Mgr. Lenka Kavarníková

Pacientka bez ťažkostí príde k obvodnému gynekológovi na preventívnu gynekologickú prehliadku, tú jej lekár vykoná a dá jej Výmenný list na mamografiu s tým, že pacientka sa objedná sama v zariadení, ktoré si sama vyberie. Lekár teda nevie čas vyšetrenia ani zariadenie, v ktorom sa mamografia  vykoná (pacientky často aj zariadenia menia podľa toho, kde dostanú skorší termín vyšetrenia). Pacientka  mamografiu absolvuje o cca pol roka, z mamografie je odoslaná domov s tým, že výsledok bude odoslaný jej gynekológovi. Bezprostredne po vyšetrení teda pacientka nie je o výsledku informovaná, nakoľko snímku lekár popisuje až neskôr. Pacientka potom príde ku gynekológovi až o 3 roky s tým, že  má rakovinu prsníka a žiada výsledok mamografie, no gynekológ žiadny výsledok nemá, lebo ho nedostal. Gynekológ ani nevedel, kde a kedy pacientka mala vyšetrenie. Pacientka si teda ide vyžiadať nález mamografie na RTG pracovisko, kde jej oznámia, že mala pozitívny nález  a že ho aj s odporučením ďalšieho postupu poslali gynekológovi klasickou poštou.  Otázka: Kto je v takomto prípade zodpovedný za neoznámenie nálezu pacientke? RTG pracovisko, ktoré tvrdí, že nález odoslali? (pracoviská nálezy posielajú klasickou poštou obyčajne, iné doporučene a niektoré e-mailom) ? Pacientka, ktorú na RTG  poučili, aby sa o výsledku informovala? Gynekológ, ktorý nález nedostal? Pošta? Stratila sa obálka na pošte? 

Aké kódy na pečiatke má používať lekár, ktorý pracuje na dohodu v Domove sociálnych služieb, ale zároveň má pracovný pomer na plný úväzok v nemocnici?

Obraciam sa na Vás s otázkou ohľadom absolvovania preventívnych lekárskych prehliadok (LPP) podľa § 12, ods. 1, NV SR č. 355/ 2007 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci. V tomto nariadení je v § 30e, ods. 9, uvedené kedy je potrebné tieto LPP vykonať. Ide mi hlavne o písm. c), kde je uvedené „pred každou zmenou pracovného zaradenia“. Je nutné podľa tohto nariadenia alebo iného legislatívneho rámca vykonať, resp. absolvovať LPP v prípade, že ide o zmenu pracovného zaradenia v rámci jednej spoločnosti pri pozíciách, ktoré majú veľmi podobnú pracovnú náplň pri zachovaní rovnakých faktorov práce a faktorov pracovného prostredia podľa vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií a zároveň aj tých istých osobitých predpisov? (napr. práca so zobrazovacími jednotkami, práca vo výškach, obsluha motorového vozíka a pod.). Ako príklad uvediem pozíciu „predajca“, ktorý prestupuje na pozíciu „nákupca“, pričom obe tieto pozície vykonávajú značnú časť svojej práce z kancelárie alebo domu (telepráca/domácka práca) alebo o pozíciu „výrobný operátor“, ktorý prechádza z jedného strediska na iné (obdobné), pričom, ako som uviedol, sú zachované rovnaké faktory práce a pracovného prostredia, osobité predpisy a náplň práce je obdobná, len na inom type stroja?

