542/2007 Z.z.
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
zo 16. augusta 2007
o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou
záťažou a senzorickou záťažou pri práci
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 62 písm. s) zákona č. 355/2007
Z.z. o
ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
ustanovuje:
§ 1
Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje
a) požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej
záťaže pri práci,
b) prípustné hodnoty celkovej fyzickej záťaže zamestnancov,
c) prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže vo vzťahu
k svalovým silám a frekvencii pracovných pohybov,
d) hodnotenie pracovných polôh z hľadiska fyziológie práce,
e) opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru
zvýšenú fyzickú záťaž pri práci,
f) postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže,
g) kritériá zvýšenej psychickej pracovnej záťaže,
h) opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu
možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú psychickú
pracovnú záťaž,
i) postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci,
j) opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu
možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú senzorickú
záťaž pri práci.
§ 2
Základné pojmy
(1) Na účely tejto vyhlášky v oblasti psychickej pracovnej záťaže
a) psychická pracovná záťaž je faktor, ktorý predstavuje
súhrn všetkých hodnotiteľných vplyvov práce,
pracovných podmienok a pracovného prostredia pôsobiacich
na kognitívne, senzorické a emocionálne
procesy človeka, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú
stavy zvýšeného psychického napätia a zaťaženia
psychofyziologických funkcií,
b) psychická záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na
organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu, psychické
spracovávanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami
a vplyvmi životného prostredia, pričom
1. prostredím sa rozumie všetko, čo človeka obklopuje,
vrátane pracovného prostredia, spoločenských
väzieb, udalostí a požiadaviek na správanie,
2. nároky prostredia aj práce sú väčšie ako psychická
zdatnosť jednotlivca, jeho pracovná potencia,
3. rozlišujú sa tri formy psychickej záťaže: senzorická,
mentálna a emocionálna,
c) senzorická záťaž vyplýva z požiadaviek na činnosť
periférnych zmyslových orgánov a im zodpovedajúcich
štruktúr centrálneho nervového systému,
d) mentálna záťaž vyplýva z požiadaviek na spracúvanie
informácií kladúcich nároky na psychické funkcie
a psychické procesy, ktorými sú pozornosť, predstavivosť,
pamäť, myslenie a rozhodovanie,
e) emocionálna záťaž vyplýva z požiadaviek vyvolávajúcich
afektívnu odozvu,
f) psychosociálna záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco
na organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu,
psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami
a vplyvmi životného prostredia, ktoré vyplývajú
najmä zo sociálnych procesov a spoločenských
väzieb, z interakcií medzi jednotlivcami
v skupine a v dave a podobne,
g) pracovné podmienky predstavujú súhrn faktorov
priamo alebo nepriamo pôsobiacich na zdravie
a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese.
Priamo alebo nepriamo podmieňujú priebeh a výsledky
pracovného procesu, sú ovplyvňované režimom
práce, odpočinkom a stavom pracovného prostredia,
h) pracovné prostredie je súbor priestorových, materiálnych,
fyzikálnych, chemických, mikroklimatických,
fyziologických, psychologických, sociálnych
a iných podmienok, v ktorých sa realizuje výrobný,
resp. pracovný proces a ktoré ovplyvňujú výsledky
výroby, resp. práce, motiváciu, výkon, psychiku,
bezpečnosť a zdravie zamestnancov; neštandardné
pracovné prostredie je napríklad na pracovisku bez
denného osvetlenia, pri práci v podzemí, vo výškach,
pod vodou a podobne,
i) práca vo vnútenom pracovnom tempe je taký spôsob
práce, pri ktorom si zamestnanec nemôže voliť pracovné
tempo a jeho činnosť je podriadená rytmu
technologického procesu alebo rytmu iných osôb;
nepatrí sem obsluha bežných, napr. obrábacích
strojov, keď pri obrábaní súčiastky zamestnanec
musí sledovať proces a zasiahnuť v určitom okamihu,
pretože popri tom vykonáva množstvo iných
úkonov, pri ktorých si volí svoj rytmus sám,
j) monotónna práca je práca spojená s trvalo sa opakujúcimi
rovnakými úkonmi v trvaní viac ako polovicu
pracovnej zmeny s obmedzenou možnosťou zásahu
zamestnanca do priebehu tejto činnosti, pričom
1. pohybová alebo úkonová monotónnosť je stereotypná
manuálna činnosť s vysokým výskytom
rovnakých pracovných úkonov alebo operácií,
2. výkonová monotónnosť je činnosť s prevahou percepčných
zložiek a s malou účasťou myšlienkových
či rozhodovacích procesov,
k) operácia je časovo súvislá a pracovne vymedzená
časť výrobného procesu pridelená zamestnancovi
ako samostatná pracovná úloha, pričom
1. operácie rôzneho druhu sa líšia svojím základným obsahom, vyžadujú používanie
rôznych zariadení, nástrojov či pomôcok,
