Konkurenčná doložka – obmedzenie zárobkovej činnosti zamestnanca po skončení pracovného pomeru a odstúpenie od nej

Slovenská právna úprava konkurenčnej doložky po skončení pracovného pomeru v § 83a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) je charakteristická najmä nasledujúcimi znakmi: povinnosť dohodnúť konkurenčnú doložku v pracovnej zmluve, možnosť dohodnúť ju len s určitým typom zamestnanca, časové obmedzenie a odplatnosť. V úvode treba uviesť aj fakt, že obmedzenie vykonávať zárobkovú činnosť sa vzťahuje iba na činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Do úvahy sa berie činnosť, ktorá je zamestnávateľom skutočne vykonávaná. Činnosť, ktorú má zamestnávateľ zapísanú  v obchodnom registri, ale reálne ju nevykonáva, sem nespadá.    

Dohodnutie konkurenčnej doložky v pracovnej zmluve

Po novelizácii Zákonníka práce v roku 2022 je možné so zamestnancom uzatvoriť jednoduchú pracovnú zmluvu so základnými náležitosťami a o ostatných pracovných podmienkach zamestnanca len informovať prostredníctvom tzv. informačného listu. Obsah informačného listu je možné v rámci limitov Zákonníka práce jednostranne meniť a na zmenu nie je potrebný súhlas zamestnanca. Možnosť kombinovať pracovnú zmluvu s informačným listom využíva v praxi veľa zamestnávateľov.  Konkurenčná doložka však musí byť so zamestnancom dohodnutá priamo v pracovnej zmluve a pokiaľ má zamestnávateľ zámer ju v danom pracovnom vzťahu aplikovať, nestačí ju uviesť v informačnom liste. 

Zamestnanec, ktorý nadobudol informácie alebo znalosti

Konkurenčnú doložku nie je možné uzatvoriť s akýmkoľvek zamestnancom, ale iba so zamestnancom, ktorý má v priebehu trvania pracovného pomeru možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu. V praxi je v dohodnutých konkurenčných doložkách konštatované, že zamestnanec má možnosť nadobudnúť uvedené informácie. Je vhodné aj v interných predpisoch zamestnávateľa vymedziť, o aké znalosti a informácie ide. Ústavný súd SR v náleze PL ÚS 1/2012 uvádza, že „nemožno súhlasiť s názorom, že „v každom zamestnaní prichádza zamestnanec do styku s informáciami, ktoré viac menej, nie sú bežne dostupné, preto ďalšia podmienka pre uzatvorenie dohody (musí ísť o informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu) má skôr formálny charakter“. V opačnom prípade môže byť predmetom dokazovania, či mal zamestnanec skutočne prístup k informáciám a znalostiam, ktoré nie sú bežne dostupné, a využitie ktorých by mohlo zamestnávateľovi privodiť ujmu. Pokiaľ by to tak nebolo, obmedzenie zamestnanca by mohlo byť vyhodnotené ako väčšie, než to vyžaduje potrebná miera ochrany zamestnávateľa a súd by mohol záväzok zamestnanca obmedziť alebo zrušiť.    

Časové obmedzenie a odplatnosť

Konkurenčnú doložku je možné najdlhšie dohodnúť na jeden rok po skončení pracovného pomeru, ale samozrejme môže byť dohodnutá aj na kratšie časové obdobie. Spodnú hranicu Zákonník práce neustanovuje. Pri určení dĺžky časového obmedzenia nie je správne paušálne uplatniť časové obdobie jedného roka, ale posúdiť konkrétnu situáciu a neobmedziť zamestnanca viac, než je potrebné. Čo sa týka odplatnosti, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku, t. j. zdržania sa výkonu konkurenčnej činnosti. Peňažná náhrada je zvyčajne splatná vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce mesačné obdobie, ale nie je vylúčené, aby sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli aj inak.

Odstúpenie

Aktuálnou témou je odstúpenie zamestnávateľa od konkurenčnej doložky. Podľa Zákonníka práce, § 83a ods. 6 je odstúpenie zo strany zamestnávateľa možné len počas trvania pracovného pomeru zamestnanca; záväzok zaniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo odstúpenie doručené druhej zmluvnej strane, najneskôr však posledným dňom trvania pracovného pomeru.