Zamestnanec bol odoslaný na vstupnú prehliadku z dôvodu posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon práce v noci. Lekár pracovnej zdravotnej služby vyhotovil posudok so záverom v tomto znení: "spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením s časovým obmedzením do 15.12.2025". Zamestnávateľovi z takéhoto výsledku posúdenia nebolo zrejmé, čo tento záver znamená (zamestnávateľ mal za to, že podľa takéhoto záveru posudku zamestnanec nemôže vykonávať nočnú prácu do 15.12.2025), pretože dotknutý zamestnanec uviedol, že lekár pracovnej zdravotnej služby mu k tomu uviedol, že môže vykonávať nočnú prácu, ale vzhľadom na jeho zdravotný stav chce lekár PZS preveriť vplyv výkonu nočnej práce na zdravotný stav zamestnanca skôr ako o rok, keďže prehliadky sa vo vzťahu k práci v noci vykonávajú raz ročne. Zamestnávateľ preto kontaktoval lekára PZS, ktorý uviedol, že predmetný záver posudku podľa písm. b) (spôsobilý s dočasným obmedzením) môže byť aj len časové obmedzenie plnej spôsobilosti na výkon posudzovanej práce, a na základe takéhoto záveru posudku zamestnanec môže vykonávať nočnú prácu minimálne do 15.12.2025, kedy sa vykoná opätovné posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na nočnú prácu. Na požiadavku zamestnávateľa, aby v takýchto prípadoch uvádzal záver posudku podľa písm. a) "spôsobilý na výkon posudzovanej práce", a to, že zamestnanca potrebujú podrobiť preventívnej prehliadke v skoršom termín nech si zabezpečia iným spôsobom v súlade s ustanovením § 30e ods. 16 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov (Lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou), ako vydávaním posudkov so záverom podľa písm. b ) (spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením), lekár PZS uviedol, že oni si nemajú ako inak zabezpečiť výkon prehliadky v skoršom termíne, a že riešením je len to, že pristúpia k vydávaniu dvoch posudkov - jeden pre nich s výsledkom podľa b) a jeden pre zamestnávateľa s výsledkom podľa a). Je postup lekára PZS v súvislosti s uvádzaním záveru o spôsobilosti s dočasným obmedzením v zmysle vyššie uvedeného možný, alebo má pravdu zamestnávateľ? Ako by mal zamestnávateľ v tejto situácii postupovať?

Ako by sme mali vykladať ustanovenie § 38 ods. 8 písm. c, odsek 3 zákona č. 577/2004 Z.z., podľa ktorého je od povinnosti úhrady za služby súvisiace s poskytovaním ZS oslobodený poistenec, ak mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v rámci ústavnej pohotovostnej služby a poskytovanie zdravotnej starostlivosti trvalo viac ako dve hodiny. Ráta sa tento okamih od "zatriážovania" pacienta (pacient je zdravotníkom zaradený do triážnej skupiny podľa ťažkostí, ktoré uvedie, je mu zmeraný tep, tlak, je zaradený do konkrétnej ambulancie UPS, sledovaný a čaká za vyšetrením u lekára) alebo okamihom vykonania prvého zdravotného výkonu v konkrétnej ambulancii? Poprosím o usmernenie s poukazom na samotnú definíciu pojmu POSKYTOVANIE ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI ako aj v tejto súvislosti často pacientmi "zneužívanú" UPS na nie akútne, život ohrozujúce stavy.

Ak je potrebný informovaný písomný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti (napr. operačný výkon), kedy je potrebné získať ho od oboch rodičov? Ako postupovať v prípade nie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, napr. vykonanie UPT u maloletej pacientky, je potrebný súhlas oboch rodičov?

Ako je to s poučením pacienta a jeho informovaný súhlas v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti, kedy sa vyžaduje písomný informovaný súhlas. - napr. nová dg a nastavenie liečby. Ako dokumentovať?

