Právne postavenie zamestnanca a zamestnávateľa pri vážnom ohrození života alebo zdravia, právna úprava

Spolupráca zamestnávateľa a zamestnancov v oblasti bezpečnosti práce

Podľa § 10 zákona o BOZP platí, že zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vopred s nimi prerokúvať otázky, ktoré môžu podstatne ovplyvňovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný predložiť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť podklady a určiť im lehotu najmenej piatich pracovných dní odo dňa predloženia podkladov na vyjadrenie sa k:

• návrhu koncepcie politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, k návrhu programu jej realizácie a k ich vyhodnoteniu,
• návrhu na výber pracovných prostriedkov, technológií, organizácie práce, k pracovnému prostrediu a k pracovisku,
• návrhu na určenie odborných zamestnancov na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb a k úlohám podľa § 8 ods. 1 písm. a), § 21 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona o BOZP,
• vykonávaniu úloh preventívnych a ochranných služieb, ak sa tieto úlohy vykonávajú dodávateľským spôsobom,
• posúdeniu rizika, určeniu a vykonávaniu ochranných opatrení vrátane poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov a prostriedkov kolektívnej ochrany,
• pracovným úrazom, nebezpečným udalostiam, chorobám z povolania a k ostatným poškodeniam zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a k návrhom opatrení,
• spôsobu a rozsahu informovania zamestnancov, zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a určených odborných zamestnancov na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb,
• plánovaniu a zabezpečovaniu oboznamovania a informovania zamestnancov podľa § 7 zákona o BOZP a ku školeniu zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.

Oboznamovanie a informovanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti práce  

Podľa § 7 ods. 1 zákona o BOZP platí, že zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca:

a)    s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,

b)   s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi,

c)    so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

K písm. a)

Pre výklad spojenia „právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ je potrebné použiť osobitnú právnu úpravu, predovšetkým § 39 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Podľa uvedeného ustanovenia Zákonníka práce právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.  

V kontexte uvedeného je predpisom upravujúcim bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci napríklad aj zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale patrí sem aj vykonávacia právna úprava, teda nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia a výnosy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Pokiaľ si zamestnávatelia vydajú vnútorné normatívne predpisy bezpečnosti práce, môžu ich označiť ako pravidlá alebo zásady bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci, tieto môžu byť vydávané len po dohode so zástupcami zamestnancov, ktorými môžu byť: zamestnanecký dôverník, zamestnanecká rada alebo odborový orgán. Pritom nepostačí len ich prerokovanie so zástupcami zamestnancov, ale je potrebná dohoda s nimi, podľa kogentnej právnej úpravy. Pritom zamestnávateľ musí byť schopný riadne preukázať uzatvorenie takejto dohody, môže to byť napríklad predložením zápisnice z rokovania zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov, z ktorej vyplýva dohoda o tomto vnútornom predpise.

UPOZORNENIE:

Pretože zásady/pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „pravidlá bezpečnosti“)  vydané zamestnávateľom sú vnútorným normatívnym predpisom, musí tento spĺňať jednotlivé predpoklady, ktoré vyplývajú aj z hierarchickej výstavby právneho poriadku štátu. Predovšetkým pravidlá bezpečnosti nesmú byť v rozpore s právnym poriadkom štátu, teda nielen s ústavnými zákonmi a zákonmi, ale aj súvisiacou vykonávacou právnou úpravou. Pokiaľ by k porušeniu uvedeného došlo, v danej časti by boli uvedené pravidlá bezpečnosti neplatnými, a to absolútne. Taktiež nesmú ísť nad rozsah platnej právnej úpravy. Pravidlá bezpečnosti však môžu konkretizovať právnu úpravu na konkrétne podmienky zamestnávateľa, ktoré u neho platia. Tak napríklad môžu obsahovať špecifiká noriem spotreby závislej práce.

