Poistenie sociálne

Sociálna poisťovňa predstavila novú mobilnú aplikáciu, ktorá klientom sprístupňuje údaje z Elektronického účtu poistenca (EUP) priamo v smartfóne. Poistenec tak získa okamžitý prístup k informáciám o svojom sociálnom poistení, dávkach,...
Je možné vykonať zrážku zo mzdy jednotranne podľa § 131 ods. 1 ZP zamestnancovi, keďže mu vznikol nedoplatok na sociálnom poistení (konkrétne na poistení v nezamestnanosti) z dôvodu, že zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi, že mu kleslo percento invalidity pod 70 %?
Slovenská s. r. o., jediným společníkem je mateřská společnost, česká s. r. o., dva jednatelé jsou občané České republiky, kteří pobývají v ČR, kde si hradí sociální a zdravotní pojištění. Dotaz je, zda mají jednatelé povinnost ze své funkce jednatelů ve slovenské s. r. o. platit na Slovensku nějaké pojištění (zdravotní, sociální), ačkoli nemají uzavřenou žádnou smlouvu o jednatelství ani pracovní smlouvu na Slovensku. Pokud ano, v jaké výši musí toto pojištění platit?
Chcem sa informovať ohľadom platenia odvodov do ZP a SP v prípade: -Ak zamestnancovi poskytujeme ubytovanie v ubytovni, s ktorou máme zmluvu o ubytovávaní zamestnancov. Nie sme výrobná sféra a teda ubytovanie do výšky 60 € nie je oslobodené. Celú cenu ubytovania bez DPH mu potom zdaňujeme cez výplatnú pásku. Vykazujeme to mesačne nepeňažný príjem zamestnanca. Máme platiť odvody do ZP a do SP?
Otec SZČO nastupuje od 1. 11. 2016 na materskú dovolenku. Počas materskej dovolenky plánuje pracovať počas víkendov, teda objem jeho fakturáciu bude predstavovať cca 20 % súčasného stavu. V súčasnosti platí odvody do SP v sume cca 390 €, do ZP cca 190 € a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti 24 €. Ako je to s týmito odvodmi počas čerpania materskej dovolenky? 1) Je povinný platiť odvody do SP? Ak áno, v rovnakej výške ako doteraz? 2) Je povinný platiť odvody do ZP, alebo počas čerpania materskej nie a obdobie materskej sa zohľadní aj v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia? 3) Ako je to z dobrovoľným poistením v nezamestnanosti?
Firma prihlásila nového zamestnanca do Sociálnej poisťovne dna  9. 7. 2016 s chybným dátumom vzniku pracovného pomeru (nástupu do práce):  8. 7. 2016. Tento dátum (8. 7. 2016) je vlastne dátum vyhotovenia pracovnej zmluvy. Vznik pracovného pomeru- prvý deň nástupu do práce zamestnanca- je aj podľa podpísanej pracovnej zmluvy 10. 7. 2016. Preto sme naše pôvodné prihlásenie zrušili, resp. podali novú (opravnú) prihlášku so správnym dátumom 10. 7. 2016. Ale túto prihlášku sme podali dňa 20. 7. 2016. Podľa nás sme zamestnanca neprihlásili oneskorene, lebo sme ho prihlásili včas, t.j.  9. 7. 2016, len v tomto podaní sme museli opraviť dátum vzniku pracovného pomeru. Ide podľa Vás o oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne? T. j., môže ísť o nelegálne zamestnávanie?
Členovi štatutárneho organu, ktorý od roku 2013 poberá odmenu vo výške 350 € za výkon funkcie ako člen dozornej rady a od júla 2014 má pracovnú zmluvu a mesačný plat 1 950 € ako finančný riaditeľ v a. s., boli vyplatené tantiemy za rok 2013 ako členovi štatutárneho orgánu, ktorý nemá majetkovú účasť v uvedenej a. s. Je povinnosť zraziť všetky odvody do sociálnej poisťovne?
Ako postupovať pri výplate odmeny likvidátora z pohľadu zdravotného a sociálneho poistenia? Pri sociálnom poistení pôjde o nepravidelný alebo pravidelný príjem, keďže doteraz likvidátor nebol do sociálnej poisťovne prihlásený? Bude potrebné jeho odmenu rozpočítať na mesiace likvidácie, vypočítať takto niekoľko vymeriavacích základov a podať výkaz poistného a príspevkov alebo iba mesačný výkaz poistného, kde určite bude odmena presahovať maximálny vymeriavací základ.
Študent strednej školy cez prázdniny poberal príjmy na základe Zmluvy o vytvorení a použití umeleckého výkonu za odohraté divadelné predstavenie. V zmluve je uvedené, že: "umelec súhlasí, že preberá nezdanenú odmenu a daň si odvedie sám." Aké daňové povinnosti vznikli študentovi na základe takéhoto príjmu? Vznikli mu aj registračné povinnosti, resp. povinnosti voči sociálnej či zdravotnej poisťovni? Ak áno, v akej lehote?
