Inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje vo všeobecnosti zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. Vo vzťahu nárokov z bezdôvodného obohatenia medzi zamestnávateľom a zamestnancom obsahuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v ustanovení § 222 osobitnú úpravu tohto inštitútu.
Podľa uvedeného ustanovenia môže nastať bezdôvodné obohatenie na strane zamestnanca, ako aj zamestnávateľa, pričom ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, je povinný toto obohatenie vydať. Osobitná úprava bezdôvodného obohatenia sa podľa § 222 Zákonníka práce uplatní za podmienky, že k bezdôvodnému obohateniu došlo v rámci existujúceho pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
- Vzor
Za bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 222 ods. 2 Zákonníka práce považuje majetkový prospech získaný na základe jedného z nasledujúcich dôvodov:
- plnením bez právneho dôvodu,
- plnením z neplatného právneho úkonu,
- plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
- z nepoctivých zdrojov.
Pod pojmom majetkový prospech sa rozumie prospech jednej osoby na úkor druhej osoby, ktorý možno vyjadriť v peniazoch.
Ustanovenie § 222 Zákonníka práce v odsekoch 3 až 5 ustanovuje ďalšie zásady vzťahujúce sa na inštitút bezdôvodného obohatenia:
- ten, kto sa bezdôvodne obohatil, je povinný vydať predmet bezdôvodného obohatenia tej osobe, na ktorej úkor bolo získané,
- ten, kto sa bezdôvodne obohatil, je povinný vydať predmet bezdôvodného obohatenia v rovnakej hodnote, v akej nadobudol bezdôvodné obohatenie,
- ak by predmet bezdôvodného obohatenia spočíval vo výkonoch, je ten, kto sa bezdôvodne obohatil, povinný poskytnúť peňažná náhradu,
- ak ten, kto sa bezdôvodne obohatil, nekonal dobromyseľne, je povinný s predmetom bezdôvodného obohatenia vydať aj úžitky z neho,
- ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil (výlučne musí ísť o potrebné náklady vzhľadom na okolnosti).
Predpokladom uplatnenia nároku zamestnávateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia voči zamestnancovi je podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce skutočnosť, že zamestnanec buď vedel, alebo aspoň musel zo skutkových okolností daného prípadu predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené. Zamestnávateľ si môže nárok uplatniť v lehote do troch rokov od výplaty nesprávne určených alebo omylom vyplatených súm. V prípade, ak by zamestnanec nemal ako vedieť, že vyplatená mzda alebo iné plnenie prijaté od zamestnávateľa nezodpovedá nároku zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu, zamestnávateľov nárok nie je dôvodný. Naopak, zamestnávateľ je povinný vydať bezdôvodné obohatenie zamestnancovi bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnávateľ vedel, že ide o omylom uhradenú sumu alebo nie. V danom prípade sa neprihliada na dobromyseľnosť zamestnávateľa.
Príklad č.1:
Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi spolu so mzdou za mesiac november aj ročný bonus vo výške 500,- eur, pričom o nároku na ročný bonus vopred zamestnanca informoval vedúci zamestnanec. Určenie nároku a výšky ročného bonusu nevyplývalo z pracovnej zmluvy zamestnanca ani zo žiadneho interného dokumentu zamestnávateľa. O mesiac po vyplatení žiadal zamestnávateľ zamestnanca o vrátenie ročného bonusu, keďže podľa zamestnávateľa nemal na ročný bonus zamestnanec nárok.
Zamestnanec nie je povinný ročný bonus vrátiť, keďže uvedená suma ročného bonusu nebola súčasťou dohodnutej mzdy alebo išlo o dobrovoľné plnenie zo strany zamestnávateľa, nie o sumu, o ktorej nesprávnosti mohol zamestnanec vedieť.
Príklad č. 2:
Zamestnanec mal podľa pracovnej zmluvy nárok na mzdu vo výške 1 300 eur brutto. Hneď pri prvom výplatnom termíne bola zamestnancovi uhradená mzda za prvý mesiac vo výške 1 300 eur netto z dôvodu omylu účtovníka zamestnávateľa. Zamestnávateľ požiadal následne po zistení tejto chyby zamestnanca o vrátenie príslušnej sumy, ktorá bola omylom vyplatená. Zamestnanec po doručení žiadosti zamestnávateľa nevrátil predmetný preplatok v lehote stanovenej zamestnávateľom v žiadosti. Zamestnávateľ nemá so zamestnancom podpísanú dohodu o zrážkach zo mzdy pre tento prípad a nemôže zamestnancovi znížiť mzdu za ďalší mesiac o tento preplatok.
Zamestnávateľ si môže svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (preplatku) voči zamestnancovi uplatniť na príslušnom súde v lehote troch rokov od úhrady nesprávnej výšky mzdy.
Príklad č. 3:
Zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, pričom pracovný pomer zamestnanca sa mal skončiť 30. 9. 2021, t. j. uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby s tým, že výpoveď bola zamestnancovi doručená 10. 7. 2021. Zamestnancovi bolo vyplatené aj odstupné vo výške dvojnásobku jeho priemernej mesačnej mzdy.
Zamestnanec s výpoveďou nesúhlasil, podal na súdu žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v rámci dvojmesačnej prekluzívnej lehoty od skončenia pracovného pomeru a zamestnávateľovi doručil 31. 10. 2021 oznámenie, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Zamestnávateľ po doručení oznámenia zamestnanca oboznámil s tým, že pracovný pomer ďalej trvá a zamestnanec má na ďalší pracovný deň nastúpiť do práce. Zamestnávateľ zároveň požiadal zamestnanca o vrátenie odstupného predstavujúce bezdôvodné obohatenie na strane zamestnanca, keďže pracovný pomer neskončil a ďalej trvá.
Ak by zamestnanec nastúpil do práce na základe oznámenia zamestnávateľa, nie je vylúčené, aby si vzájomné nároky (zamestnanec na mzdu po opätovnom nástupe do práce a zamestnávateľ nárok na odstupné) započítali, príp. aby si zamestnanec dohodol so zamestnávateľom splátkový kalendár, či už popri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy alebo bez takejto dohody.
Príklad č. 4:
Zamestnávateľ má dvoch zamestnancov s rovnakým menom aj priezviskom – Ján Novák. Jeden so zamestnancov s rovnakým menom a priezviskom spôsobí zamestnávateľovi škodu a následne dôjde medzi týmto zamestnancom a zamestnávateľom k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ však zrazí zo mzdy časť náhrady škody druhého Jánovi Novákovi, ktorý škodu nespôsobil.
Tento zamestnanec má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči zamestnávateľovi, keďže na strane zamestnávateľa išlo o získanie majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu.