Pracovná povinnosť zdravotníckych pracovníkov - podmienky pre uloženie a výnimky z uloženia pracovnej povinnosti

Vyhlásený núdzový stav a nariadená pracovná povinnosť

Na základe článku 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (ďalej len „zákon č. 227/2002 Z. z.“) bol s účinnosťou od 25. novembra 2021 vyhlásený núdzový stav v príčinnej súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. V zmysle článku 5 ods. 3 písm. b) v spojení s ods. 4 zákona č. 227/2002 Z. z. (cit.): „...možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v tomto rozsahu uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, poskytovania sociálnych služieb, vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd“

Vláda Slovenskej republiky prijala dňa 1. decembra 2021 nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 459/2021 Z. z. na vykonanie opatrenia hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom na zabezpečenie riešenia ochorenia COVID-19 (ďalej len „nariadenie č. 459/2021 Z. z.“). Týmto nariadením bola pre celé územie nariadená pracovná povinnosť, a to s účinnosťou od 3. decembra 2021. S ohľadom na to, že na Slovensku je nedostatok zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, nariadená pracovná povinnosť sa zrejme dotkne najviac práve zdravotníckych pracovníkov.

Príkaz na vykonanie pracovnej povinnosti

Otázku pracovnej ­povinnosti a jej uloženia upravuje zákon č. 179/2011 Z. z. o ­hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situá­ciách mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len „zákon o hospodárskej mobilizácii“). Zákon o hospodárskej mobilizácii vymedzuje v ust. § 5 jednotlivé opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré slúžia na riešenie krízových situácií a na zmiernenie ich následkov. V súčasnosti sa otázka hospodárskej mobilizácie dotýka práve celosvetovej pandémie ochorenia COVID-19. Ako jedno z možných opatrení ustanovuje zákon o hospodárskej mobilizácii aj uloženie pracovnej povinnosti [§ 5 písm. r) zákona o hospodárskej mobilizácii].

Pracovná povinnosť znamená povinnosť zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere, vykonávať iný druh práce, ako to zamestnancovi vyplýva z jeho pracovnej zmluvy alebo na inom pracovisku, ako to má zamestnanec dohodnuté v pracovnej zmluve [§ 3 písm. k) zákona o hospodárskej mobilizácii].

Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. c) zákona o hospodárskej mobilizácii „v období krízovej situácie je fyzická osoba povinná podriadiť sa pracovnej povinnosti na základe príkazu okresného úradu“.

Podstatou pracovnej povinnosti je povinnosť zamestnanca podrobiť sa jej vykonaniu. Pre vykonanie pracovnej povinnosti je potrebné, aby fyzickej osobe (zamestnancovi), bol doručený príkaz okresným úradom, v ktorom okresný úrad stanoví presný rozsah pracovnej povinnosti pre danú osobu. Pre zamestnanca (zdravotníckeho pra­covníka) platí povinnosť vydaný a doručovaný príkaz prevziať, inak mu hrozí pokuta až do výšky 330 eur.

Podľa ust. § 22 ods. 4 zákona o hospodárskej mobilizácii (cit.): „Fyzická osoba, ktorej bola uložená pracovná povinnosť, je povinná:

1. zotrvať v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťa­hu, ak jej zamestnávateľ plní opatrenia hospodárskej mobilizácie a fyzická osoba je vopred určená na plnenie úloh hospodárskej mobilizácie,

2. vykonávať iný ako dohodnutý druh práce alebo na inom mieste, ak jej zamestnávateľ plní opatrenia hospodárskej mobilizácie a fyzická osoba nie je vopred určená na plnenie úloh hospodárskej mobilizácie,

3. plniť pracovnú povinnosť na mieste a v rozsahu uloženom v príkaze, ak jej zamestnávateľ neplní opatrenia hospodárskej mobilizácie a fyzická osoba nie je vopred určená na plnenie úloh hospodárskej mobilizácie.“

Výnimky z uloženia pracovnej povinnosti

Samotný zákon o hospodárskej mobilizácii vymedzuje výnimky z uloženia pracovnej povinnosti, v zmysle ktorých fyzická osoba nie je povinná vykonávať nariadenú pracovnú povinnosť. V zmysle ust. § 22 ods. 5 zákona o hospodárskej mobilizácii (cit.): „Pracovnú povinnosť v období krízovej situácie nemožno uložiť:

1.  zamestnancovi so zmenenou pra­covnou schopnosťou a občano­vi s ťažkým zdravotným postihnutím,

2.  fyzickej osobe mladšej ako 18 ro­kov veku a staršej, ako je stanovený dôchodkový vek,

3.  tehotnej žene, matke do ­konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacej žene a žene do konca tretieho mesiaca po pôrode, ak sa dieťa narodilo mŕtve, zomrelo alebo žena sa oň nestará,

