdu ČSR z 31. 3 .1983, sp. zn. 6 Cz 12/83).
Skúšobnú dobu nemožno platne účastníkmi dohodnúť po vzniku pracovného pomeru, čo znamená, že nie je prípustné jej dodatočné dohodnutie v priebehu trvania (pri zmene) pracovného pomeru napríklad v podobe dodatku (doplnku) k pracovnej zmluve. Začiatok skúšobnej doby je teda vždy totožný so vznikom pracovného pomeru (R 6/1984).
3. Je možné dohodnúť skúšobnú dobu s ktorýmkoľvek zamestnancom?
V podstate áno, až na tri výnimky. Po prvé: podľa § 53 ods. 1 ZP nie je možné dohodnúť skúšobnú dobu v zmluve o budúcej pracovnej zmluve so žiakom strednej odbornej školy alebo so žiakom odborného učilišťa, ktorý sa u zamestnávateľa pripravoval na povolanie (ďalej len „žiak“). Účel skúšobnej doby sa napĺňa počas prípravy žiaka na povolanie.
V druhom prípade skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu. Za opätovne dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú sa považuje pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi (§ 48 ods. 3 ZP). Účel skúšobnej doby už je totiž naplnený pri prvom dohodnutí pracovného pomeru na určitú dobu a zamestnanec vlastne „vstupuje“ pri opakovane dohodnutom pracovnom pomere na určitú dobu do rovnakých pracovných podmienok.
Po tretie: skúšobnú dobu nemožno dohodnúť ani v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Okrem týchto výnimiek, zamestnávateľ nie je obmedzený v tom, s kým môže skúšobnú dobu dohnúť. Skúšobnú dobu tak môže dohodnúť napríklad aj s mladistvým zamestnancom.
4. Môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť skúšobnú dobu pri pracovnom pomere na neurčitý čas, ktorý nadväzuje na skorší pracovný pomer na určitú dobu?
Ak po skončení pracovného pomeru na určitú dobu ponúkne zamestnávateľ zamestnancovi rovnaké pracovné miesto, ale už na neurčitý čas, nemal by so zamestnancom súčasne dohodnúť skúšobnú dobu. ZP výslovne nezakazuje zamestnávateľovi dohodnúť skúšobnú dobu v pracovnom pomere na neurčitý čas, ktorý nadväzuje na pracovný pomer na určitú dobu, ale jeho konanie by mohlo byť posúdené ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, resp. ako zneužitie práva (postavenia) silnejšej zmluvnej strany. Účel skúšobnej doby bol totiž naplnený v predchádzajúcom pracovnom pomere na určitú dobu.
5. Môže sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnúť na trvaní skúšobnej doby v dĺžke šesť týždňov?
Áno. Pravidlom je dojednávanie skúšobnej doby v mesačnej dĺžke, ale nie je vylúčené, aby sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli aj na dĺžke skúšobnej doby v týždňoch (napr. šesť týždňov) alebo aj v dňoch (napr. 45 dní).
Zamestnávateľ tiež môže dohodnúť so zamestnancom skúšobnú dobu aj v kratšej dĺžke, než v dĺžke troch, resp. šiestich mesiacov. Trojmesačná a šesťmesačná skúšobná doba sú maximálne limity, ktoré zamestnávateľ nesmie prekročiť. Šesťmesačnú skúšobnú dobu možno dohodnúť iba u vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a u vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca. U ostatných zamestnancov môže byť skúšobná doba najviac trojmesačná.
6. Zamestnávateľ sa so zamestnanom dohodol na jednomesačnej skúšobnej dobe. Môže sa neskôr so zamestnanom dohodnúť na jej predĺžení?
Nie. Predĺženie skúšobnej doby či už na základe dohody zmluvných strán alebo akýmkoľvek jednostranným úkonom zamestnávateľa či zamestnanca je neprípustné. Ak sa zamestnanec a zamestnávateľ raz dohodli, že skúšobná doba bude jednomesačná, skúšobnú dobu nemôžu predĺžiť ani vzájomnou dohodou, hoci pôvodne dohodnutá skúšobná doba nevyčerpala celú maximálnu trojmesačnú, resp. šesťmesačnú zákonnú dĺžku.
7. So zamestnancom bola dohodnutá trojmesačná skúšobná doba. Bol povýšený na vedúceho zamestnanca v prvej línii. Je možné mu predĺžiť skúšobnú dobu o ďalšie tri mesiace?
