Problematika whistleblowingu sa v posledných rokoch stala pevnou súčasťou pracovnoprávnej reality. Slovensko prijalo zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a jeho neskoršie novelizácie, ktoré reagujú aj na európsku úpravu a rozhodnutia súdov. V praxi však ochrana oznamovateľov nestojí len na samotnom znení zákona. Kľúčový je výklad pojmov, kritériá posudzovania zverejnenia informácií vo verejnom záujme a hodnotenie následných odvetných opatrení. Tieto otázky adresuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a vnútroštátne súdy, ktoré ukazujú, kde ležia hranice legitímneho oznamovania a kde sa začína porušenie povinnosti lojality voči zamestnávateľovi.
- Vzor
Európsky rámec a slovenská úprava
Na úrovni EÚ je východiskom smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré oznamujú porušenia práva Únie. Vyžaduje, aby členské štáty zaviedli vnútorné a vonkajšie kanály oznamovania, zabezpečili dôvernosť totožnosti oznamovateľa a chránili ho pred odvetnými opatreniami. Slovenský zákon č. 54/2019 Z. z. tieto požiadavky implementuje, ustanovuje proces oznamovania a definuje okruh zakázaných odvetných zásahov. Novely posilnili procesné garancie, rozšírili pracovnoprávnu ochranu a precizovali pôsobnosť úradu, ktorý koná vo veciach ochrany oznamovateľov.
Napriek tomu os