2. operácie rovnakého druhu sú také, ktorých výsledkom je iba zmena vlastností pracovného
predmetu, napr. tvaru, rozmeru alebo druhu materiálu,
l) úkon je samostatná časť v pracovnej operácii, ktorá
predstavuje jednoduchú súvislú pohybovú činnosť
rovnakého typu a účelového zamerania,
m) práca pod časovým tlakom je práca vo vysokom pracovnom
tempe s obmedzenými možnosťami prestávok
a odpočinku, resp. práca spojená s plnením termínovaných
úloh pod časovým tlakom, spojená
s preťažením kapacity spracovania informácií, čo je
príčinou rýchleho nástupu únavy,
n) vplyvy narúšajúce sústredenie sú vplyvy, ktoré narúšajú
nutné sústredenie pri práci a vedú k zvýšenému
úsiliu pri koncentrácii alebo k častému prerušovaniu
práce na úlohách, napr. hluk na pracovisku,
vyrušovanie, časté zvonenie telefónu a iné,
o) sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné
ovplyvňovanie sa, vzájomné slovné aj mimoslovné
dorozumievanie sa alebo vzájomné pôsobenie rečou,
správaním a konaním medzi dvoma alebo viacerými
jednotlivcami, alebo medzi skupinami; je determinovaná
kvalitou medziľudských vzťahov a komunikácie
a môže byť závažným stresogénnym činiteľom,
p) zodpovednosť je uvedomelý postoj k spoločenským
hodnotám, povinnostiam, záväzkom a činnostiam,
charakterizuje ju zložitosť rozhodovania, miera určitosti
(istoty) v rozhodovacích situáciách a miera
osobných rizík; ako vlastnosť osobnosti sa prejavuje
v práci opatrnosťou a svedomitosťou pri plnení povinností
a dôslednosťou pri zabezpečovaní pridelených
úloh či zverených hodnôt,
q) riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo
iných osôb pri práci je väčšia pravdepodobnosť výskytu
nepriaznivého variantu konečného efektu konania
jednotlivca v dôsledku účinku rizikového faktora
a môže sa vyjadriť pomerom všetkých možných
prípadov (udalostí) a neúspešných (nepriaznivých) udalostí; v pracovnom procese pôsobí
ako záťažový
faktor vyžadujúci vysokú mieru odborných znalostí,
pracovnú disciplínu, dodržovanie zásad bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, nevyhnutné
sústredenie, starostlivosť, nevyhnutnú mieru uvedomovania
si rizika a sebakontrolované vykonávanie
činnosti,
r) fyzická nepohoda je na účely tejto vyhlášky pocit fyzického
obmedzenia a záťaže pri práci, ktoré sťažujú
pracovný výkon, môže byť spôsobená fyzickou námahou,
hypokinézou, nevhodnou pracovnou polohou,
nepriaznivými mikroklimatickými podmienkami
alebo osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,
ktoré obmedzujú pohyb, dýchanie, termoreguláciu,
videnie alebo sluch,
s) odozva organizmu na záťaž sa prejavuje reakciami
fyziologických aj psychických funkcií, pričom meranie
odpovede organizmu na zaťaženie predstavuje
kvantifikovanie meraných parametrov fyziologických
funkcií a hodnotenie psychologických parametrov
vyjadruje výkon v príslušnej psychologickej
úlohe,
t) subjektívna odozva zamestnanca na záťaž je parameter,
ktorý sa prejavuje psychickými stavmi v psychickom
dianí a prežívaní, pričom zisťovanie subjektívnej
odozvy zamestnanca na záťaž predstavuje
kvantifikovanie zisťovaného subjektívneho hodnotenia
záťaže, práce alebo vlastného stavu zamestnancom,
u) najvyšší stupeň alebo negatívna intenzita subjektívnej
odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž
sú súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej
odozvy, ktorá už je súčasťou kritérií zvýšenej
psychickej pracovnej záťaže, pričom
1. tieto súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy majú v každej metóde
konkrétnu interpretáciu podľa spôsobu štandardizácie metódy a
normatívneho skóre,
2. konkrétna interpretácia najvyššieho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej
odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž, ktorá už je
súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže, je uvedená pri každej metóde
v prílohe č. 5 časti B k tejto vyhláške,
v) psychické preťaženie je psychický stav, keď si zamestnanec
uvedomuje konflikt medzi nárokmi kladenými
na jeho osobu alebo na pracovné miesto
a medzi jeho výkonnosťou alebo schopnosťou podať
výkon,
w) monotónia je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej
aktivácie, ktorý sa objavuje pri dlhodobej, monotónnej,
jednotvárnej a opakovanej činnosti či úlohách,
prejavuje sa hlavne ospalosťou, unaviteľnosťou, znížením
a kolísaním výkonnosti, zhoršením adaptability
a reaktivity a je často sprevádzaný zvýšením variability
srdcovej frekvencie,
x) nešpecifické preťaženie je stav psychického presýtenia
charakterizovaný nechuťou až odporom voči niektorej
práci alebo činnosti ako dôsledok jej dlhodobého
intenzívneho vykonávania pri súčasne nízkej
spokojnosti s prácou; emocionálne odmietnutie jednotvárnej
opakujúcej sa činnosti alebo situácií, ktoré
na základe predchádzajúcich skúseností vedú
k vyčkávaniu či k pocitom bezvýchodiskovosti; v protiklade
k monotónii je charakterizované nezmenenou
alebo dokonca zvýšenou úrovňou aktivácie a je
spojené s negatívnym emocionálnym prežívaním.
