Stála prevádzkareň

Zahraničná právnická osoba s daňovým domicilom v krajine EÚ podniká v SR prostredníctvom: stálej prevádzkarne (SP). Na účel jej fungovania jej hlavná spoločnosť poskytla finančné prostriedky. Ako sa tieto prostriedky správajú z hľadiska účtovania a daní, ak:  tieto finančné prostriedky boli poskytnuté formou pôžičky za obvyklých podmienok - sú úroky z pôžičky daňovo uznané na strane SP a aplikuje sa ich daňová uznateľnosť splnením pravidla 25 % EBITDA? sú vyplácané svojej hlavnej spoločnosti uplatňujú sa články zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia? organizačnej zložky (OZ). - Ako sa správajú transakcie a) b) vyššie - môže vyplácať organizačná zložka podiel na zisku / dividendu?

Zahraničná súkromná vysoká škola bude zaisťovať akreditované vzdelávanie na Slovensku. Akreditáciu už získala. Výučba bude prebiehať dennou formou štúdia v Bratislave (teda existuje konkrétne miesto na poskytnutie služby), ako aj online formou. Zatiaľ všetky úlohy s prevádzkovaním vykonávala zahraničná spoločnosť, ktorá hradila aj všetky náklady. Otázkou je, že zahraničnej vysokej škole vzniká na území stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 ZDP, alebo je povinná zriadiť na území SR organizačnú zložku?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003 Z. z.) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. Ako sa stanovia daňové výdavky v tomto prípade? Aplikujú sa § 19 ods. 3b a § 25 ods. 3, t. j. daňová zostatková cena?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. V registračnom formulári sa má označiť daň z príjmov a rubrika iné? (prevod nehnuteľnosti umiestnenej na území SR)? Sú hore uvedené úvahy ohľadom zdanenia nehnuteľnosti správne?

Česká spoločnosť poskytuje na Slovensku stavebné práce. Ako správne určiť vznik stavebnej stálej prevádzkarne? Zmluva bola podpísaná v auguste, účinná bola v septembri a skutočne sa začalo robiť v...

Rezident SR ma platnú pracovnú zmluvu s českou firmou so sídlom v Českej republike. Zamestnanec sa dohodol s firmou na zmene miesta výkonu práce tak, že svoju zamestnaneckú činnosť (interný konzultant firmy) vykonáva na home office na Slovensku. Zamestnanec vykonáva len závislú činnosť, nemá právo uzatvárať zmluvy, vystupovať v mene spol. a pod. Vzniká na Slovensku materskej firme z ČR povinnosť zriadiť stálu prevádzkareň? Aký bude mať vplyv zmena miesta výkonu práce na sociálne, zdravotné a daňové povinnosti českého zamestnávateľa a aký na zamestnanca? Zamestnanec je aktuálne zaradený v českom daňovom, zdravotnom aj sociálnom systéme.

Česká s.r.o. zamestnala slovenského zamestnanca (vyžiadala Dič na Slovensku zo závislej činnosti). Tento slovenský obchodník pôsobí na mieste výkonu práce v Bratislave (doma). Takže tento pracovník má pracovnú zmluvu s CZ firmou. Pracovná zmluva je od 15. 6. 2020, osem hodín denne a na dobu neurčitú. Agentská stála prevádzkareň nevzniká, lebo v zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia Článok 5/odsek 5 a 6 podmienky nie sú splnené. (Zamestnanec neuzatvára zmluvy v mene podniku, je to len marketingová činnosť.) Problém je v tom, že keďže pracovná zmluva je na dobu neurčitú, možno doba výkonu tejto činnosti zamestnanca presiahne 183 dní v roku 2020 a vznikne tu službová stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2. (alebo článok 5/ 2b. zmluvy), . Problém je tiež v tom, že službová stála prevádzkareň nevznikne až momentom (dňom) uplynutia tohto časového testu, ale vznikne retrospektívne, t. j. už momentom začatia fyzického výkonu činnosti nerezidenta pri poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky. Teraz ešte nevieme, či v roku 2020 presiahneme týchto 183 dní, napr. zamestnanec môže aj dať výpoveď. Ak sa rozhodneme tak, že vznikne službová stála prevádzkareň, musíme to oznámiť do 31. 7. 2020. Ale, ak nedosiahneme 183 dní, museli by sme stornovať oznámenie, predpokladám. Napadá Vás nejaké dobré riešenie, či ohlásiť, neohlásiť, alebo ohlásiť až len v roku 2021 po presiahnutí a podať len daňové priznanie za rok 2021 (t. j., za rok 2020 nie)?

