Poskytovanie rekondičných pobytov z pracovnoprávneho hľadiska

Vydáno: 23 minút čítania

Povinnosť zabezpečovať rekondičný pobyt zo strany zamestnávateľa zamestnancom je upravená v § 11 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP"), pričom tento je doplnený vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 148/2010 Z.z. o podrobnostiach o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičného pobytu.

Oba uvedené právne predpisy predpokladajú, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať rekondičné pobyty zamestnancom v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania, a to u zamestnancov vykonávajúcich vybrané povolania. Predkladaný článok sa snaží s ohľadom na aktuálny vývoj v oblasti realizácie pracovnoprávnych vzťahov reagovať na niektoré nejasnosti a sporné okruhy právneho výkladu zákonných ustanovení súvisiacich predovšetkým s formou a obsahom poskytovania rekondičných pobytov zamestnancom zo strany zamestnávateľa a súčasne analyzovať najvýznamnejšiu prekážku pre vznik právneho nároku zamestnanca na rekondičný pobyt v podobe plynutia časového rámca potrebného pre vznik nároku.

Poskytovanie rekondičných pobytov z pracovnoprávneho hľadiska
JUDr.
Marek
Švec
PhD., LL.M.
Labour Law Association/Asociácia pracovného práva
prof. JUDr. Mgr.
Andrea
Olšovská,
PhD.
Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave
 
Všeobecne k problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je upravená prevažne kogentnými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), ale aj ďalšími príslušnými pracovnoprávnymi predpismi, napr. zákonom o BOZP alebo zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a mnohými podzákonnými predpismi reflektujúcimi špecifiká konkrétnych podmienok výkonu práce.
Ochrana práce predstavuje základný systém povinností, úloh a oprávnení v oblasti ochrany práce na úrovni zamestnávateľov a zamestnancov, pričom bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci bude následne predstavovať určitý objektívny stav pracovných podmienok vylučujúci alebo minimalizujúci pôsobenie negatívnych činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.
Starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh, ktoré si vyžaduje spoluprácu všetkých zúčastnených osôb - zamestnávateľa, zamestnancov i zástupcov zamestnancov. Vzhľadom na skutočnosť, že oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci predstavuje pomerne rozsiahly komplex rôznych bipartitných a tripartitných vzťahov medzi rôznymi subjektmi i rozsiahly komplex rôznych práv a povinností zameraných na ochranu života a zdravia zamestnancov, sústredí sa autorský kolektív na vybraný pracovnoprávny inštitút, ktorý aktuálne rezonuje v aplikačnej praxi, a to je povinnosť zamestnávateľov zabezpečovať rekondičné pobyty. V aplikačnej praxi totiž vznikajú rôzne prístupy k výkladu a analýze zákonných ustanovení dotýkajúcich sa predovšetkým doby, po uplynutí ktorej vzniká zamestnancovi nárok na poskytnutie rekondičného pobytu zo strany zamestnávateľa, ďalej je otázna miera participácie zástupcov zamestnancov pri zabezpečení rekondičného pobytu zamestnancom a forma poskytnutia takéhoto rekondičného pobytu.
 
Rekondičný pobyt
Povinnosť zabezpečovať rekondičný pobyt zo strany zamestnávateľa zam