Bezdôvodné obohatenie zamestnanca na úkor zamestnávateľa

Vydané: 5 minút čítania

Inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje vo všeobecnosti zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. Vo vzťahu nárokov z bezdôvodného obohatenia medzi zamestnávateľom a zamestnancom obsahuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v ustanovení § 222 osobitnú úpravu tohto inštitútu. 

Podľa uvedeného ustanovenia môže nastať bezdôvodné obohatenie na strane zamestnanca, ako aj zamestnávateľa, pričom ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, je povinný toto obohatenie vydať. Osobitná úprava bezdôvodného obohatenia sa podľa § 222 Zákonníka práce uplatní za podmienky, že k bezdôvodnému obohateniu došlo v rámci existujúceho pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.


  • Vzor

Za bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 222 ods. 2 Zákonníka práce považuje majetkový prospech získaný na základe jedného z nasledujúcich dôvodov:

  • plnením bez právneho dôvodu,
  • plnením z neplatného právneho úkonu,
  • plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
  • z nepoctivých zdrojov.

Pod pojmom majetkový prospech sa rozumie prospech jednej osoby na úkor druhej osoby, ktorý možno vyjadriť v peniazoch.

Ustanovenie § 222 Zákonníka práce v odsekoch 3 až 5 ustanovuje ďalšie zásady vzťahujúce sa na inštitút bezdôvodného obohatenia:

  • ten, kto sa