(2) Na účely tejto vyhlášky v oblasti senzorickej záťaže pri práci
a) kritický detail je geometrický útvar jedno- alebo
viacrozmerný, rozhodujúci na posúdenie zrakovej
obtiažnosti vykonávanej práce; je to tá časť pozorovaného
predmetu, znaku, symbolu a podobne, ktorú
je nutné rozlíšiť, aby bol pozorovaný predmet správne
identifikovaný,
b) náročnosť na diskrimináciu detailov je výraznosť detailu
oproti pozadiu alebo ostatným predmetom,
kontrastnosť detailu a okolia je podmienená viacerými
činiteľmi: tvarom, farbou, jasom, pohybom predmetov
či okolia, alebo oboma; tieto činitele uľahčujú
alebo sťažujú vnímanie,
c) nároky na adaptáciu zraku vznikajú pri striedaní
pohľadu na miesta s rozdielnym jasom (simultánne) alebo pri zmenách jasov predmetov
či intenzity
osvetlenia (sukcesívne); vysoké nároky na adaptačné
procesy vedú k oslneniu, t.j. k neprimeranému
stavu zraku, ktorý narúša zrakovú pohodu alebo
zhoršuje až znemožňuje videnie, pričom
1. rušivé oslnenie (discomfort glare, psychologické) nastáva vtedy, keď oslňujúci
zdroj odvádza pozornosť od miesta zrakovej úlohy,
2. obmedzujúce oslnenie (disability glare, fyziologické) sťažuje rozoznávanie, vedie
k únave zrakového orgánu a k poklesu zrakovej výkonnosti,
3. oslepujúce oslnenie (blinding glare) znemožňuje videnie,
d) nároky na akomodáciu a okohybné svaly vznikajú
pri dlhodobej fixácii pohľadu na blízke predmety,
keď sa unavujú svaly ovládajúce šošovku a konvergenciu
očí, pričom krátka pozorovacia vzdialenosť
má vzťah aj k vertebrogénnym problémom; početnosť
a intenzita týchto problémov sa zvyšuje s približovaním
oka k pozorovanému detailu,
e) práca pri sťažených svetelných podmienkach je práca
pri svetelných podmienkach, ktoré sú podmienené
technologicky, keď si pracovný postup vyžaduje
zvláštny druh osvetľovania, prípadne práca v trvalo
umelom alebo združenom osvetlení; aj typy svetelných
zdrojov a svietidiel majú vzťah k nárokom práce
na zrakové vnímanie (plošné, priestorové, štruktúr,
detailov a podobne) a na rozlišovanie farebných
tónov a odtieňov,
f) zrakové ťažkosti sú
1. spojené so zrakovým orgánom (tlak v očiach, pálenie očí, podráždenie, začervenané
oči, slzenie očí),
2. vizuálne, spojené so zmenami vo vnímaní (mihanie pred očami, rozmazané videnie,
dvojité videnie, pocit zníženej citlivosti zraku),
3. nešpecifické, spojené s psychickou nepohodou (bolesti hlavy zo zrakovej námahy),
pocit nepohody pri umelom osvetlení, potreba prerušiť prácu a
pozrieť sa do voľného priestoru a podobne,
4. celkové (zraková únava, malátnosť),
g) citlivosť zraku je prah videnia, miera citlivosti receptorov v sietnici, najmenšie
množstvo svetelnej energie, ktoré už vyvolá podráždenie
receptora a zrakový vnem,
h) náročnosť sluchovej úlohy sa posudzuje podľa toho, ako presne má zamestnanec rozlišovať
rôzne zvukové signály, pričom
1. treba brať do úvahy nielen nároky na sluchový orgán, ale aj hlučnosť pozadia a
trvanie úlohy,
2. hlučnosť pozadia núti k vyvíjaniu vyššieho úsilia pri rozlišovaní signálov a môže
byť zdrojom únavy až neurotizácie,
3. zhoršením kvality zvuku sa rozumie skreslenie, ku ktorému dochádza v technickom
prenosovom zariadení a ktoré núti zamestnanca zvýšiť úsilie pri
vnímaní,
