Pracovný pomer sa zakladá pracovnou zmluvou, ktorá musí spĺňať formálne aspekty, a obsahovať obligatórne obsahové súčasti. Popri podstatných náležitostiach možno rozlišovať aj ďalší obsah pracovnej zmluvy. Preradenie zamestnanca môže znamenať zmenu druhu vykonávanej práce, a v takomto prípade musí dôjsť aj k zmene pracovnej zmluvy. Pracovná zmluva taktiež musí rešpektovať špecifické pracovné podmienky určitých kategórií zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy, matky do konca deviateho miesiaca po pôrode alebo osamelí zamestnanci. Pracovný pomer môže vzniknúť aj voľbou alebo vymenovaním.
Právna úprava pracovného pomeru a pracovnej zmluvy
Pracovný pomer sa podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) zakladá pracovnou zmluvou medzi zamestnancom a zamestnávateľom pokiaľ Zákonník práce neustanovuje inak, pričom pracovná zmluva musí mať písomnú formu. Pritom Zákonník práce ustanovuje, že jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy musí dať zamestnávateľ zamestnancovi. S nedodržaním písomnej, zákonom ustanovenej formy, však Zákonník práce výslovne neustanovuje neplatnosť danej pracovnej zmluvy, a to ani absolútnu, a ani relatívnu.
Taktiež je potrebné zohľadňovať aj § 17 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého právny úkon, a teda aj pracovná zmluva, pokiaľ sa neurobil formou predpísanou Zákonníkom práce, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje Zákonník práce alebo osobitný predpis.
V kontexte uvedených ustanovení Zákonníka práce teda možno konštatovať, že pokiaľ sa nedodrží písomná forma pracovnej zmluvy, tak takáto pracovná zmluva bude platnou, keďže Zákonník práce výslovne neustanovuje, že nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy robí takúto pracovnú zmluvu neplatnou vo všeobecnosti.
Podstatným aspektom pre právnu relevanciu pracovnej zmluvy, a teda aj pre založenie pracovného pomeru je aj to, aby táto obsahovala všetky, v § 43 Zákonníka práce ustanovené podstatné náležitosti jej obsahu.
Príklad č. 1:
V záujme pokryť čo najširší rozsah pracovných činností, ktoré má zamestnanec vykonávať, uviedol zamestnávateľ v pracovnej zmluve, že zamestnanec je povinný vykonávať všetky súvisiace pracovné činnosti podľa pokynov zamestnávateľa. Podľa názoru zamestnanca však išlo o nezrozumiteľné a nejednoznačné ustanovenie pracovnej zmluvy, a preto ho nemožno realizovať. Uvedený názor zamestnanca je správny?
Pracovná zmluva musí obsahovať druh práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnú charakteristiku, pričom bližšia konkretizácia nenašla v Zákonníku práce svoje vyjadrenie. Taktiež Zákonník práce neustanovuje pojem „stručná charakteristika“, a preto je na výklade zamestnávateľa, či uvedie rámcovú charakteristiku druhu vykonávanej práce aleb