Česká s. r. o. chce zamestnať slovenského obchodníka (vyžiadať Dič na Slovensku zo závislej činnosti), ktorý dojednáva zmluvy pre nemeckú materskú spoločnosť tejto českej spoločnosti. Tento slovenský obchodník pôsobí na území Slovenska a Maďarska a kanceláriu má doma (home office). V druhom prípade jedna slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckú materskú spoločnosť túto istú činnosť. (Poznámka: Klient by radšej uzavrel pracovné zmluvy medzi CZ spoločnosťou a SK zamestnancami. Vzťah medzi CZ firmou a nemeckou materskou spoločnosťou je potom riešený ako poskytovanie služieb.) Teraz už vieme, keďže zamestnanec českej spoločnosti ako aj slovenská s. r. o. budú mať právomoc uzatvárať zmluvy v mene nemeckej spoločnosti (a nie českej) (účasť na stretnutí so zákazníkmi, dojednávanie podmienok zmluvy podľa pokynov nemeckej spoločnosti, vykonávanie aktívnej obchodnej činnosti v mene nemeckej spoločnosti) je možné konštatovať, že nemeckej spoločnosti vzniká na území SR tzv. „agentská stála prevádzkareň“ v obidvoch prípadoch. Prvou otázkou je, či nemeckej alebo českej spoločnosti nevzniká kamenná stála prevádzkareň z dôvodu existencie home office jednotlivých zamestnancov? (V medzinárodných zmluvách o zam. dvojitého zdanenia je vymedzená len kancelária. Podľa nás home office nie je kancelária, lebo spoločnosť nemôže s týmto priestorom disponovať, dané miesto využíva len zamestnanec na svoju prácu.) Druhou otázkou je, či nehrozí riziko, že vzniká službová (alebo agentská) stála prevádzkareň českej spoločnosti na Slovensku? Česká spoločnosť poskytuje prostredníctvom svojich zamestnancov fyzicky pracujúcich na Slovensku služby pre Nemeckú spoločnosť a získava za to províziu (sprostredkovateľská provízia).

Česká s. r. o. chce zamestnať slovenského obchodníka (vyžiadať Dič na Slovensku zo závislej činnosti), ktorý dojednáva zmluvy pre nemeckú materskú spoločnosť tejto českej spoločnosti. Tento slovenský obchodník pôsobí na území Slovenska a Maďarska a kanceláriu má doma. Takže obchodník by mal pracovnú zmluvu s CZ firmou. Otázkou je, či českej alebo nemeckej firme vznikne na území SR agentská stála prevádzkareň? (Poznámka: Klient by radšej uzavrel pracovné zmluvy medzi CZ spoločnosťou a SK zamestnancami. Vzťah medzi CZ firmou a nemeckou materskou spoločnosťou je potom riešený ako poskytovanie služieb.) V druhom prípade jedna slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckú materskú spoločnosť túto istú činnosť. V prípade slovenskej s. r. o. (právnická osoba) sa nedá hovoriť o agentskej stálej prevádzkárne však? (Je to len fakturácia medzi firmami)

Česká firma bude zamestnávať (pracovná zmluva) na Slovensku dvoch zástupcov v oblasti reklamy- fyzické osoby, Slovákov, s bydliskom a rodinnými zväzkami na Slovensku (daňoví rezidenti SK). Predmetom činnosti zástupcov v oblasti reklamy bude: starať sa o existujúcich zákazníkov prostredníctvom reklamy vyhľadávať nových zákazníkov prostredníctvom reklamy propagovať danú radu produktov, propagovať firmu rozdávanie letákov • zastupovať firmu na prednáškach . V ich zmluve je uvedené, že táto činnosť nezahŕňa vyjednávanie/prerokovávanie obchodných podmienkach predaja výrobkov ani vyjednávanie o zmluvných podmienkach. Keď slovenský zákazník (podnikateľ) má záujem o firmu/produkty, uzavrie s českou firmou rámcovú zmluvu (je podpísaná v ČR konateľom firmy), registruje sa na CZ webových stránkach, prostredníctvom ktorých bude objednávať aj jednotlivé produkty, resp. s CZ kontaktnými osobami bude (ktorí sú uvedení na CZ stránkach) vyjednávať zmluvné podmienky/ prerokovať zmluvy. Jednotlivé objednávky budú v ČR zabalené a odoslané na Slovensko prostredníctvom poštovnej prepravy. SK zástupcovia v oblasti reklamy budú pracovať najmä na území SK. CZ firma nebude mať na území SK žiadnu kanceláriu alebo iné trvalé miesto na výkon činnosti. V tomto prípade podľa nás by nevznikla „agentská stála prevádzkareň“ na účely z dane z príjmov. Prosím potvrďte, či tento náš názor je správny, resp. či vzniká alebo nevzniká „agentská stála prevádzkareň“ ?