Nie, predĺženie nie je možné ani v tomto prípade. Ustanovenie § 45 ods. 1 ZP jasne stanovuje, že skúšobnú dobu nemožno predlžovať, resp. že sa predlžuje len o prekážky v práci na strane zamestnanca (§ 45 ods. 2 ZP).
Ani strata vedúcej pozície by automaticky neznamenala dodatočnú úpravu dĺžky skúšobnej doby a platila by taká skúšobná doba, ako sa dohodla pri podpise pracovnej zmluvy. Dohodnutú skúšobnú dobu by bolo možné následne písomnou dohodou (dodatkom k pracovnej zmluve) skrátiť alebo ukončiť. Zrušenie alebo skrátenie skúšobnej doby ZP nezakazuje.
8. Môže zamestnávateľ dohodnúť trojmesačný pracovný pomer na určitú dobu s trojmesačnou skúšobnou dobou?
Áno. Na rozdiel od českého Zákonníka práce, slovenský ZP nezakazuje dohodnúť skúšobnú dobu dlhšiu, než je polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru. Pri pracovnom pomere na určitý čas, napríklad na štyri mesiace, možno podľa českej úpravy dohodnúť maximálnu dobu trvania skúšobnej doby na dva mesiace. Slovenské právne pomery umožňujú pracovný pomer na určitú dobu uzavretý napríklad na tri mesiace pokryť v celej dobe jeho trvania trojmesačnou skúšobnou dobou.
9. Zamestnávateľ dohodol s radovým zamestnancom päťmesačnú skúšobnú dobu. Je dohodnutie skúšobnej doby neplatné?
Vzhľadom na to, že ide o „bežného“ zamestnanca, nie vedúceho zamestnanca v prvej alebo druhej línii pod štatutárnym orgánom, zamestnávateľ dohodol so zamestnancom dlhšiu skúšobnú dobu, ako bola zákonom dovolená. Dohodnutie skúšobnej doby v rozpore so ZP nad maximálny zákonný rámec však nie je neplatné v celom rozsahu. Za platne dohodnutú sa považuje skúšobná doba v dĺžke troch mesiacov a vo zvyšku (dva mesiace) je skúšobná doba neplatná (z rozsudku NS ČR z 27. 11. 2001, sp. zn. 21 Cdo 127/2001).
10. Zamestnávateľ a zamestnanec sa v pracovnej zmluve dohodli na skúšobnej dobe. Zamestnávateľ však opomenul uviesť jej dĺžku. Je dohodnutie skúšobnej doby neplatné?
Nie. Aj keď dĺžka skúšobnej doby nebola určená, ide tiež o platné dohodnutie skúšobnej doby. Pre jej dĺžku platí, že skúšobná doba sa dohodla v maximálnom zákonnom rozsahu, t. j. v dĺžke troch, resp. šiestich mesiacov.
11. Zamestnanec bol počas skúšobnej doby týždeň (z toho 5 pracovných dní) dočasne práceneschopný. Aký to má vplyv na skúšobnú dobu?
Podľa § 45 ods. 2 ZP, ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň. Predĺženie skúšobnej doby spôsobujú akékoľvek prekážky v práci na strane zamestnanca upravené v ustanoveniach § 136 až § 141a ZP, t. j. aj dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca. O nepracovné dni sa skúšobná doba nepredlžuje, t. j. k dňu, kedy mala pôvodne skončiť skúšobná doba, je potrebná pripočítať päť kalendárnych dní.
11. Zamestnanec mal počas skúšobnej doby tri necelodenné, niekoľkohodinové prekážky v práci na svojej strane. Je možné tieto prekážky v práci sčítať a predĺžiť skúšobnú dobu?
Nie. Ustanovenie § 45 ods. 2 ZP je potrebné vykladať tak, že skúšobná doba sa nepredĺži, ak má zamestnanec prekážku na svojej strane, ktorá trvala len časť zmeny, ani sa mu viacnásobné časti zameškaných zmien počas skúšobnej doby nesčítavajú. Napr. ak zamestnanec pracuje od 8.00 hod. do 16.30 hod. a z dôvodu vyšetrenia zameškal 2 hodiny z tejto pracovnej zmeny, na účely § 45 ods. 2 ZP sa má za to, akoby odpracoval celú zmenu, a pravidlo o predĺžení skúšobnej doby sa neaplikuje.
