Závislá práca je základným pojmom pracovného práva a označuje prácu vykonávanú v pracovnoprávnych vzťahoch. Jej podstatou je vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobný výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a za mzdu, na náklady zamestnávateľa. Zamestnanec nemá plnú slobodu pri určovaní spôsobu, miesta a podmienok výkonu práce. Účelom zákonnej definície závislej práce je zabrániť obchádzaniu Zákonníka práce a využívaniu iných zmluvných typov na výkon práce so znakmi závislej práce (najmä švarcsystému).
Definícia platná do 31. 12. 2025
Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce je závislá práca práca vykonávaná:
- vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti,
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
- podľa pokynov zamestnávateľa,
- v mene zamestnávateľa,
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne v inom pracovnoprávnom vzťahu (dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru).
Závislá práca a podnikanie
Závislá práca nemôže byť vykonávaná na základe občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych zmlúv. Od podnikania (činnosti SZČO) sa odlišuje najmä tým, že podnikateľ vykonáva činnosť samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnutia zisku, zatiaľ čo zamestnanec vykonáva prácu za mzdu.
Výkon práce so znakmi závislej práce mimo pracovnoprávnych vzťahov predstavuje riziko vzniku švarcsystému.
Zmena účinná od 1. 1. 2026
Na základe zákona č. 261/2025 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií sa s účinnosťou od 1. januára 2026 mení § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Z definície závislej práce sa vypúšťajú slová „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“.
Táto zmena rozširuje pojem závislej práce aj na prípady, keď zamestnávateľ neurčuje presný pracovný čas, avšak ostatné znaky závislej práce sú naplnené.
Zdroj: Národný inšpektorát práce