Na Slovensku neexistuje rozsiahlejšia judikatúra, ktorá by sa venovala konkurenčnej doložke, resp. odstúpeniu od nej. Rozsudok Krajského súdu Bratislava z roku 2023 (8CoPr/9/2023) však potvrdil, že zamestnávateľ je oprávnený odstúpiť od konkurenčnej doložky kedykoľvek počas trvania pracovného pomeru, a to aj v posledný deň pracovného pomeru, a čo je dôležité, bez uvedenia dôvodu. Zamestnanec v spore namietal neplatnosť takéhoto odstúpenia, pre neuvedenie dôvodu, rozpor s dobrými mravmi a porušenie princípu právnej istoty. Konkurenčná doložka je však inštitút, ktorý umožňuje zamestnávateľovi chrániť sa pred možným únikom informácií k jeho konkurentovi. Je na zamestnávateľovi, či tento inštitút využije alebo nie. Z pohľadu zamestnanca sa naozaj možnosť odstúpenia bez uvedenia dôvodu aj v posledný deň trvania pracovného pomeru môže javiť ako nespravodlivá, ak zamestnanec s vedomím existencie konkurenčnej doložky tomu prispôsobil hľadanie novej práce. Súd konštatoval, že využitie práva (možnosť odstúpiť od konkurenčnej doložky počas trvania pracovného pomeru) nemožno hodnotiť ako jeho zneužitie. Zaujímavým faktom je, že zamestnanec v spore uvádzal a poukazoval aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR s argumentáciou, že odstúpenie od konkurenčnej doložky je neplatné, pretože neobsahuje dôvod odstúpenia. Krajský súd Bratislava konštatuje, že ustálenou rozhodovacou praxou nie sú rozhodnutia orgánov iných štátov a nie je nevyhnutné/potrebné na ne prihliadať. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave je v súlade s nálezom Ústavného súdu SR PL ÚS 1/2012, kde Ústavný súd len stroho konštatuje, že od konkurenčnej doložky je možné odstúpiť bez udania dôvodu.

V kontraste s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava stojí rozhodovacia prax v Českej Republike, napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z roku 2020 (21 Cdo 4779/2018). Zamestnávateľ odstúpil od konkurenčnej doložky z dôvodu dohodnutého v pracovnej zmluve, pričom dôvod bol definovaný tak, že zamestnávateľ je oprávnený odstúpiť od konkurenčnej doložky, „ak podľa svojho voľného uváženia dôjde k záveru, že vzhľadom k hodnote informácií, poznatkov, znalostí pracovných a technologických postupov, ktoré zamestnanec získal v zamestnaní u zamestnávateľa či inak, by nebolo primerané alebo účelné, aby zamestnávateľ voči zamestnancovi dojednaný zákaz konkurencie vynucoval“. Najvyšší súd ČR rozhodol, že dohodnutý dôvod a následne na ňom založené odstúpenie je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Dňa 21. mája 2021 vydal Ústavný súd ČR nález sp. zn. II. ÚS 1889/19, v ktorom sa odchyľuje od judikatúry Najvyššieho súdu ČR a rozhodol, že odstúpenie zamestnávateľa od konkurenčnej doložky bez uvedenia dôvodu nespôsobuje automaticky absolútnu neplatnosť.

Aktuálne aj Najvyšší súd ČR zastáva právny záver, že zamestnávateľ môže od konkurenčnej doložky odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu, ak bola takáto dohodnutá zmluvnými stranami. Zo strany zamestnávateľa nesmie ísť o zneužitie zmluvne dohodnutej možnosti odstúpiť od konkurenčnej doložky a musia byť posudzované konkrétne okolnosti prípadu, ako sú doba, kedy je odstúpenie od konkurenčnej doložky realizované; dôvod, prečo nie je konkurenčná doložka z pohľadu zamestnávateľa potrebná; ako aj vplyv konkurenčnej doložky na výber ďalšieho zamestnania.

Záver

Konkurenčná doložka musí byť dohodnutá v pracovnej zmluve a spĺňať zákonné náležitosti. Konkurenčná doložka nemá byť dohodnutá pre istotu, ale v prípadoch, keď zamestnanec naozaj získa prístup k nie bežne dostupných informáciám a znalostiam, ktoré by zároveň mohli spôsobiť podstatnú ujmu zamestnávateľovi. Nemôže byť dohodnutá bezodplatne. Pre Slovenskú republiku platí, že inštitút konkurenčnej doložky je primárne inštitútom ochrany zamestnávateľa pred konkurenciou a zamestnávateľ je oprávnený odstúpiť od konkurenčnej doložky kedykoľvek počas trvania pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu. V praxi preto ani nie je vhodné dôvod odstúpenia uvádzať, hoci by aj objektívny alebo subjektívny dôvod existoval. Zamestnanec musí rátať s možnosťou, že zamestnávateľ od konkurenčnej doložky podľa zákona odstúpi počas výpovednej doby alebo aj v posledný deň trvania pracovného pomeru.