Pracovný pomer v školskom prostredí

Zamestnanci škôl a školských zariadení

Zamestnanci sa členia na pedagogických, odborných a ostatných nepedagogických pracovníkov. Pedagogickí a odborní zamestnanci podliehajú zákonu č. 138/2019 Z. z., ktorý presne definuje ich pracovnú činnosť. Pedagogický zamestnanec vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, odbornú pomoc alebo riadiace úlohy v súlade so školským vzdelávacím programom. Odborný zamestnanec sa zameriava na psychologickú, sociálno-pedagogickú či logopedickú podporu, kariérne poradenstvo a ďalšie špecializované služby. Na výkon týchto činností musia byť obaja v pracovnoprávnom vzťahu; ak kvalifikovaný učiteľ vedie krúžok ako živnostník, považuje sa len za dodávateľa služby, nie za pedagogického zamestnanca so všetkými benefitmi podľa zákona.

Ostatní zamestnanci zahŕňajú pracovníkov administratívy, hospodárskej prevádzky a technického zabezpečenia. Ak vykonávajú prevažne duševnú prácu, riadi sa ich pracovný pomer zákonom o výkone práce vo verejnom záujme, pričom fyzické profesie (napríklad školník či kuchárka) podliehajú výlučne Zákonníku práce. Od roku 2022 môže byť medzi nepedagogickými pracovníkmi aj zdravotnícky zamestnanec, ktorý sa spravuje osobitným zdravotníckym predpisom.

Vedúci zamestnanci

Za vedúceho zamestnanca sa podľa Zákonníka práce považuje každý, komu je zverené prideľovať úlohy, organizovať a kontrolovať prácu podriadených. V školách patrí medzi vedúcich pedagogických zamestnancov riaditeľ, zástupca riaditeľa, hlavný majster odbornej výchovy a vedúci vychovávateľ; medzi vedúcich odborných zamestnancov zaradíme riaditeľa, jeho zástupcu a vedúceho odborného útvaru. Škola si nemôže vytvárať ďalšie vedúce pozície pre pedagogických či odborných zamestnancov nad rámec zákona, no pri nepedagogických pracovníkoch môže rozsah riadenia určiť vlastným organizačným poriadkom.

Škola alebo školské zariadenie ako zamestnávateľ

Ak má škola právnu subjektivitu, stáva sa samostatnou právnickou osobou a zamestnávateľom. Riaditeľ v postavení štatutára podpisuje pracovné zmluvy, skončenia pomerov a iné právne úkony, prípadne nimi poverí iných zamestnancov. Zo zákona medzi subjekty s právnou subjektivitou patria napríklad základné a stredné školy, konzervatóriá či zariadenia poradenstva a prevencie. Pri materských školách, školských internátoch či centrách voľného času rozhoduje o právnej subjektivite zriaďovateľ.

Ak škola právnu subjektivitu nemá, zamestnávateľom je zriaďovateľ (obec, samosprávny kraj, cirkev alebo súkromná osoba). Riaditeľ je potom iba vedúcim zamestnancom zriaďovateľa a samostatne koná v pracovnoprávnych veciach len vtedy, ak ho na to zriaďovateľ výslovne poverí.

Praktické odporúčania

• Pred vyhlásením konkurzu vždy určte, do ktorej kategórie bude nový pracovník patriť, aby ste správne nastavili kvalifikačné a platové podmienky.
• Vnútorný pracovný a organizačný poriadok by mal jasne vymedziť, kto koná v pracovnoprávnych vzťahoch a kto iba riadi podriadených.
• Pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru počítajte s tým, že zákon č. 138/2019 Z. z. sa uplatní len čiastočne, najmä v oblasti kvalifikácie a etických požiadaviek.
• Bezúhonnosť sa vyžadujte len pri pozíciách, kde ju zákon predpisuje.

Takto nastavený systém znižuje riziko sporov počas inšpekcií alebo súdnych konaní, a zároveň vytvára prehľadné a spravodlivé podmienky pre všetky kategórie zamestnancov v školstve.

Vznik pracovného pomeru

Pracovný pomer v školstve vzniká štandardne písomnou pracovnou zmluvou, pričom jeden rovnopis musí zamestnávateľ odovzdať zamestnancovi. Zmluva sa uzatvára až po prípadnom vymenovaní, ak to interný predpis stanovuje ako podmienku výkonu funkcie vedúceho zamestnanca priamo podriadeného štatutárnemu orgánu. Takéto riešenie sa uplatní napríklad pri zástupcovi riaditeľa či vedúcej školskej jedálne. Ak interný predpis vymenovanie nevyžaduje, obsadzuje sa vedúca pozícia priamo pracovnou zmluvou alebo dodatkom k existujúcej zmluve.

V zmluve musí byť jasne určený druh práce, teda činnosť, ktorú bude zamestnanec reálne vykonávať; napríklad „výchovno-vzdelávacia činnosť zástupcu riaditeľa“. Druh práce nemožno zamieňať s pracovnou náplňou. Konkrétne povinnosti môžu vyplývať z organizačných či pracovných poriadkov a nesmú presahovať rámec dohodnutého druhu práce.

