Zamestnávanie v Strednej a Východnej Európe - porovnanie

Možnosť predĺženia – Zmluva uzatvorená po maximálnej dobe predĺženia sa automaticky stáva zmluvou na dobu neurčitú.

Maďarsko – Predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú alebo opätovné uzatvorenie do šiestich mesiacov od ukončenia predchádzajúceho pracovného pomeru na dobu určitú je možné len v prípade oprávneného záujmu zamestnávateľa. V prípade, že je pracovný pomer na dobu určitú predĺžený alebo sa uzavrie ďalší pracovný pomer na dobu určitú do 6 mesiacov odo dňa ukončenia predchádzajúceho a pracovný pomer je ponúknutý na rovnakej alebo inej pracovnej pozícii, skúšobná doba nemôže byť určená.

Poľsko – Doba 2 roky a 9 mesiacov sa vzťahuje na celkovú dobu trvania po sebe uzatvorených zmlúv.

Rumunsko – Medzi tými istými stranami je možné uzavrieť najviac tri po sebe nasledujúce pracovné zmluvy na dobu určitú. Po sebe nasledujúce pracovné zmluvy sú uzatvorené do 3 mesiacov od skončenia pracovnej zmluvy na dobu určitú a každá z nich nesmie trvať viac ako 12 mesiacov. V dôsledku toho je zákonom určená maximálna lehota trvania zmlúv na dobu určitú uzatvorenú medzi tými istými stranami, a to 60 mesiacov. Táto doba teda predstavuje celkovú dĺžku trvania prvej zmluvy na 36 mesiacov plus 12 mesiacov za každú ďalšiu z dvoch po sebe nasledujúcich zmlúv.

Spojené kráľovstvo – Po 4 a viac rokoch trvania pracovnej zmluvy na dobu určitú sa zamestnanec stáva stálym zamestnancom, ak zamestnávateľ nemá oprávnený dôvod, aby tak neurobil.

Slovensko – Doba 2 roky sa vzťahuje na celkovú dobu trvania vrátane jej opätovného predlženia v rámci dvoch rokov.

Skúšobná doba

Počas skúšobnej doby môžu obe strany ukončiť pracovný pomer bez obmedzení.

Česká republika – Skúšobná doba nesmie prekročiť polovicu dohodnutej doby trvania pracovného pomeru a musí byť dohodnutá písomne najneskôr v deň nástupu do práce. Zamestnávateľ nesmie v skúšobnej dobe skončiť pracovný pomer počas prvých 14 kalendárnych dní dočasnej práceneschopnosti  zamestnanca (karanténa).

Maďarsko – Zmluvné strany môžu dohodnúť v pracovnej zmluve skúšobnú dobu v dĺžke najviac 3 mesiace od vzniku pracovného pomeru. Ak sa strany dohodnú na kratšej skúšobnej dobe, môžu túto skúšobnú dobu predĺžiť, avšak len raz. Skúšobná doba nesmie ani po predĺžení presiahnuť viac ako tri mesiace.

Poľsko – V Poľsku sa uzatvára špeciálna pracovná zmluva na skúšobnú dobu, ktorá sa uzatvára na max. 3 mesiace. S výhradou, že sa uzatvára na 1 mesiac – s úmyslom uzavrieť pracovný pomer na dobu kratšiu ako 6 mesiacov a na 2 mesiace – s úmyslom uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú v trvaní min. 6 mesiac a max. 12 mesiacov. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že zmluve sa predĺži o čas dovolenky, ako aj o čas inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca.

Rumunsko – V zmysle rumunského práva môže byť skúšobná doba pre krátkodobé zmluvy dohodnutá osobitne s ohľadom na dobu zmluvy. Existuje aj niekoľko výnimiek: skúšobná doba sa stanovuje podľa tzv. kategórie zamestnanca, typu pracovnej zmluvy, atď. (napr. zdravotne postihnuté osoby majú skúšobnú dobu min. 45 pracovných dní; v prípade zmlúv na dobu určitú sa skúšobná doba líši v závislosti od doby trvania pracovného pomeru a pod.)

Spojené kráľovstvo – Skúšobná doba závisí na rozhodnutiu spoločnosti, zvyčajne však trvá 3 – 6 mesiacov.

Slovensko – Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne najneskôr v deň nástupu do práce. So zamestnancom, s ktorým bol dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú, nesmie byť skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru.

Pracovná doba a nadčasy

Konkrétne podmienky, podľa ktorých je možné pracovať nadčas, vrátane presného časového obdobia (za týždeň, mesiac alebo rok) sú stanovené právnymi predpismi danej krajiny.