Pred 30 rokmi po smrti matky som zdedila ornú pôdu mimo miesta bydliska v celkovej výmere 1 944 m2. Doteraz som ho prenajímala družstvu príslušnej obce za symbolickú sumu 18 € ročne. Rozmýšľam o predaji pôdy. Chcela by som vedieť aké budem mať odvodové povinnosti voči daňovému úradu, Soc. a zdrav. poisťovni v prípade získania 1 500 €.
Za rok 2011 sme podali daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb typ B. Fyzická osoba v roku 2011 mala začiatkom roka 2011 príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3. Neskôr si na túto činnosť vybavila živnostenské povolenie (aby si z príjmov mohla uplatniť nezdaniteľnú časť). Pri vypĺňaní daňového priznania sa stala chyba a príjmy, ktoré sa mali uviesť do § 6 ods. 3, sa uviedli do § 6 ods. 1. Tým sa stalo, že v § 6 ods. 1 sa vykázali príjmy vyššie asi o 500 €, ako bola hranica na prihlásenie sa na povinné nemocenské poistenie. Od 1. 7. 2012 sme sa zabudli prihlásiť na povinné nemocenské poistenie. Pri podávaní daňového priznania za rok 2012 sme si chybu v priznaní na rok 2011 všimli a podali sme dodatočné daňové priznanie, kde sem uviedli správnu výšku príjmov. Na základe tohto nám nevzniklo povinné nemocenské poistenie. Pravdepodobne po podaní dodatočného priznania si Sociálna poisťovňa všimla, že sme mali byť od 1. 7. podľa pôvodného daňového priznania povinne nemocensky poistení, a tak nám poslala prihlášku k nemocenskému poisteniu. A samozrejme, pýta si úhradu poistného za obdobie od 07/2012 do 03/13. Považujeme tento status za nesmierne nespravodlivý. Máme nejakú možnosť sa voči tomuto brániť? (Len na margo: Uvedená osoba je povinne nemocensky poistená z titulu pracovnoprávneho pomeru).
V roku 2012 som zamestnala študentku na príkaznú zmluvu, za rok 2012 bola vyplatená suma 1 800 eur, som povinná zaplatiť do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne odvody z príkaznej zmluvy?
Študent vysokej školy - denné štúdium - má podpísanú zmluvu s reprezentačným športovým tímom (skupinový šport). Z titulu tejto zmluvy mal v roku 2012 príjem vo výške 5 200 eur. Ako a kde správne zaradiť tento príjem do daňového priznania k dani z príjmov? Je povinný sa registrovať na daňovom úrade? Bude platiť z tohto príjmu zdravotné a sociálne poistenie?
Spoločnosť s ručením obmedzeným dosiahla v roku 2012 zisk, konateľ firmy sa rozhodol pre vyplatenie uvedeného zisku po vysporiadaní všetkých zákonných povinností (platba dane z príjmu, prevod do rezervného fondu).  Podlieha podiel na zisku vyplatený konateľovi, resp. spoločníkovi (ide o tú istú osobu) odvodom do Sociálnej a príslušnej zdravotnej poisťovne? Ako postupovať pri vyplácaní podielu na zisku spoločnosti s ručením obmedzeným za rok 2012 (podiel sa vypláca v roku 2013). Aké sú povinnosti spoločnosti s ručením obmedzeným pri vyplácaní podielu na zisku? Spoločník a konateľ je tá istá osoba, ktorá nie je zamestnaná v spoločnosti, ale chce si zobrať podiel na zisku. Treba sa zaregistrovať do Sociálnej poisťovne a do príslušnej zdravotnej poisťovni?
Zamestnávateľ – podnikateľ prevádzkuje maloobchodnú predajňu textilu (secondhand). Podnikateľ si zriadil živnosť v priebehu roka 2012, od septembra zamestnáva prostredníctvom dohody o vykonaní práce svoju manželku v maloobchodnej predajni. Manželka bola predtým zamestnaná na pracovnú zmluvu v inej firme, potom išla na materskú a následne rodičovskú dovolenku. V septembri 2012 jej skončila rodičovská dovolenka, ale do predchádzajúceho zamestnania sa nemohla vrátiť z organizačných dôvodov - s predchádzajúcim zamestnávateľom sa dohodla na rozviazaní pracovného pomeru. Manželka je momentálne v evidencii na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá dávku v nezamestnanosti z odpracovaných rokov. Zároveň vypomáha manželovi v maloobchodnej predajni prostredníctvom dohody o vykonaní práce. Zároveň manžel by chcel manželku zamestnať na pracovnú zmluvu prostredníctvom dotácie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kompenzácia vytvoreného pracovného miesta,  ale samozrejme až po vyčerpaní dávok v nezamestnanosti, ktoré poberá manželka. Do konca roka ju ešte môže zamestnávať na dohodu v zmysle súčasnej legislatívy. Ale od januára 2013 nastanú zmeny v dohodách a odvodovom zaťažení z dohôd. Dohoda o vykonaní práce je uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2012. Môže manželka vypomáhať u manžela v predajni od januára 2013 bez nároku na odmenu, a zároveň aké sú tam podmienky, aby