V neposlednom rade majú pravidlá bezpečnosti práce obmedzenú personálnu pôsobnosť len na podriadených zamestnancov zamestnávateľa, ktorý ich vydal. Preto pravidlá bezpečnosti práce nemôžu stanoviť právne povinnosti iným subjektom.

Taktiež musí zamestnávateľ informovať zamestnanca o jednotlivých bezpečnostných postupoch, napríklad o návodoch na použitie strojného zariadenia, ochranných pracovných prostriedkoch a čiastkových postupoch konania viacerých zamestnancov, ktorí u neho pracujú.

Popri uvedenej informačnej povinnosti zamestnávateľa voči svojim zamestnancom má zamestnávateľ taktiež právnu povinnosť overovať znalosť právnych predpisov, ale aj vnútorných normatívnych predpisov, ktoré vydal na ich základe. Pritom zákon o BOZP neustanovuje konkrétne formy overovania, zamestnávateľ však musí preukázať, že znalosti svojich zamestnancov overoval, napríklad písomným testom, znalostným dotazníkom alebo inou formou. 

K písm. b)

Zamestnávateľ má právnu povinnosť informovať svojich podriadených zamestnancov o existujúcom a predvídateľnom nebezpečenstve a ohrození, teda pokiaľ ide o nepredvídateľné nebezpečenstvo, naň sa jeho informačná povinnosť nevzťahuje podľa právnej úpravy. Pritom každé posúdenie, či je nebezpečenstvo predvídateľné alebo nepredvídateľné závisí od konkrétnych podmienok, zamestnávateľom ovplyvniteľných alebo neovplyvniteľných, ktoré v danom momente u zamestnávateľa existujú. Preto pokiaľ napríklad zamestnanci pracujú s chemickými látkami, a ani výrobca vo svojich návodoch na prácu s nimi neuviedol určitý nepriaznivý následok, ktorý nastal, tak zamestnávateľ nemal právnu povinnosť informovať o takomto nebezpečenstve, pretože pre neho v danom čase nebolo predvídateľným. Pri prešetrovaní vzniknutej škody alebo ujmy sa podľa individuálneho prípadu bude prešetrovať napríklad inšpektorátom práce, či išlo o nebezpečenstvo, ktoré zamestnávateľ mohol alebo nemohol predvídať.

K písm. c)

V prípade úpravy zákazu vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca je potrebné predovšetkým vo vnútorných predpisoch zamestnávateľa presne identifikovať také priestory, prípadne činnosti, ktoré tam zamestnanci môžu vykonávať, prípadne akých činností sa musia nevyhnutne zdržať.

V súvislosti s uvedeným je zamestnávateľ podľa § 7 ods. 2 v spojení s § 6 ods. 1 písm. m) zákona o BOZP povinný vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk:

• zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám,
• spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy,
• zakázaných mladistvým zamestnancom.

UPOZORNENIE:

Pre formu poskytovania informácií v pracovnoprávnom vzťahu, teda aj informácií pre zamestnancov, ktoré sa týkajú bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je potrebné nevyhnutne použiť § 38a Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ poskytne zamestnancovi informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona alebo iného pracovnoprávneho predpisu poskytuje v písomnej forme, v listinnej podobe; zamestnávateľ môže túto informáciu poskytnúť v elektronickej podobe, ak zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rovnako to platí aj na písomnú odpoveď zamestnávateľa, ak je zamestnávateľ povinný zamestnancovi písomne odpovedať.

Jednotlivé informácie, ktoré sa týkajú bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pri nástupe do zamestnania. O uvedenom svedčí aj § 47 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca, a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 Zákonníka práce aj jej zákonného zástupcu, o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 7 ods. 8 zákona o BOZP platí, že zamestnávateľ je povinný zamestnancom a zástupcom zamestnancov (podľa § 11a Zákonníka práce) vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť poskytnúť vhodným spôsobom a zrozumiteľne potrebné informácie o:

• nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, a o výsledkoch posúdenia rizika,
• preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách,
• opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj o opatreniach a postupe v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie,
• preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach navrhnutých a nariadených príslušným inšpektorátom práce (v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) alebo orgánmi dozoru (podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
• pracovných úrazoch, chorobách z povolania a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach.