Česká republika – Nadčasy môžu byť zvýšené na základe dohody so zamestnancom na 416 hod/rok.

Maďarsko – Nadčasy môžu byť zvýšené až na 400 hod/rok.

Poľsko – Nadčasy môžu byť zvýšené až na 416 hod/rok.

Rumunsko – Platí pravidlo, že zákonom určený max. pracovný čas nesmie presiahnuť 48 hod/týždeň, vrátane nadčasov. Výnimočne však môže byť pracovný čas predĺžený aj nad 48 hod/týždeň za predpokladu, že priemerný pracovný čas vypočítaný za referenčné obdobie 4 kalendárnych mesiacov nepresiahne 48 hod/týždeň, a že pre určité odvetvia/jednotky/povolania ustanovené v platnej kolektívnej zmluve možno dojednať referenčné obdobia dlhšie ako 4 mesiace, max. však 6 mesiacov.

Slovensko – Nadčasy môžu byť zvýšené až na 400 hod/rok so súhlasom zamestnanca.

Dovolenka

Nárok na dovolenku sa stanovuje podľa odpracovanej doby.

Česká republika – Zamestnanci majú nárok na 4 týždne dovolenky počas kalendárneho roka. Zákon upravuje nárok na dovolenku naviac pri niektorých náročných povolaniach, a to v dĺžke stanovenej týždennej pracovnej doby.

Poľsko – 20 dní – ak je zamestnanec zamestnaný menej ako 10 rokov; alebo 26 dní, ak má odpracovaných viac ako 10 rokov. 5 dni/rok/starostlivosť o člena rodiny zo zdravotných dôvodov, 2 dni dovolenky/rok sa vzťahuje na starostlivosť o dieťa, 2 dni/rok/z dôvodu vyššej moci.

Rumunsko – Nárok na dodatočnú dovolenku pre určité kategórie zamestnancov (napr. zamestnanci pracujúci v sťažených podmienkach, zdravotne postihnutí alebo mladí do 18 rokov).

Slovensko – Základná výmena dovolenky za kalendárny rok je 4 týždne. Nárok na 5 týždňov dovolenky za kalendárny rok má zamestnanec, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa. Zamestnancovi, ktorý sa začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, zvýšenie dovolenky za kalendárny rok v rozsahu 5 týždňov nad rámec základnej výmery dovolenky patrí v pomernom rozsahu určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka.

Spojené kráľovstvo – Ak má osoba nárok na zákonnú materskú dávku (SMP), je vyplávaná až po dobu 39 týždňov vládou, spolu so zákonnou nemocenskou dávkou (SSP) až po dobu 28 týždňov.

Výpovedná doba

Podanie výpovede bez udania dôvodu zo strany zamestnanca definujú miestne predpisy. Platí však, že dĺžka výpovednej doby závisí od okolností ukončenia zmluvy.

Česká republika – Štandardná výpovedná dobe je 2 mesiace.

Maďarsko – Štandardná doba je 30 dní. Ak bol pracovný pomer ukončený zamestnávateľom, predlžuje sa 30-dňová lehota o 5 až 60 dní, v závislosti od celkovej dĺžky odpracovaného obdobia.

Poľsko – Zmluvy uzatvorené na dobu určitú a neurčitú: 2 týždne v prípade, že zamestnanec skončí do 6 mesiacoch; 1 mesiac, ak zamestnanec skončí po viac ako 6 mesiacov; 3 mesiace, ak skončí po 3 a viac rokoch. Skúšobná doba sa nezapočítava do výpočtu výpovednej lehoty – skúšobná doba: 3 pracovné dni, ak skúšobná doba nepresiahne 2 týždne; 1 týždeň, ak je skúšobná doba dlhšia ako 2 týždne; 2 týždne, ak je skúšobná doba 3 mesiace.

Rumunsko – Max. 20 pracovných dní pre bežné pracovné pozície, max. 45 pracovných dní v prípade manažérskych pozícií.

Slovensko – 1 mesiac pri ukončení pracovného pomeru po menej ako 1 roku, inak 2 mesiace. V prípade výpovede z dôvodu  zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa, nadbytočnosti alebo zdravotného stavu zamestnanca je výpovedná doba 2 mesiace u zamestnancov s odpracovanými 1 – 5 rokmi alebo 3 mesiace, ak majú odpracovaných viac ako 5 rokov.

Spojené kráľovstvo – podľa uváženia spoločnosti, väčšinou však 1 až 3 mesiace v závislosti od trvania pracovného pomeru zamestnanca.