Pomerne často sa zamestnávatelia dopytujú na problematiku posudzovania zdravotnej spôsobilosti uchádzačov o zamestnanie počas realizácie výberových konaní alebo zamestnancov predovšetkým z hľadiska prípustnosti takéhoto psychodiagnostického posudzovania s zreteľom na právnu úpravu v zákone č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce").
Psychologické posúdenie spôsobilosti uchádzača o zamestnanie a zamestnanca na výkon práce
JUDr.
Marek
Švec
PhD., LL.M.
PhDr.
Adam
Madleňák
PhD.
Labour Law Association / Fakulta masmediálnej komunikácie, UCM v Trnave
V tomto prípade však nie je možné poskytnúť vyčerpávajúcu odpoveď, nielen v kontexte rozporných právnych režimov takéhoto psychologického posudzovania v zmysle Zákonníka práce i zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov v z. n. p. (ďalej len "zákon o ochrane osobných údajov"), najmä so zreteľom na získavanie súhlasu dopytovanej osoby, ale aj z hľadiska dôvodov, z ktorých prichádza k takémuto psychologickému posudzovaniu.
Neskôr uvádzaný výklad sa tak snaží poskytnúť aspoň základnú právnu orientáciu v týchto dvoch príslušných pracovnoprávnych predpisoch a naznačiť určité východiská pre následný postup v aplikačnej praxi.
Formálne podmienky uskutočňovania výberového konania v Slovenskej republike vo vzťahu k získavaniu informácií o zdravotnom stave zamestnanca
Vo vzťahu k výberovým konaniam by bolo možné pri identifikácii právnej úpravy vychádzať z čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce, na základe ktorého zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva. Uskutočnenie výberového konania, v rámci ktorého prichádza k prvotnému zhromažďovaniu informácií o zamestnancovi, vrátane osobných údajov o zdravotnom stave uchádzača o zamestnanie, sa v Slovenskej republike označuje ako tzv. predzmluvné vzťahy podľa § 41 Zákonníka práce.
V zmysle cit. ustanovenia sa už ako pracovnoprávne vzťahy posudzujú aj tie vzťahy, ktoré vznikajú pred uzatvorením pracovnej zmluvy a zamestnancovi vzniká právo na rešpektovanie jeho základných ľudských práv a slobôd, najmä práva na ľudskú dôstojnosť, ochranu súkromia a osobnosti, pričom sa vyžaduje nielen dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania, ale aj všetkých relevantných ustanovení Zákonníka práce a Ústavy SR dotýkajúce sa ochrany práv zamestnancov.
Pri organizácii a riadení výberového konania podľa § 62 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. zamestnávateľ nesmie pri výbere zamestnanca vyžadovať informácie, ktoré sa týkajú:
-
národnosti,<