Žiadny pracovnoprávny predpis v Slovenskej republike nepozná pojem technickej nezamestnanosti. Tento inštitút, ktorý sa snažia niektorí zamestnávatelia priniesť do nášho právneho poriadku podľa vzoru zahraničných právnych úprav je u nás nepoužiteľný, a teda jeho prípadné zavedenie do vnútropodnikovej praxe je neplatné. V anglicky hovoriacich krajinách alebo vo všeobecnej ekonomickej teórii nájdete pojem technologickej nezamestnanosti, ktorá spočíva v rušení pracovných miest zamestnancov v dôsledku zavádzania nových moderných výrobných strojov a prístrojov, v podstate v nahrádzaní ľudskej práce automatizovanými či informačnými systémami.
V posune do oblasti pracovného práva sa udomácnil v zahraničných právnych úpravách pojem technickej nezamestnanosti, ktorá spočíva v zachovaní trvania pracovného pomeru zamestnanca, ale bez uplatnenia akéhokoľvek pracovnoprávneho inštitútu na ospravedlnenie neprítomnosti v práci a pochopiteľne bez akéhokoľvek poskytovania mzdy alebo náhrady mzdy zamestnancom. V preklade do laického jazyka, ide o zachovanie pracovného pomeru bez prideľovania práce zamestnancovi, bez platenia mzdy alebo náhrady mzdy, ale pri zachovaní platenia zdravotných a sociálnych odvodov zamestnávateľa. Takéto uplatnenie pracovnoprávneho inštitútu alebo slovenský zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZP") nepozná a neumožňuje ho.
Obdobou technickej nezamestnanosti v slovenskom ZP je poskytnutie tzv. pracovného voľna bez náhrady mzdy v zmysle § 141 ods. 3 písm. c) ZP, ktoré je však realizované za úplne iných hmotnoprávnych podmienok jeho poskytnutia, a aj dopadov do oblasti sociálneho a zdravotného poistenia. V zmysle § 141 ods. 3 písm. c) ZP zamestnávateľ môže poskytnúť pracovné voľno výlučne na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, pričom rozsah poskytnutého pracovného voľna i výška stanovenej náhrady mzdy je na zamestnávateľovi. Pri ich určovaní by sa mal odvíjať od žiadosti zamestnanca, ale nie je ňou bezprostredne viazaný. Dôvodom poskytnutia pracovného voľna s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy sú pre samotné poskytnutie pracovného voľna irelevantné, hoci ich môže zamestnávateľ zohľadniť pri svojom rozhodovaní sa.
V tomto prípade ZP neustanovuje, že ide