Ďalšie podstatné náležitosti zahŕňajú miesto výkonu práce (uveďte obec alebo časť obce, prípadne viac miest, ak to zodpovedá realite) a deň nástupu, ku ktorému sa viaže vznik pracovného pomeru i povinnosť prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Ak škola neodmeňuje podľa zákona o odmeňovaní vo verejnom záujme, stávajú sa mzdové podmienky samostatnou esenciálnou časťou zmluvy; postačí však odkaz na kolektívnu zmluvu, ak je v nej odmeňovanie riešené.

Zákonník práce umožňuje dojednať ďalšie podmienky, napríklad benefity, a určuje minimum údajov, ktoré musí zamestnávateľ oznámiť, či už priamo v zmluve alebo samostatnou písomnou informáciou. Ide najmä o pravidlá rozvrhnutia pracovného času, dovolenku, splatnosť mzdy, podmienky skončenia pracovného pomeru alebo právo na odborné vzdelávanie. Ak sú tieto údaje poskytnuté samostatne, možno ich neskôr meniť jednostranne; ak sú súčasťou zmluvy, vyžadujú dodatok podpísaný oboma stranami.

Pracovná zmluva môže obsahovať skúšobnú dobu, ktorá pri bežnom zamestnancovi nesmie presiahnuť tri mesiace a pri vedúcom priamo riadenom štatutárom šesť mesiacov. Pri pracovnom pomere na určitú dobu však skúšobná doba nesmie prekročiť polovicu trvania zmluvy. Skúšobnú dobu treba dohodnúť písomne, inak je neplatná, avšak neúspešné dodržanie písomnej formy automaticky neanuluje platnosť zvyšku zmluvy.

Obsah zmluvy možno zmeniť len dohodou strán, pričom dohoda môže byť časovo obmedzená alebo trvalá. V praxi sa využíva dodatok alebo samostatná „dohoda o zmene pracovnej zmluvy“.

Zmluva nesmie ukladať zamestnancovi mlčanlivosť o pracovných či mzdových podmienkach ani mu všeobecne zakazovať ďalšiu zárobkovú činnosť mimo pracovného času, pokiaľ nejde o zákonom dovolené obmedzenie podľa § 83 Zákonníka práce alebo osobitného predpisu.

Osobitosti zmluvy s riaditeľom školy

Funkcia riaditeľa vzniká vymenovaním zriaďovateľom, avšak samotný pracovný pomer sa zakladá až následnou pracovnou zmluvou. Ak je do funkcie vymenovaný už existujúci zamestnanec školy, podpisuje sa dohoda o zmene pracovnej zmluvy, ktorá upraví druh práce na „výkon funkcie riaditeľa“ a časovo sa viaže na päťročné funkčné obdobie. Po jeho uplynutí sa automaticky obnovuje pôvodný druh práce, prípadne sa uzatvára ďalšia dohoda.

Ak sa riaditeľom stáva osoba mimo pracovného pomeru so školou, zriaďovateľ uzatvorí novú pracovnú zmluvu. Tú možno koncipovať na určitú dobu zodpovedajúcu funkčnému obdobiu alebo na dobu neurčitú. V druhom prípade možno po skončení funkčného obdobia pracovný pomer ukončiť výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce alebo sa dohodnúť na zmene pracovných podmienok a ďalšom pôsobení ako pedagogický či odborný zamestnanec.

Za zriaďovateľa koná v pracovnoprávnych veciach štatutárny orgán: pri obci starosta a pri samosprávnom kraji župan. V zariadeniach bez právnej subjektivity splýva postavenie zriaďovateľa a zamestnávateľa, a riaditeľ školy je tak „vedúcim zamestnancom“ bez štatutárnych kompetencií.

Záver

Správne nastavené pracovnoprávne vzťahy v školskom prostredí sú základom pre stabilitu a právnu istotu všetkých zúčastnených strán. Kľúčové je dôsledné rozlišovanie medzi pedagogickými, odbornými a nepedagogickými zamestnancami, pretože každá kategória podlieha odlišnej právnej úprave a prináša špecifické povinnosti pre zamestnávateľa. Rovnako dôležité je jasne vymedziť právomoci vedúcich zamestnancov, najmä riaditeľa školy, ktorého postavenie sa spája so štatutárnou zodpovednosťou a osobitným režimom uzatvárania pracovnej zmluvy.

V praxi sa osvedčuje, ak sú všetky procedúry – od vymenovania vedúcich pracovníkov až po obsah pracovných zmlúv a písomných informácií – detailne rozpracované vo vnútorných predpisoch školy alebo jej zriaďovateľa. Transparentné interné pravidlá uľahčujú každodenné riadenie, minimalizujú riziko sporov a zjednodušujú prípadné kontroly štátnych orgánov. Školy by mali pravidelne aktualizovať svoje pracovné a organizačné poriadky, sledovať zmeny legislatívy a zabezpečiť vzdelávanie zamestnancov v oblasti pracovného práva.

Len systematický a právne konzistentný prístup k zamestnávateľským povinnostiam zaručí, že škola ako inštitúcia dokáže plniť svoju vzdelávaciu a výchovnú funkciu bez zbytočných personálnych a právnych komplikácií.