náhodou manžel nemal problémy, že zamestnáva pracovníka nelegálne? Konkrétne v nadväznosti na nasledujúcu informáciu: „...V zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa za nelegálnu prácu považuje závislá činnosť, ktorú vykonáva zamestnanec pre právnickú alebo fyzickú osobu, pričom s ňou nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Existuje však výnimka, pri ktorej môže zamestnanec vykonávať pre zamestnávateľa závislú činnosť bez toho, aby s ním musel uzatvoriť pracovnú zmluvu. Táto výnimka sa týka však len fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú možnosť, aby vo vymedzených prípadoch pre ne vykonávali prácu rodinní príslušníci bez povinnosti uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah. Za rodinného príslušníka sa v tomto prípade chápe len príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ak tento je dôchodkovo poistený alebo je poberateľom starobného, predčasného starobného, vdovského, vdoveckého, sirotského či výsluhového dôchodku, alebo je žiakom, resp. študentom do dovŕšenia 26 roku veku....“ Z uvedeného mi vyplýva že manželku nemôže zamestnávať, lebo nie je dôchodkovo poistená, jedine že by sa prihlásila ako samoplatiteľ na dôchodkové poistenie? Ak by sa manžel rozhodol, že manželku zamestná na dohodu o vykonaní práce aj od januára, podľa nových podmienok platných od 1. 1. 2013 - bude mať manželka stále nárok na dávky v nezamestnanosti (6 mesiacov z predošlého pracovného vzťahu)? Dohoda v roku 2013 by trvala maximálne do apríla (nakoľko potom by už nemohla robiť na dohodu o vykonaní práce a zároveň byť v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) a zároveň by sa začali pripravovať podklady na zamestnanie prostredníctvom podporných prostriedkov z úradu.
Ako sa zaúčtuje v sústave jednoduchého účtovníctva preplatok vrátený zdravotnou poisťovňou, keďže z neho už bola zrazená daň? Ako to bude v prípade, sa si podnikateľský subjekt uplatňuje paušálne výdavky a bol mu vrátený v roku 2011 preplatok  na zdravotnom a sociálnom poistení z dôvodu práceneschopnosti za rok 2010. Z preplatku na zdravotnom poistení bola stiahnutá daň.
Manželka bývalého zamestnanca je oprávnená osoba na poskytnutie deputátneho uhlia podľa výnosu č.1/1990 Zb. o deputátnom uhlí a dreve. Uvedený deputát je vyplácaný 1x ročne. Aká je výška odvodov pre uvedené vdovy po zamestnancoch baníkov ?
Zamestnávame aj zamestnancov na dohody o vyko­naní práce. Ide prevažne o študentov a dôchodcov. Príjem z dohôd je vyšší ako 200 eur mesačne. Je zamestnávateľ povinný z príjmov z dohôd odvádzať zrážkovú daň alebo preddavkovú daň? Je povinnosťou vykonávať u týchto skupín poistencov zdravotné odvody?
Od 1. 1. 2011 sa musia platiť  odvody do Sociálnej poisťovne aj z odmeny konateľa. Konateľ  z  Českej republiky poberá odmenu v spoločnosti, ktorú má na Slovensku, rovnakú  firmu vlastní   aj v Českej republike, tam ma aj pracovný pomer a platí tam aj odvody. Zo slovenskej spoločnosti poberá iba odmenu konateľa. Musí na Slovensku platiť odvody, keď jeho pracovná činnosť je v Českej republike?  Treba ho prihlásiť do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne  v Českej republike?
Spoločnosť s ručením obmedzeným  má zamestnanca na pracovný pomer s pravidelným mesačným príjmom 800 eur,  ktorý je  zároveň aj jej konateľom a na základe mandátnej zmluvy má pravidelnú mesačnú odmenu vo výške 500 eur. Vymeriavací základ zamestnanca na poistné do Sociálnej poisťovne  je 800 eur a vymeriavací základ organizácie je vymeriavacím  základom  zamestnanca, čiže rovnako  800 eur.  Vymeriavací základ tej istej fyzickej osoby, je v úhrne maximum, čiže 1 116,75 eur  alebo 2 978 eur, takže z odmeny za prácu konateľa  vymeriavací  základ je 1116,75-800=316,75 eur.  Je tento  vypočítaný vymeriavací základ zamestnanca aj vymeriavacím základom zamestnávateľa, alebo vymeriavací základ zamestnávateľa sú sumy 800 eur a 500 eur, nakoľko aj keď ide o tú istú osobu má uzatvorené dva zmluvné vzťahy, ktoré zakladajú právo na pravidelný mesačný príjem? Bolo by to v podstate pre firmu diskriminačné, lebo by  za toho istého človeka odvádzala viac ako maximum,  t.j. 800+500=1 300 eur.  Aký bude postup, ak konateľ ku svojej pravidelnej mesačnej odmene, ktorú dostáva na základe mandátnej zmluvy dostane aj jednorazovú odmenu na základe uznesenia valného zhromaždenia  v mesiaci máj 2011 vo výške 5 000 eur.  Aké sú potom vymeriavacie základy konateľa a organizácie?