PhDr. Adam Madleňák, PhD.

V aplikačnej praxi neraz nastávajú situácie, keď sa konfliktu záujmov nedá vyhnúť. Úplne bežné sú situácie, keď sú u jedného zamestnávateľa zamestnané blízke osoby. Vtedy prirodzene existujú väzby na blízke osoby, ktoré majú za následok konflikt záujmov. Samotný konflikt záujmov nie je automaticky nezákonný. Nezákonné je konanie v situácii konfliktu záujmov. Je dôležité, aby bol následok konfliktu záujmov náležite zvládnutý.

Pomerne často sa možno stretnúť v aplikačnej praxi s otázkami súvisiacimi s čerpaním materskej a rodičovskej dovolenky, a to najmä v kontexte návratu muža alebo ženy po skončení ich čerpania. Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZP") je v tejto oblasti pomerne vágny, pričom riešenie konkrétností spojených s návratom ponecháva na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom, resp. na úprave v kolektívnej zmluve. Súčasne však bližšie neupravuje situáciu, keď sa títo na podmienkach návratu zamestnanca nedohodnú. Obdobne nedostatočne je však upravená aj situácia, ktorá je spojená s potrebou starostlivosti zamestnanca o dieťa, najmä v kontexte potreby úpravy rozvrhovania pracovného času u tohto zamestnanca.

Pravidelnou súčasťou úpravy vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa stáva aj otázka súvisiaca s trávením času zamestnanca počas prestávok v práci, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o prestávku v práci na odpočinok a jedenie alebo prestávku v práci, ktorý vyplýva z dohody obsiahnutej v kolektívnej zmluve alebo inej dohode medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. Takmer notorickým prípadom takejto úpravy v pracovných poriadkoch alebo iných vnútropodnikových smerniciach je otázka fajčenia zamestnancov na pracovisku, a to nielen vo vzťahu k samotnému teritoriálnemu vymedzeniu fajčenia v priestoroch zamestnávateľa, ale aj vo vzťahu k prípadnému poškodzovaniu vybavenia zamestnávateľa pri takýchto fajčiarskych stojiskách (napr. poškodené lavičky od uhasovania cigariet, poškodenie podlahovej krytiny a pod.). Cieľom autorov v predkladanom článku je pomerne presne vymedziť práva, ale aj povinnosti zamestnancov v uvedenej oblasti, s následným popisom možnej pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca.

Pomerne často sa zamestnávatelia dopytujú na problematiku posudzovania zdravotnej spôsobilosti uchádzačov o zamestnanie počas realizácie výberových konaní alebo zamestnancov predovšetkým z hľadiska prípustnosti takéhoto psychodiagnostického posudzovania s zreteľom na právnu úpravu v zákone č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce").