Pre naplnenie pracovnoprávnej zodpovednosti v pracovnom práve musia nastať jednotlivé obligatórne predpoklady dané právnou úpravou. Pri prešetrovaní vzniknutej škody, ktorá zamestnávateľovi vznikla je nevyhnutné určiť rozsah a spôsob jej náhrady zamestnávateľovi. Pritom je podstatné, aby boli závery z prešetrovania zodpovednosti riadne prerokované so zamestnancom. Pri určovaní rozsahu náhrady škody, ktorá má byť uhradená zamestnávateľovi zamestnancom, je potrebné taktiež rešpektovať aj jej hranice dané kogentnou právnou úpravou. Podstatné pre rozsah náhrady škody je aj to, či bola zamestnancom spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti v konkrétnom prípade.
- Vzor
Predpoklady pre vznik pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca
Pre naplnenie pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca musia byť kumulatívne splnené tieto predpoklady:
- existencia pracovnoprávneho vzťahu (môže ísť buď o pracovnú zmluvu, alebo dohodu),
- protiprávne konanie zamestnanca,
- spôsobenie škody alebo ujmy zamestnávateľovi ako protiprávneho následku,
- príčinná súvislosť protiprávneho konania zamestnanca a protiprávneho následku,
- zavinenie zamestnanca, pretože ide o subjektívnu pracovnoprávnu zodpovednosť.
Spôsobenie škody v pracovnom práve je vždy neželaným právnym následkom a je predpokladom pre vyvodzovanie pracovnoprávnej zodpovednosti voči škodcovi v pracovnom práve. Predpokladom pre vznik škody v pracovnom práve je pracovnoprávny vzťah a protiprávne konanie zamestnanca, ktorý je subjektom pracovnoprávneho vzťahu.
Príklad č. 1:
Zamestnanec svojím konaním porušil platný pracovný poriadok zamestnávateľa, a to tým, že poškodil strojné zariadenie, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia, na plnenie jeho pracovných úloh v súlade s pracovnou zmluvou. Preto zamestnávateľ zároveň požadoval od zamestnanca úhradu hodnoty poškodeného strojného zariadenia. Zamestnanec odmietal úhradu náhrady škody s odôvodnením, že porušil vnútorný normatívny predpis, ktorým je pracovný poriadok, teda nedošlo preukázateľne k porušeniu zákona. Taktiež zamestnanec argumentoval, že strojné zariadenie zamestnávateľa poškodil z nedbanlivosti, bol však zamestnávateľom upovedomený o práci s ním, a to pri nástupe do zamestnania. Zamestnávateľ však napriek tomu požadoval náhradu škody, a to v sume hodnoty poškodenej veci, ktorú mala v čase poškodenia zamestnancom. Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?
Prípadné protiprávne konanie zamestnanca môže mať rôzne formy alebo prejavy, vo všeobecnosti však možno rozlišovať konanie, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom; konanie, ktoré je v rozpore s pracovnou zmluvou, ale protiprávnym je aj konanie, ktoré je v rozpore s interným predpisom zamestnávateľa, s ktorým bol zamestnanec riadne oboznámený a ktorý je u neho v platnosti, a ktorým je aj pracovný poriadok zamestnávateľa.
Upozornenie:
Preto, aby sa zamestnávateľ domáhal náhrady škody od zamestnanca, ktorá mu vznikla porušením pracovného poriadku, je nevyhnutné, aby pracovný poriadok spĺňal kumulatívne všetky predpoklady jeho platnosti ustanovené v § 84 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) dané kogentnou právnou úpravou.
Pracovný poriadok môže podľa § 84 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ vydať len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný v celom rozsahu. Pritom Zákonník práce neustanovuje formu, a ani obsah takéhoto predchádzajúceho súhlasu. Preto takýto súhlas môže byť zástupcami zamestnancov daný aj neformálne, pre právnu jednoznačnosť a preukaznosť je však vhodná písomná forma. Tak napríklad môže ísť o zápisnicu z rokovania zástupcov zamestnancov, na ktorom vyslovili prechádzajúci súhlas s pracovným poriadkom. Taktiež Zákonník práce neustanovuje obsahové náležitosti takéhoto súhlasu. Pritom ale z povahy veci vyplýva, že musí ísť o jednoznačný súhlas zástupcov zamestnancov a je potrebné presne uviesť pracovný poriadok, s ktorým sa vyslovuje súhlas.
Cieľom pracovného poriadku je podľa § 84 ods. 2 Zákonníka práce konkretizovať jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce, teda pracovný poriadok nemôže ísť nad rámec, a ani do rozporu s týmto právnym predpisom, inak by bol neplatný v rozsahu, v akom odporuje tejto právnej úprave. Uvedené vyplýva z toho, že pracovný poriadok je vnútorným normatívnym predpisom podzákonného charakteru, ktorý nesmie odporovať zákonnej, a ani vykonávacej právnej úprave.
Pracovný poriadok môže podľa Zákonníka práce zaviazať len podriadených zamestnancov konkrétneho zamestnávateľa, teda možno konštatovať, že má obmedzenú personálnu pôsobnosť. Preto nemôže zaviazať subjekty, ktoré stoja mimo zamestnávateľa, a to ani vtedy, pokiaľ tieto subjekty majú so zamestnávateľom uzatvorenú zmluvu podľa občianskeho alebo obchodného práva.