Firma - právnická osoba vykonáva ako subdodávateľ elektromontážne práce-služby vo Švajčiarsku zamestnancami, ktorí su vyslaní v zmysle A1. Zmluva na elektromontážne práce je uzatvorená na obdobie od 30. 6. 2014 - 31. 8. 2015 (bude sa predlžovať do 31. 12. 2015). Práce na projekte, kde sme subdodávateľ, trvaju dlhšie ako 12 mesiacov. Vzniká nám v zmysle Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou podľa článku č. 5 stála prevádzkareň? (Nesamostatná, službová - povinnosť podávať danové priznanie z príjmu PO?) Príjem-mzdy za zamestnancov zdaňujeme vo Švajčiarsku a sme aj platiteľmi DPH.

Spoločnosť zaoberajúca sa predajom stravných kupónov fakturovala doteraz nominálnu hodnotu stravných kupónov + službu sprostredkovania stravovania s 20 % DPH slovenskej organizačnej zložke českého odberateľa. Organizačná zložka je v SR registrovaná pre DPH podľa § 4. Z českej materskej spoločnosti však prišla požiadavka, aby sme už nefakturovali ich slovenskej organizačnej zložke, ale priamo na českú materskú spoločnosť (matku), ktorá je registrovaná pre DPH v Českej republike (dodanie podľa § 15 ods. 1, s prenosom daňovej povinnosti). Doplnenie: Miesto dodania pri službe sprostredkovania stravovania, ktorú poskytujeme, sa určuje podľa základného pravidla t. j. podľa § 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.  (ďalej len "zákon o DPH"). Na strane druhej však sú stravné kupóny územne limitované pre použitie v SR. Ak nám zahraničný partner registrovaný pre DPH v inom členskom štáte (resp., z tretieho štátu) neuvedie, že má v SR stálu prevádzkareň, je síce predpoklad, že má v SR stálu prevádzkareň, ale nemusí to tak byť. Ak sa nám sám neprizná, tak to nevieme určiť. Otázka: Bolo by z hľadiska DPH zákonne správne fakturovať priamo spoločnosti z ČR bez DPH, aj keď je predpoklad, že má v SR organizačnú zložku (stálu prevádzkareň), resp. sme povinní zo zákona obdobne pri všetkých našich zahraničných partneroch, ktorým fakturujeme s prenosom daňovej povinnosti, zisťovať, či majú v SR organizačnú zložku / stálu prevádzkareň a či budú stravné kupóny využívať v rámci stálej prevádzkarne v SR?

Daňovník, ktorý má bydlisko v nezmluvnom štáte, vypracoval na území SR pre svojho slovenského obchodného partnera marketingovú štúdiu [príjem podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. – jednorazovo poskytnutá služba], pričom túto činnosť vykonával na území SR kratšie ako šesť mesiacov. Ako sa bude postupovať v prípade zdanenia?

Daňovník, právnická osoba so sídlom v SRN, uzavrel so slovenskou spoločnosťou zmluvu, predmetom, ktorej sú audítorské služby a ročné kontrolné audity, ktoré bude vykonávať nemecká spoločnosť v slovenskej spoločnosti. Sú zdaniteľné úhrady za poskytnuté služby nemeckou spoločnosťou pre slovenskú spoločnosť na území SR?

Slovenská chemická spoločnosť uzavrela zmluvu s talianskym daňovníkom na vypracovanie analýzy technologického zariadenia používaného v prevádzke chemickej výroby slovenskej spoločnosti, vrátane poradenskej činnosti na zefektívnenie technologického procesu. Výsledkom práce talianskeho experta je poradenstvo pri rekonštrukcii závodu, ktorej cieľom je zvyšovanie kapacity výroby. Forma poradenskej činnosti je skúmanie existujúceho stavu a návrhy technických riešení pri rekonštrukcii závodu. Túto prácu nevykonáva taliansky daňovník trvalo a na území SR sa zdržiava len v krátkodobých intervaloch počas výkonu prác pre slovenskú spoločnosť. Taliansky daňovník predložil slovenskej spoločnosti čestné prehlásenie o tom, že nevykonáva služby pre iných daňovníkov na území SR. Je jeho príjem zdaniteľný na území SR?