Dobrý deň, tenoraz sa moja otázka týka (proti)zákonnosti spoplatnenia prítomnosti manžela (alebo blízkej osoby) tehotnej ženy na ultrazvukovom vyšetrení v gynekologickej ambulancii. V tomto ohľade nie je jednotná prax jednotlivých gynekologických ambulancií, nakoľko niektoré nežiadajú takýto poplatok, niektoré áno, a sú aj také, ktoré prítomnosť blízkej osoby neumožňujú vôbec. Ja to pokladám za diskriminačné a v rozpore s Ústavou a ďalšími dotknutými medzinárodnými dohovormi, ktoré garantujú každej osobe právo na súkromný a rodinný živoť, čo zahŕňa aj právo slobodne si zvoliť okoľnosti pôrodu a predpôrodnej starostlivosti, ako aj právo každého na dostupnosť k zdravotnej starostlivosti bez diskriminácie. Ďalej by som si dovolila použiť aj analógiu zákonného ustanovenia o práve rodičky na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode, čo sa nepovažuje za službu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keďže ide o základné právo rodičky (okrem toho, prítomnosť sprevádzajúcej osoby nie je uvedená v zákonom stanovenom taxatívnom výpočte služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti). Poprosím váš právny názor na uvedenú tému. Ďakujem.

Rada by som sa opýtala na sankcie v rezidentskom programe ako sú upravené v § 39b zákona č. 578/2004 Z.z. V situácii, že úspešne ukončím rezidentské štúdium a NEZAČNEM poskytovať ZS je sankcia iba podľa odseku (21) t.j. 5 000 € za každý rok štúdia, čo v prípade napr. 3-ročného štúdia predstavuje 15 000 €, alebo je sankcia podľa odseku (21), teda za každý rok štúdia (napr. 15 000 €) a zároveň aj podľa odseku (22) za každý rok neposkytovania (5 rokov x 5 000 = 25 000 €) čo spolu predstavuje 40 000 €?

V roku 1998 som absolvovala LF UK v Bratislave, odbor všeobecné lekárstvo. Odvtedy až doteraz som nikdy nepracovala v zdravotníctve (pracovala som vo farmaceutickom priemysle). Rada by som si urobila atestáciu zo všeobecného lekárstva, prosím o informáciu, aké sú podmienky a možnosti - môžem sa zamestnať aj v ambulancii, laboratóriu, alebo musím v nemocnici? Ak v nemocnici, je možné zákonne odmietnúť nočné služby? Po absolvovaní atestácie nechcem byť viazaná pracovať ďalej u zamestnávateľa ani iným typom podmienok, preto rezidentské štúdium asi neprichádza do úvahy, ak nie je aj vekovo ohraničené? (Som ročník 1974). Tri roky potrebné na dosiahnutie atestácie by som si vedela mzdu/odvody čiastočne určite a možno aj úplne pokryť z vlastných zdrojov.

Je možné legálne predpisovať recepty a/alebo poukazy na zdravotnícku pomôcku cez e-health mimo ordinačných hodín? V praxi sa často stáva, že celú ordinačný čas zaberie vyšetrovanie pacientok, ktoré fyzicky prišli do ambulancie, no počas toho telefonujú/mailujú ďalšie pacientky, ktoré chcú recepty/poukazy chronickej medikácie (napr. antikoncepcia, poukazy na vložky a pod. - teda tieto pacientky nie je potrebné pri každom predpise vyšetrovať). Predpisovanie receptov trvá často do večerných hodín, čo je už po schválených ordinačných hodinách. Podľa neoverených informácií niektorí lekári dostali za takúto činnosť pokutu od zdravotnej poisťovne. Môžem byť za takúto činnosť potrestaný/sankcionovaný od akejkoľvej inštitúcie? Resp. môžem si vykázať predpísanie receptu?

V ustanovení § 38a ods. 8 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je uvedené, že pri poskytnutí výpisu zo zdravotnej dokumentácie na účely súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je výška úhrady poistenca najviac 2 eurá. Ak oprávnená osoba vo svojej žiadosti o výpis zo zdravotnej dokumentácie uvádza, že výpis žiada na účely súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, má poskytovateľ kompetenciu (resp. právo) žiadať od oprávnenej osoby ďalšie podklady dokazujúce predmetný dôvod vyžiadania zdravotnej dokumentácie?

Ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa temer denne stretávam s nutnosťou vydávať potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla. V prílohe č. 5 k vyhláške 9/2009 vydanej MV SR, sú vymenované minimálne požiadavky na úroveň telesnej schopnosti a duševnej schopnosti na vedenie motorových vozidiel a spôsob ich posudzovania. Pri telesných ochoreniach je legislatíva celkom podrobne popísaná. Problém však nastáva na úrovni psychickej zdravotnej spôsobilosti u osôb s psychiatrickým ochorením alebo u osôb sledovaných a liečených pre závislosti. Chcela by som sa opýtať, ako mám postupovať v prípade, že pacient má stanovenú diagnózu napr. schizofrénia. Podľa vyhlášky 9/2009 MV SR patrí schizofrénia medzi ochorenia vylučujúce zdravotnú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla (pre sk. 1 aj 2). V mojej praxi sa stretávam s tým, že ošetrujúci psychiater nepodá podnet na odobratie oprávnenia viesť motorové vozidlo. Je mojou povinnosťou (ako všeobecný lekár pre dospelých), žiadať vyjadrenie od odborného lekára alebo priamo odoslať informáciu o strate zdravotnej spôsobilosti na príslušný dopravný inšpektorát?

Musím byť zamestnaný vo svojej s. r. o., ktorá poskytuje špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ktorej som odborným zástupcom, alebo stačí, keď mám uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, respektíve postačuje aj ústna dohoda?

Ako poskytovateľ ADOS, vykonávame ošetrovateľské výkony v domácom prostredí pacienta. Jednorazový výkon odber krvi pacientovi, stačí dokumentovať elektronicky v dekurze? Alebo musím aj v papierovej forme? Odber indikuje vždy lekár.

Pacient uzatvoril dohodu o poskytovaní ZS s poskytovateľom ZS "A" , približne po 3 mesiacoch od uzatvorenia tejto dohody si našiel nového poskytovateľa ZS "B", s ktorým uzatvoril novú dohodu o poskytovaní ZS. Aké právne následky má uzatvorenie novej zmluvy o poskytovaní ZS s prihliadnutím na § 12 ods. 7, 9 a ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o  zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov? 

Sú výmenné lístky - odporúčania na vyšetrenie a žiadanky na špecializované vyšetrenia v papierovej forme súčasťou zdravotnej dokumentácie. Ak áno, je ich nutné archivovať 20 rokov podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti? Sme poskytovateľ ŠAŠ a dokumentáciu vedieme v elektronickej forme so zaručeným elektronickým podpisom. Uvedené tlačivá zatiaľ ukladáme do registratúrneho strediska podľa dátumu a ambulancii.

Porušujem nejaký právny predpis, ak pacientke predpíšem v ambulancii recept na lieky v deň jej prepustenia z ústavnej zdravotnej starostlivosti – nemocnice?  V praxi sa totiž stáva, že pacientka je prepustená z nemocnice a prepúšťajúcim lekárom je odoslaná priamo do ambulancie a je poučená, že ambulantný lekár jej recept – lieky predpíše. Skutočanosť, že by mal  lieky vydať alebo predpísať prepúšťajúci lekár je irelevantná, lebo on tak neurobil a ani neurobí. Zo zdravotného hľadiska je nutné lieky predpísať a pacientka nemôže byť rukojemníkom a nie je možné ju vrátiť späť do nemocnice. V podstate technicky nie je problém lieky predpísať, len som mal nejasné informácie, že lekári, ktorí tak robili, boli pokutovaní zo strany zdravotných poisťovní.

S účinnosťou od 25. novembra 2021 bol na území Slovenskej republiky vyhlásený núdzový stav. Vláda Slovenskej republiky v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom nariadila na celom našom území pracovnú povinnosť vo väzbe na opatrenia hospodárskej mobilizácie prijaté v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID -19. Pracovná povinnosť bola nariadená s účinnosťou od 3. decembra 2021. Aké sú podmienky pre určenie pracovnej povinnosti? Môže vôbec zdravotnícky pracovník ukončiť pracovný pomer počas núdzového stavu, alebo potom ako mu bude uložená pracovná povinnosť? V článku vám komplexne priblížime problematiku ukladania pracovnej povinnosti.