Podľa § 84 ods. 3 a 4 Zákonníka práce pracovný poriadok nadobúda účinnosť odo dňa, ktorý je v ňom ustanovený, najskôr však dňom, ktorým bol u zamestnávateľa zverejnený v konkrétnom prípade. Tým sa zabraňuje, aby sa pracovný poriadok vzťahoval na podriadených zamestnancov ešte pred okamihom jeho zverejnenia, teda predtým, ako mali možnosť relevantne sa s ním oboznámiť. Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený, pričom § 47 ods. 2 Zákonníka práce konštatuje, že to musí byť pri nástupe do zamestnania. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.
Preto pokiaľ zamestnanec poruší niektoré z ustanovení pracovného poriadku, ktorý je vnútorným predpisom zamestnávateľa a ktorý zamestnávateľ riadne vydal po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov podľa § 84 ods. 1 Zákonníka práce a zamestnanca s ním riadne oboznámil pri nástupe do zamestnania v súlade s § 47 ods. 2 Zákonníka práce, tak sa zamestnanec dopustil protiprávneho konania a pokiaľ v dôsledku protiprávneho konania vznikla zamestnávateľovi škoda, tak zamestnanec bude zodpovedný za spôsobenú škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil.
Skutočnosť, či zamestnanec spôsobil škodu na strojnom zariadení úmyselne alebo z nedbanlivosti nemá na právnu povinnosť zamestnanca nahradiť zamestnávateľovi škodu žiadny vplyv, posúdiť je však potrebné rozsah náhrady škody v tomto prípade.
Preto možno uviesť, že zamestnávateľ konal v súlade s platným právom.
Príklad č. 2:
Zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, k jej vzniku ale došlo pri odvracaní mimoriadnej udalosti, konkrétne išlo o požiar a zamestnanec zabraňoval zničeniu priestorov zamestnávateľa, konkrétne výrobnej haly a vzniku škody na strojných zariadeniach, ktoré sa nachádzali v hale a priľahlom priestore. Zamestnávateľ však požadoval aj napriek tomu náhradu škody od takéhoto zamestnanca. Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?
Pokiaľ vznikla zamestnávateľovi škoda, ale zamestnanec konal v súlade s platným právom, nemôže byť zamestnanec za takto vzniknutú škodu zodpovedný, pretože chýba aspekt protiprávneho konania. Ide o prípady okolností vylučujúcich protiprávnosť, ktoré keď nastanú, nemožno vyvodzovať pracovnoprávnu zodpovednosť voči zamestnancovi. Ide napríklad o nutnú obranu, krajnú núdzu, plnenie právnych povinností, výkon práva alebo svojpomoc.
Podľa § 178 ods. 2 Zákonníka práce platí, že ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je zamestnanec povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.
Pretože v tomto prípade zamestnanec odvracal mimoriadnu udalosť, ktorou bol požiar, konal v krajnej núdzi, konal v prospech zamestnávateľa v záujme odvrátenia zamestnávateľovi hroziacej škody, a preto možno uviesť, že zamestnávateľ nekonal v súlade s platným právom, keď si nárokuje náhradu škody od zamestnanca, ktorá mu vznikla. Pritom ale je potrebné prešetriť, či nedošlo k vzniku škody úmyselným konaním zamestnanca, ktoré nesúviselo s odvracaním škodovej udalosti. V tomto prípade však k takémuto konaniu zamestnanca nedošlo, a preto zamestnávateľ nemôže náhradu škody od zakročujúceho zamestnanca právne súladne požadovať.
Príklad č. 3:
Zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, a to tým, že nekonal, hoci podľa právnej úpravy konať mal. Odvolával sa však na to, že na vznik jeho právnej zodpovednosti je nevyhnutné, aby došlo k jeho faktickému, aktívnemu protiprávnemu konaniu, teda nepostačuje opomenutie konania. Zamestnávateľ však zastával názor, že aj nerešpektovanie práva a opomenutie konania, zakladá právnu zodpovednosť zamestnanca a požadoval úhradu náhrady škody, ktorá mu vznikla. Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?
Upozornenie:
Aspekt protiprávnosti, v dôsledku ktorého vznikla zamestnávateľovi škoda môže byť naplnený nielen konaním, ale aj opomenutím konania povinného subjektu/zamestnanca za predpokladu, že konať mal podľa platného práva. Tak napríklad protiprávne koná aj taký zamestnanec, ktorý si neplní svoje právne povinnosti v súlade s druhom vykonávanej práce, ktorý má stanovený v pracovnej zmluve. Taktiež koná protiprávne nielen zamestnanec, ktorý porušuje Zákonník práce alebo osobitné právne predpisy, ale aj zamestnanec, ktorý porušuje vnútorné predpisy zamestnávateľa, napríklad predpisy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, akými sú podľa § 39 ods. 2 Zákonníka práce pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Preto možno uviesť, že zamestnávateľ konal v súlade s platným právom.