V aplikačnej praxi sa pomerne často vyskytujú sporné situácie spočívajúce vo vzniku poškodenia zdravia zamestnanca mimo výkonu práce a mimo pracoviska (napr. na parkovisku zamestnávateľa, na pracovnej ceste alebo aj počas absolvovania lekárskej prehliadky). Do akej miery sa uplatňuje pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca pri odchode z pracoviska?
Posudzovanie konkrétnych situácií sa líši vzhľadom na subjektívny právny výklad konkrétnych zákonných ustanovení.
Ak teda budeme vychádzať z uplatnenia objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za prípadné poškodenie zdravia zamestnanca s odkazom na ustanovenie § 195 až § 198 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), máme za preukázané, že kľúčom k posúdeniu predmetnej situácie na základe podkladov bude určenie obsahového vymedzenia výrazu obsiahnutého v ustanovení § 220 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, t.j. vymedzenie výrazu
"plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s nimi"
.Za primárny spôsob vyvinenia sa alebo čiastočného vyvinenia sa z objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz preto pokladáme správnu identifikáciu miesta, kde prišlo k poškodeniu zdravia zamestnanca (priestor zamestnávateľa), resp. konanie zamestnanca a príčinnú súvislosť s výkonom práce a plnením pracovných úloh a súvislosť s nimi. V súvislosti s uvádzaným popisom incidentu sa domnievame, že pôjde na účely príslušných ustanovení Zákonníka práce o vznik pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa, ktorej mieru je však potrebné posúdiť s ohľadom na ďalšie okolnosti.
Na zodpovedanie otázky, či pôjde v konkrétnom prípade o pracovný úraz, je nevyhnutné vymedziť okruh spoločenských vzťahov (vrátane úrazového deja), ktoré by potenciálne spadali pod pôsobnosť ustanovenia