Základným ľudským právom, ktoré je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky, je právo na život. Snaha o jeho zabezpečenie predstavuje elementárny záväzok štátu pri regulovaní oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže ide o oblasť týkajúcu sa najvyšších hodnôt každého človeka, t.j. života a zdravia. Štát v záujme zabezpečenia ekonomického a sociálneho rozvoja je povinný svojou politikou podporovať zlepšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Nezávislá tretia strana verzus inšpekcia práce
Mgr.
Vladimír
Jurík
Technická inšpekcia, a.s., Bratislava
Princípy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR sú založené na
objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za vykonávanie opatrení, ktorých cieľom je sústavné vytváranie podmienok pre bezpečnú a zdraviu neškodnú prácu.
Zamestnávateľ zabezpečujúci dostatočnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zaisťuje vyššiu produktivitu a spoľahlivosť pracovných výkonov svojich zamestnancov.Realizáciu štátnej politiky nemôže zabezpečovať iba štát, ale v záujme efektívneho dosiahnutia jej základných cieľov sa na nej musia podieľať aj ďalšie subjekty - zamestnávatelia a zamestnanci. Negatívny vývoj ekonomiky a zhoršovanie podnikateľského prostredia v posledných rokoch spôsobili nedostatok finančných prostriedkov u podnikateľských subjektov (zamestnávateľov, ale aj podnikajúcich fyzických osôb). Ak je podnikateľ prinútený šetriť, jednou z prvých oblastí je práve oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko podnikatelia uprednostňujú svoj ekonomický prospech pred zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Nedostatočné financovanie úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa prejavuje aj na bezpečnosti technických zariadení. Bezpečnosť technických zariadení je v zmysle § 3 písm. k) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej "zákon č. 124/2006 Z.z.") neoddeliteľnou súčasťou systému starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Znamená to, že nie je dostatočne zabezpečovaný taký stav technických zariadení a spôsob ich používania, pri ktorom je vylúčené ohrozenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov v pracovnom procese. Výsledkom je zhoršovanie stavu prevádzkovaných technických zariadení, ktorý vzniká predovšetkým z dôvodu nezabezpečovania kontroly, úradných skúšok, odborných prehliadok, odborných skúšok technických zariadení a vyhradených technických zariadení a následným neodstraňovaním zistených nedostatkov.
Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je
podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. povinnosť v rámci sústavnej kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci kontrolovať stav bezpečnosti technických zariadení.
Na ten účel je povinný v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení.Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa, môžu preberať niektoré jeho povinnosti (napr. vykonávať kontrolnú činnosť spojenú s prevádzkou technických zariadení)
odborné organizácie s osobitnými oprávneniami v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Jednou z možností na zaistenie bezpečnosti technického zariadenia je dôsledná kontrola jeho stavu a obsluhy vykonávaná nezávislou treťou stranou (nie dodávateľom a ani používateľom).
Právnym základom pre činnosť nezávislej tretej strany, ktorá na komerčnom základe poskytuje služby a poradenstvo zamestnávateľom za úhradu, je § 14 zákona č. 124/2006 Z.z. upravujúci overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zh