Je možné na pracovisku zaškoľovať budúceho zamestnanca bez pracovnej zmluvy alebo dohody na základe tzv. dohody o zaškolení pár hodín týždenne?
- Vzor
V súlade so Zákonníkom práce je účasť na vzdelávaní výkonom práce, za ktorý vo väčšine prípadov patrí zamestnancovi mzda.
V prvom rade je preto potrebné uviesť, že v súlade so Zákonníkom práce môže fyzická osoba vykonávať závislú prácu výlučne v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne v inom pracovnoprávnom vzťahu za podmienok ustanovených Zákonníkom práce. Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Jednotlivé dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru však nie sú svojou povahou a účelom vhodné na výlučné zaškolenie budúceho zamestnanca.
Prítomnosť budúceho zamestnanca na pracovisku bez uzatvorenej pracovnej zmluvy alebo niektorej z dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru je riziková z viacerých hľadísk.
Výkon závislej práce bez založeného pracovnoprávneho vzťahu (t. j. uzatvorenej pracovnej zmluvy alebo niektorej z dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru) je nelegálnou prácou podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom zároveň ide o nelegálne zamestnávanie z dôvodu využívania závislej práce fyzickej osoby bez založeného pracovnoprávneho vzťahu.
Zamestnávateľ je povinný pri prípadnej kontrole odôvodniť prítomnosť fyzickej osoby na pracovisku, ak fyzická osoba nie je v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom. Kontrolné orgány sú oprávnené uložiť pokutu za nelegálnu prácu do 331 eur a za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 2.000 eur do 200.000 eur. Okrem pokuty hrozia za nelegálne zamestnávanie aj ďalšie sankcie v podobe vylúčenia z verejného obstarávania, neposkytnutia verejných dotácií, či neposkytnutia finančných príspevkov zo zdrojov EÚ.
Prítomnosť fyzickej osoby na pracovisku bez založeného pracovnoprávneho vzťahu je riziková taktiež z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). S internými BOZP predpismi je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca pri nástupe do zamestnania a následne je povinný sústavne zaisťovať BOZP a zlepšovať úroveň ochrany práce. Problémy by nastali najmä v momente vzniku (pracovného) úrazu budúceho zamestnanca na pracovisku. Ak došlo u zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti, ide o pracovný úraz. Zodpovednosť za škodu tým vzniknutú nesie zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v pracovnom pomere. V prípade neexistencie pracovného pomeru by však dokazovanie zodpovednosti za škodu bolo riešené nielen ustanoveniami Zákonníka práce, ale aj inými občianskoprávnymi predpismi, pričom by sa opätovne skúmal najmä dôvod prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zamestnávateľa bez založeného pracovnoprávneho vzťahu.
Ďalšími otáznymi a rizikovými faktormi je mzda, príp. iná odmena vyplácaná budúcemu zamestnancovi, odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, zdanenie tohto príjmu, a pod. V prípade neexistencie uzatvorenej pracovnej zmluvy alebo niektorej z dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nepodlieha vyplácanie akejkoľvek odmeny ustanoveniam Zákonníka práce ani ďalším súvisiacim právnym predpisom. Tento stav neposkytuje dostatočné záruky tak pre budúceho zamestnanca ani pre zamestnávateľa.
Za požadovaným účelom je v Zákonníku práce § 154 ods. 1, ktorý priamo upravuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Obsah pojmu zaškolenie alebo zaučenie nie je v Zákonníku práce konkretizované, avšak ide o krátkodobú formu získania kvalifikácie, ktoré nespĺňa definíciu sústavnej prípravy na povolanie. Doba zaúčania alebo zaškolenie je považovaná za výkon práce, za ktorý zamestnancovi patrí mzda.
Záver
Zaškolovanie budúceho zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa bez uzatvorenej pracovnej zmluvy nie je možné. Uzatvorenie dohody, ktorá nie je upravená a regulovaná Zákonníkom práce výlučne za účelom zaškolenia budúceho zamestnanca taktiež nie je možné.
Zákonník práce dáva práve z dôvodu zaškolenia alebo zaučenia možnosť zamestnávateľom uzatvoriť pracovnú zmluvu aj s osobou, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon danej práce, a to za predpokladu, že zamestnanec získa potrebnú kvalifikáciu priamo u zamestnávateľa na začiatku pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávateľ je po skončení zaškolenia alebo zaučenia povinný vydať o tom zamestnancovi potvrdenie.