UPOZORNENIE:

Podľa § 7 ods. 9 zákona o BOZP platí, že zamestnávateľ poskytne uvedené informácie najmä o faktoroch, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvňovať bezpečnosť a zdravie zamestnancov, aj určeným odborne spôsobilým zamestnancom na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb vrátane tých, ktorí mu tieto služby poskytujú dodávateľským spôsobom v súlade s § 21 tohto zákona, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.

Právne povinnosti pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia zamestnancov

Podľa § 8 zákona o BOZP platí, že na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci v prípade vzniku bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce, charakteru nebezpečenstiev a veľkosti rizika povinný:

• vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu života a zdravia zamestnancov a na poskytnutie prvej pomoci a na ten účel najmä (ide o demonštratívny právny výpočet):

1. písomne určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci,
2. vybaviť pracoviská potrebnými prostriedkami vrátane prostriedkov na poskytnutie prvej pomoci,
3. určiť a odborne spôsobilými osobami vzdelať a pravidelne vzdelávať dostatočný počet zamestnancov na vykonávanie záchranných prác, evakuácie a na poskytovanie prvej pomoci, ako aj na hasenie požiaru,
4. zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými zdravotníckymi pracoviskami, záchrannými pracoviskami a hasičskými jednotkami,

• vopred vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o svoje zdravie a bezpečnosť, prípadne o zdravie a bezpečnosť iných osôb, a aby podľa svojich možností zabránili následkom tohto ohrozenia,
• bezodkladne informovať o ohrození a o príslušných ochranných opatreniach všetkých zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť vystavení tomuto ohrozeniu,
• bezodkladne vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci mohli zastaviť svoju prácu, okamžite opustiť pracovisko a odísť do bezpečia,
• nepožadovať od zamestnancov, okrem odôvodnených a výnimočných prípadov, aby pracovali alebo sa zdržiavali na pracovisku, na ktorom existuje také ohrozenie.

UPOZORNENIE:

Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietol vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.

Právne postavenie zamestnancov

Podľa § 12 ods. 1 zákona o BOZP platí, že zamestnanec má právo:

• prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou; v prípade potreby možno po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore,
• odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.

Podľa § 12 ods. 2 písm. i) zákona o BOZP platí, že zamestnanec je povinný podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci. V prípade uvedených preventívnych lekárskych prehliadok je potrebné zohľadniť aj osobitnú právnu úpravu, ktorou je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“).

Podľa § 30e ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. povinnosť podrobiť sa povinnej lekárskej prehliadke sa vzťahuje na zamestnanca:

• ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
• pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku,
• ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis [ktorým je napríklad zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov),
• ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov.

Lekárske preventívne prehliadky zamestnancov môžu vykonávať len lekári v rámci odborov, ktorí sú ustanovení v § 30e ods. 3 až 7 zákona č. 355/2007 Z. z., pričom ide o kogentnú právnu úpravu, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

UPOZORNENIE:

Podľa § 30e ods. 9 zákona č. 355/2007 Z. z. lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnanca, ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie sa vykonávajú:  

• pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu,
• v súvislosti s výkonom práce,
• pred každou zmenou pracovného zaradenia,
• pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu,
• po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak o to zamestnanec požiada bývalého zamestnávateľa, u ktorého vykonával prácu s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie.