4.  fyzickej osobe, ktorá sa trvalo stará o dieťa mladšie ako 15 rokov veku,

5.  fyzickej osobe, ktorá sa trvalo stará o dieťa staršie ako 15 rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť,

6.  fyzickej osobe, ktorá sa celodenne a riadne stará o fyzickú osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna alebo je staršia ako 70 rokov veku a nemôže zabezpečiť starostlivosť o túto osobu jej umiestnením do zariadenia sociálnych služieb, alebo fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie,

7.  fyzickej osobe vykonávajúcej profesionálnu službu alebo mimoriadnu službu a fyzickej osobe, ktorá dobrovoľne prevzala brannú povinnosť,

8.  fyzickej osobe oslobodenej od výkonu mimoriadnej služby podľa osobitného predpisu,

9.  fyzickej osobe požívajúcej exteri­torialitu podľa medzinárodné­ho práva a osobe patriacej k cu­dzím diplomatickým misiám, k cudzím konzulárnym úradom, k orgánom cudzích štátov alebo k medzinárodným orgánom, ak tieto úrady alebo orgány pôsobia na území Slovenskej republiky so súhlasom príslušných orgánov a nejde o občanov Slovenskej republiky,

10. ostatným cudzincom v rozsahu, ktorý vyplýva z medzinárodných zmlúv alebo medzinárodného práva.“

S ohľadom na existenciu zákonných výnimiek z povinnosti vykonávania pracovnej povinnosti by si mal zamestnanec po doručení príkazu na vykonanie pracovnej povinnosti skontrolovať, či sa na neho nevzťahuje niektorá z ustanovených zákonných výnimiek. Ak by sa na zamestnanca vzťahovala niektorá z výnimiek, nie je mu možné uložiť pracovnú povinnosť.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ako určený subjekt hospodárskej mobilizácie

Zdravotnícke zariadenie ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže mať v súvislosti s plnením opatrení hospodárskej mobilizácie postavenie tzv. určeného subjektu hospodárskej mobilizácie. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 183/2021 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou na zabezpečenie riešenia koronavírusu COVID-19 (ďalej len „nariadenie“) Ministerstvo zdra­votníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky určuje v rozsahu svojej pôsobnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako subjekty hospodárskej mobilizácie a spresňuje im vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie podľa vývoja epidemiologickej situácie v príslušnom regióne (§ 3 ods. 2 nariadenia). Takto určené subjekty hospodárskej mobilizácie vykonávajú opatrenia hospodárskej mobilizácie na základe príkazu vydaného ústredným orgánom, v ktorého pôsobnosti sa nachádzajú [§ 4 ods. 1 písm. d) druhý bod zákona o hospodárskej mobilizácii].

Na zamestnancov tzv. určeného subjektu hospodárskej mobilizácie sa vzťahuje § 2 ods. 3 nariadenia č. 459/2021 Z. z., podľa ktorého (cit.): „Zamestnanec určeného subjektu hospodárskej mobilizácie je povinný podľa § 19 ods. 2 zákona (pozn. autora zákona o hospodárskej mobilizácii) zotrvať v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu, akjeho zamestnávateľ vykonáva opatrenie hospodárskej mobilizácie nariadené osobitným predpisom a jeho pracovné miesto v organizačnej štruktúre subjektu je potrebné na zabezpečenie vykonania opatrenia hospodárskej mobilizácie nariadeného osobitným predpisom. Takémuto zamestnancovi okresný úrad nevydáva príkaz na pracovnú povinnosť a vzťahuje sa na neho pokuta podľa § 32 ods. 2 zákona (pozn. autora zákona o hospodárskej mobilizácii).“

Ak je teda zdravotnícke zariadenie určené príkazom ako tzv. určený subjekt hospodárskej mobilizácie, jeho zamestnanci sú povinní zotrvať v pracovnom pomere, ak je ich pracovné miesto potrebné na plnenie nariadených opatrení hospodárskej mobilizácie, a to bez potreby vydania príkazu na pracovnú povinnosť. Vo vzťahu k takémuto zamestnancovi sa však uplatňuje tak isto ako v prípade nariadenia pracovnej povinnosti zamestnancovi príkazom, pokuta v prípade, ak nedodrží záväzok zotrvať v pracovnom pomere.

Ukončenie pracovného pomeru počas núdzového stavu

Pre posúdenie otázky, či zdravotnícky pracovník môže ukončiť pracovný pomer počas vyhláseného núdzového stavu je dôležité v prvom rade preveriť skutočnosť, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, pre ktorého daný zdravotnícky pracovník pracuje, nie je určeným subjektom hospodárskej mobilizácie. Ak bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti písomným príkazom určený ako subjekt hospodárskej mobilizácie, zdravotníckemu pracovníkovi vyplýva priamo zo všeobecne záväzných právnych predpisov povinnosť zotrvať v pracovnom pomere, ak je jeho pracovné miesto potrebné na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie.

Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nie je určeným subjektom hospodárskej mobilizácie na to, aby zdravotnícky pracovník musel vykonávať pracovnú povinnosť (aj zotrvať v pracovnom pomere), je potrebné, aby mu bola pracovná povinnosť uložená príkazom, ktorý vydá okresný úrad. Vyplýva to z ust. § 22 ods. 1 písm. c) zákona o hospodárskej mobilizácii, v zmysle ktorého je fyzická osoba povinná sa podriadiť pracovnej povinnosti na základe príkazu okresného úradu.

Pokiaľ príkaz nebude vydaný, na zdravotníckeho pracovníka sa pra­covná povinnosť nevzťahuje a nemusí zotrvať v pracovnom pomere. V prípade, ak by zdravotníckemu pracovníkovi už bol doručený príkaz na vykonanie pracovnej povinnosti, musel by sa podrobiť plneniu pracovnej povinnosti a zotrvať v pracovnom pomere. Ak by sa plneniu pracovnej povinnosti nepodrobil, hrozila by mu pokuta až do výšky 330 eur. Po doručení príkazu na vykonávanie pracovnej povinnosti je ale veľmi dôležité, aby si zdravotnícky pracovník skontroloval, či sa na neho nevzťahuje niektorá zo spomínaných výnimiek. Ak by sa na neho vzťahovala niektorá z výnimiek, pracovnú povinnosť by mu nebolo možné uložiť a zdravotnícky pracovník by nebol povinný ani zotrvať v pracovnom pomere.

Nariadenie pracovnej povinnosti možné už aj v čase mimoriadnej situácie

Pôvodne bolo zákonom o hospodárskej mobilizácii ustanovené, že pracovnú povinnosť je možné nariadiť na celom území SR alebo len na časti územia SR, ale iba v čase vyhláseného núdzového stavu alebo výnimočného stavu. V čase mimoriadnej situá­cie zákon o hospodárskej mobilizácii uloženie pracovnej povinnosti neumožňoval. Práve zákonom č. 412/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, došlo k veľmi zásadnej zmene v tejto oblasti. Tento zákon umožnil, aby vláda na návrh Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, mohla nariadiť pracovnú povinnosť aj v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie.

Ako sme už spomenuli v tomto článku, od 25. novembra 2021 máme vyhlásený núdzový stav, ktorý teda znamená jednoznačne možnosť nariadenia pracovnej povinnosti zo strany vlády. Núdzový stav sa však raz skončí a mimo neho na našom území stále platí mimoriadna situácia, ktorá bola vyhlásená ešte s účinnosťou od 12. marca 2020. Nevieme dokedy bude mimoriadna situácia trvať, ale bude to zrejme až kým Svetová zdravotnícka organizácia neohlási skončenie pandémie ochorenia COVID-19. Pokým nebude ukončená aj mimoriadna situácia, tak z dôvodu tejto legislatívnej zmeny bude môcť byť kedykoľvek nariadená pracovná povinnosť aj mimo núdzového stavu. To sa zrejme najviac dotkne zdravotníckych pracovníkov s ohľadom na ich nedostatok v niektorých zdravotníckych zariadeniach. Ak bude nariadená pracovná povinnosť vládou Slovenskej republiky aj v čase mimoriadnej situácie, bude môcť byť zdravotníckym pracovníkom príkazom ­vydaným okresným úradom uložená pracovná povinnosť, resp. sa na nich povinnosť zotrvať v pracovnom pomere bude vzťahovať aj bez potreby vydania príkazu, ak zdravotnícke zariadenie, pre ktoré pracujú bude určené ako tzv. určený subjekt hospodárskej mobilizácie.

Zdroje:

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 459/2021 Z. z. na vykonanie opatrenia hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom na zabezpečenie riešenia ochorenia ­COVID-19.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 183/2021 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou na zabezpečenie riešenia koronavírusu COVID-19.

KAVARNIKOVÁ, L. Pracovnú povinnosť je možné zdravotníckym pracovníkom uložiť už aj počas mimoriadnej situácie. In medipravnik.sk (online) 26.11.2021. Dostupné na <https://www.medipravnik.sk/pravne-clanky/pracovnu-povinnost-je-mozne-zdravotnickym-pracovnikom-ulozit-uz-aj-pocas-mimoriadnej-situacie-1190/>.

KAVARNIKOVÁ, L. Môže lekár ukončiť pracovný pomer počas vyhláseného núdzového stavu? In medipravnik.sk (online) 30.03.2021. Dostupné na <https://www.medipravnik.sk/pravne-clanky/moze-lekar-ukoncit-pracovny-pomer-pocas-vyhlaseneho-nudzoveho-stavu-1004/>.