12. Predlžuje sa skúšobná doba aj o zameškané pracovné zmeny spadajúce do rámca, kedy už bola skúšobná doba predĺžená?
Nie. Skúšobná doba sa nepredlžuje nekonečne. Ak bola skúšobná doba predĺžená napr. o 5 dní (pôvodne mala skončiť 30.6., predĺžila sa do 5.7.) a zamestnanec bol na celodennej prekážke 1.7., o tento deň sa už skúšobná doba nepredlžuje a skončí 5.7. Skúšobná doba sa predlžuje len o také prekážky v práci na strane zamestnanca, ktoré spadajú do pôvodného dohodnutého intervalu trvania skúšobnej doby.
13. Môže zamestnanec počas skúšobnej doby čerpať dovolenku?
Áno. Žiadne ustanovenie Zákonníka práce nebráni tomu, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli, že zamestnávateľ vzniknutý nárok na dovolenku (napr. dovolenku za odpracované dni) povolí čerpať aj v skúšobnej dobe. Je to výlučne na dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Čerpanie dovolenky zamestnancom počas skúšobnej doby, skúšobnú dobu nepredlžuje.
14. Vedúca zamestnankyňa jeden mesiac pred uplynutím skúšobnej doby nastúpila na materskú dovolenku. Bude zamestnankyni plynúť ešte skúšobná doba aj po návrate z materskej dovolenky?
Áno. S vedúcou zamestnankyňou, ktorá podlieha priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, je možné dohodnúť šesťmesačnú skúšobnú dobu. Ak jeden mesiac pred uplynutím skúšobnej doby nastúpila zamestnankyňa na materskú dovolenku, skúšobná doba by jej mala trvať ešte jeden mesiac po návrate z materskej dovolenky. V zmysle staršej českej judikatúry (S IV, s. 893) sa skúšobná doba ďalej nepredlžuje, aj keď prekážky v práci trvajú po uplynutí pôvodnej skúšobnej doby.
15. V akej forme možno skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe?
Písomne, ústne alebo konkludentne realizovaným právnym úkonom. Uplynutím skúšobnej doby nedochádza automaticky ku skončeniu pracovného pomeru, pracovný pomer trvá naďalej. Podľa § 72 ods. 1 a 2 ZP v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
S nedodržaním písomnej formy zrušovacieho prejavu vôle nie je spojená neplatnosť tohto právneho úkonu, platné je preto aj ústne skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Ani nedodržanie trojdňovej lehoty nemá vplyv na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ide iba o poriadkovú lehotu. Doručenie skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa musí vykonať ešte počas plynutia skúšobnej doby.
Osobitnej ochrane podliehajú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy. Pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s týmito vymedzenými kategóriami zamestnankýň sa vyžaduje splnenie týchto hmotnoprávnych podmienok:
- výnimočnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe,
- uvedenie dôvodu, ktorý musí byť pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe riadne opodstatnený a nesúvisiaci s tehotenstvom alebo materstvom,
- písomná forma, pod sankciou neplatnosti.
16. Zamestnanec v skúšobnej dobe je uznaný za dočasne práceneschopného. Je možné s ním skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe?
Áno. V praxi veľmi často dochádza k zamieňaniu a nepresnému pomenovaniu jednotlivých spôsobov skončenia pracovného pomeru, stretneme sa s nesprávnym hovorovým výrazom „výpoveď dohodou“ či „výpoveď v skúšobnej dobe“, pričom v poslednom uvedenom sa má namysli oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
To môže zvádzať k nesprávnemu záveru, že PN sa považuje za ochrannú dobu aj pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Pracovný pomer počas skúšobnej doby sa končí okamihom informovania o skončení pracovného pomeru, zvyčajne dňom, ktorý je uvedený v oznámení, najneskoršie však posledným dňom dohodnutej skúšobnej doby. Trvajúca PN zamestnanca nemá na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe žiaden vplyv. Zamestnanca pred skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe neochráni ani jeho dočasná práceneschopnosť.
Záver
Využite skúšobnej doby v pracovnom pomere prináša viaceré špecifiká, ktoré je potrebné v aplikačnej praxi zohľadniť, aby nedošlo k zbytočným pracovnoprávnym sporom.