Podľa § 30e ods. 10 zákona č. 355/2007 Z. z. lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci v súvislosti s výkonom práce sa u zamestnanca vykonávajú:

• raz za dva roky u zamestnanca, ak vykonáva práce zaradené do tretej kategórie,
• raz za rok u zamestnanca, ak vykonáva práce zaradené do štvrtej kategórie,
• lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa § 30e ods. 9 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. sa vykonávajú raz za tri roky pri prácach s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie, ktoré sú zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie,
• lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci podľa § 30e ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona č. 355/2007 Z. z. sa vykoná u zamestnanca rovnakej profesie bezodkladne po uznaní rovnakej choroby z povolania na tom istom pracovisku, ak sa na danom pracovisku doteraz takéto choroby z povolania nevyskytovali,
• lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa § 30e ods. 1 písm. a) štvrtého bodu zákona č. 355/2007 Z. z. sa vykonávajú, aby sa zistili podozrenia na zmeny zdravotného stavu vo vzťahu k vykonávanej práci, alebo aby sa zistili kontraindikácie na vykonávanie práce a odporúčali vhodné opatrenia na ochranu zdravia zamestnanca, alebo opodstatnenosť jeho preradenia na inú prácu a poskytnutie pracovnej rehabilitácie, pričom je potrebné zohľadňovať aj zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Podľa § 30e ods. 18 zákona č. 355/2007 Z. z. platí, že náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa § 30e ods. 9 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z., uhrádza zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak v danom prípade.

Podľa § 12 ods. 2 písm. j) zákona o BOZP je zamestnanec povinný oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo podľa potreby bezpečnostnému technikovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru tie nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní, pričom ide o kogentnú úpravu, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

Podľa § 12 ods. 5 zákona o BOZP platí, že vedúci zamestnanec je povinný nedostatky zistené v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bezodkladne oznámiť svojmu vedúcemu zamestnancovi, ak vykonanie potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení je nad rámec jeho pracovných povinností v danom prípade. 

UPOZORNENIE:

Popri uvedených právnych povinnostiach má zamestnanec na úseku bezpečnosti práce podľa zákona o BOZP ešte tieto právne povinnosti:

• dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený,
• spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť v potrebnom rozsahu tak, aby im umožnil plniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a úlohy uložené príslušným inšpektorátom práce alebo orgánom dozoru,
• vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky v súlade s

1. návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený,
2. poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti,

• obsluhovať pracovné prostriedky a vykonávať činnosti s vyšším rizikom podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci len na základe preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa § 16 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) alebo podľa § 16 ods. 14 zákona o BOZP a len ak je zamestnávateľom poverený na túto obsluhu alebo na vykonávanie tejto činnosti,
• náležite používať bezpečnostné a ochranné zariadenia, nevyraďovať ich z prevádzky a svojvoľne ich nemeniť,
• používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky,
• dodržiavať zákaz vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti ustanovené osobitnými predpismi, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie,
• zúčastňovať sa na oboznamovaní a inom vzdelávaní zabezpečovanom zamestnávateľom v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa overovaniu jeho znalosti,
• nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce; podľa § 12 ods. 3 zákona o BOZP zákaz požívať alkoholické nápoje na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk sa nevzťahuje na zamestnanca, u ktorého je výnimočne požívanie alkoholických nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením týchto úloh zvyčajne spojené,
• podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy (napríklad podľa  zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise,
• dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách,
• zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch v súlade s právnou úpravou.

Záver

Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vopred s nimi prerokúvať otázky, ktoré môžu podstatne ovplyvňovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ je taktiež povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť. Jednotlivé informácie, ktoré sa týkajú bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pri nástupe do zamestnania.  Taktiež platí, že na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci v prípade vzniku bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce, charakteru nebezpečenstiev a veľkosti rizika povinný vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu života a zdravia zamestnancov a na poskytnutie prvej pomoci. A zamestnávateľ si musí taktiež plniť ďalšie úlohy dané mu právnou úpravou v komplexnom rozsahu. 

Použité zdroje:

[1] Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[2] Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

[3]  Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[4] Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[5] Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

[6] Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

[7]     Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[8]     Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov.

[9]     Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[10]  Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[11]  Zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.

[12]  Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.