Vladimír Jurík

"Kto postaví dom, ktorý sa zrúti a zabije majiteľa, bude tiež pripravený o život." Ide o jedno z prvých právnych ustanovení na svete. Dôvodom tohto tvrdenia je skutočnosť, že je súčasťou Chammurapiho zákonníka, ktorý predstavuje jednu z najstarších zbierok právnych ustanovení pochádzajúcu z obdobia babylonskej ríše. Znamená to, že už približne okolo roku 1800 pred Kristom vznikli prvé náznaky pravidiel a predpisov, ktoré mali charakter technickej normy.

Pojem kontrola vznikol už v antickom Ríme a pozostáva z dvoch latinských slov "Contra" (proti) a "Rotulus" (zvitok). Z ich spojenia vyplýva, že v danom období bolo podstatou kontroly vedenie spisu v dvoch vyhotoveniach, a preto bola kontrola dlho spájaná len so skúmaním správnosti dokumentov. Postupne sa však zmysel kontroly preklasifikoval a v súčasnosti sa ňou rozumie odborná, cieľavedomá a organizovaná činnosť, ktorej účelom je objektívne zistiť rozdiel medzi skutočnosťou a požadovaným stavom.

"Je tu inšpekcia práce...". Veta, ktorá vystrašila nejedného zamestnávateľa či zamestnanca. Čo vás ako prvé napadne, keď počujete tieto slová? Viacerým napadnú otázky typu: "Čo zase otravujú? Mám všetko v poriadku? Nenájdu mi niečo? Dajú mi pokutu za toto alebo za niečo iné?" Rovnaká reakcia nastáva aj v prípadoch, keď je do spoločnosti doručená poštová zásielka z inšpektorátu práce alebo v spoločnosti vznikne nežiaduca udalosť, ako je pracovný úraz. Dôvodom "neželateľnosti" inšpekcie práce vo firmách je, že pre mnohých slovenských podnikateľov je aj v dnešnej dobe inšpekcia práce buď jednou veľkou neznámou, alebo strašiakom, ktorý ich desí pokutami od pár až po stovky tisíc Eur, čo môže byť najmä pre malých podnikateľov doslova likvidačné.

Základným ľudským právom, ktoré je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky, je právo na život. Snaha o jeho zabezpečenie predstavuje elementárny záväzok štátu pri regulovaní oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže ide o oblasť týkajúcu sa najvyšších hodnôt každého človeka, t.j. života a zdravia. Štát v záujme zabezpečenia ekonomického a sociálneho rozvoja je povinný svojou politikou podporovať zlepšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Medzi základné úlohy inšpekcie práce patrí v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 125/2006 Z.z.") vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie právnych predpisov, ktoré patria do pôsobnosti inšpekcie práce a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Predmetné ustanovenie vymedzuje rámcovo sankčný inštitút, ktorý je jeden zo základných atribútov dozorného orgánu a má preventívny a donucovací charakter. Obdobne je táto donucovacia funkcia inšpekcie práce vymedzená aj v čl. 3 ods. 1 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947, ktorý je jedným zo základných prameňov harmonizácie slovenského právneho poriadku (zákona č. 125/2006 Z.z.) s medzinárodným právom.

Oboznamovanie zamestnancov Mgr. Vladimír Jurík Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava Povinnosť zamestnávateľa oboznamovať zamestnancov je nevyhnutným predpokladom, aby zamestnanec vykonával prácu bezpečne, dodržiaval právne predpisy a...

Zodpovednosť za škodu pri prevádzke technických zariadení Mgr. Vladimír Jurík Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava Každé ohrozenie alebo porušenie práv a povinností je nežiadúce, lebo je...