i) náročnosť práce na ostatné zmyslové orgány - z hľadiska možných zdravotných rizík
prichádzajú do úvahy najmä
1. práce spojené s veľkými nárokmi na vestibulárny aparát, pri ktorých môže dochádzať
k rizikovým situáciám zo straty pocitu polohy tela,
2. práce náročné na taktilné vnímanie, ktoré sú často spojené s nárokmi na jemnú
koordinovanú činnosť prstov a malých svalových skupín; môže tu
dochádzať aj k rôznym úrazom, čo zvyšuje nároky na sústredenosť,
3. práce s drobnými predmetmi.
§ 3
Požiadavky na miesto výkonu práce, celkovú fyzickú záťaž, lokálnu svalovú záťaž a
pracovné polohy
(1) Požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti
s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže pri práci sú
uvedené v prílohe č. 1.
(2) Celková fyzická záťaž zamestnanca nesmie presiahnuť
prípustné hodnoty celkovej fyzickej záťaže zamestnancov,
ktoré sú uvedené v prílohe č. 2.
(3) Lokálna svalová záťaž nesmie presiahnuť prípustné
hodnoty lokálnej svalovej záťaže vo vzťahu
k svalovým silám a frekvencii pracovných pohybov,
ktoré sú uvedené v prílohe č. 3.
(4) Požiadavky na pracovné polohy v súvislosti s obmedzovaním
zvýšenej fyzickej záťaže pri práci z hľadiska
fyziológie práce sú uvedené v prílohe č. 4.
§ 4
Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú
fyzickú záťaž pri práci
(1) Na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické,
organizačné a iné opatrenia. 1)
(2) Technické opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sú
a) ergonomická úprava pracoviska,
b) zákaz alebo obmedzenie používania výrobkov, nástrojov,
strojov, zariadení a technologických postupov
spôsobujúcich zvýšenú fyzickú záťaž pri práci,
c) primerané mikroklimatické podmienky.
(3) Organizačné opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sú
a) režim práce a odpočinku,
b) organizácia práce.
(4) Iné opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sú
a) priebežné hodnotenie zdravotných rizík u zamestnancov pracujúcich v riziku nadmernej
fyzickej záťaže,
b) posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na
výkon práce vrátane vykonávania lekárskych preventívnych
prehliadok vo vzťahu k práci.
§ 5
Postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže
(1) Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže zabezpečuje zamestnávateľ 2) prostredníctvom
a) lekára pracovnej zdravotnej služby 3) so špecializáciou
v odbore pracovné lekárstvo alebo klinické pracovné
lekárstvo a klinická toxikológia, alebo preventívne
pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo služby
zdravia pri práci,
b) iného zdravotníckeho pracovníka v tíme pracovnej
zdravotnej služby, 3) ktorým je psychológ s praxou
najmenej tri roky v odbore pracovná a organizačná
psychológia alebo preventívne pracovné lekárstvo
a toxikológia, alebo klinické pracovné lekárstvo a toxikológia.
(2) Pred hodnotením psychickej pracovnej záťaže
treba zhromaždiť všetky dostupné informácie o pracovnej
činnosti a o pracovisku.
(3) Psychická pracovná záťaž sa hodnotí nepriamo
prostredníctvom charakteristík práce a pracovného
prostredia z hľadiska psychickej pracovnej záťaže
a charakteristík subjektívnej odozvy zamestnanca na
psychickú pracovnú záťaž.
(4) Charakteristiky práce a pracovného prostredia
hodnotené z hľadiska psychickej pracovnej záťaže sú
a) nárazová práca alebo práca pod časovým tlakom,
b) vnútené pracovné tempo,
c) monotónnosť práce,
d) hluk alebo iné vplyvy narúšajúce sústredenie pri
prácach skupiny I a II, 4)
e) sociálne interakcie,
f) hmotná a organizačná zodpovednosť,
g) riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo
iných osôb,
h) práca na zmeny, práca nadčas alebo nočná práca,
i) neštandardné pracovné prostredie, 5)
j) fyzická nepohoda.
(5) Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž sú
a) psychické preťaženie,
b) monotónia,
c) nešpecifické preťaženie,
d) zníženie koncentrácie pozornosti.
(6) Súbor metód, ktorý sa používa pri hodnotení psychickej
pracovnej záťaže, je uvedený v prílohe č. 5.
(7) Pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže sa
prihliada aj na senzorickú záťaž pri práci, na zaradenie
pracovnej činnosti do kategórie 3 alebo do kategórie
4 vo faktoroch práce a pracovného prostredia podľa
osobitného predpisu 6) a na ďalšie charakteristiky
práce a pracovného prostredia, ktoré môžu zvyšovať
psychickú pracovnú záťaž podľa metódy hodnotiacej
psychickú pracovnú záťaž z hľadiska charakteristík
práce a pracovného prostredia uvedenej v prílohe č. 5 časti A.
(8) Zamestnávateľovi sa poskytujú len výsledky skupinového
hodnotenia psychickej pracovnej záťaže podľa
pracovnej činnosti alebo podľa profesie.
(9) V osobitných prípadoch, vzhľadom na špecifické
charakteristiky práce a pracovného prostredia, alebo
keď sa predpokladá špecifická odozva na psychickú
pracovnú záťaž, sa hodnotia aj ďalšie charakteristiky
subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú
záťaž, ktoré nie sú uvedené v odseku 5, s použitím
metód podľa aktuálnych odborných poznatkov.
§ 6
Kritériá zvýšenej psychickej pracovnej záťaže
Minimálnym kritériom na určenie psychickej pracovnej záťaže ako zvýšenej 2) je
a) dosiahnutie tretieho stupňa podľa metódy hodnotiacej
psychickú pracovnú záťaž z hľadiska charakteristík
práce a pracovného prostredia uvedenej v prílohe č. 5 časti A alebo
b) dosiahnutie najvyššieho stupňa alebo negatívnej
intenzity subjektívnej odozvy zamestnanca na
psychickú pracovnú záťaž u viac ako polovice zamestnancov
vykonávajúcich hodnotenú pracovnú
činnosť podľa jednej metódy alebo kombinácie viacerých
metód hodnotiacich subjektívnu odozvu zamestnanca
na psychickú pracovnú záťaž uvedených
v prílohe č. 5 časti B alebo podľa špecifických metód
podľa aktuálnych odborných poznatkov.
§ 7
Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú
psychickú pracovnú záťaž
(1) Na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sa vykonávajú technické,
organizačné a iné opatrenia. 7)
(2) Technické opatrenia na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sú
a) ergonomická úprava pracoviska,
b) obmedzenie senzorickej záťaže,
c) kvalita pracovného prostredia.
(3) Organizačné opatrenia na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sú
a) organizácia práce vrátane zlepšenia a zefektívnenia spôsobov činnosti zamestnancov,
striedanie rôznych
činností pri veľmi monotónnych prácach, rotácia
zamestnancov, odstraňovanie rušivých faktorov
pri práci, jasné formulovanie úloh,
b) režim práce a odpočinku vrátane primeraného striedania
pracovných zmien a primeraného zaradenia
prestávok.
(4) Iné opatrenia na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sú
a) systém riadenia a spôsob jeho realizácie zohľadňujúci
ochranu zamestnancov,
b) pozitívna motivácia zamestnancov na plnení pracovných
úloh v rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim
ich schopnostiam, zručnostiam, skúsenostiam
a predpokladom,
c) systém výberu zamestnancov na exponované pracovné
miesta a pre náročné pracovné činnosti
s prihliadnutím na odolnosť voči psychickej záťaži,
osobnostné a kvalifikačné predpoklady a ďalšie psychologické
kritériá podľa konkrétnych požiadaviek
pracovného miesta a charakteru práce, primerané
rozmiestňovanie zamestnancov, náplne a formy ich
výcviku,
d) vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. 8)
§ 8
Postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci
(1) Senzorickú záťaž pri práci tvorí najmä zraková záťaž a sluchová záťaž.
(2) Zraková záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom
charakteristík práce a pracovného prostredia
z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže pri práci a subjektívnej
odozvy zamestnanca na zrakovú záťaž pri práci. 2)
(3) Sluchová záťaž sa hodnotí nepriamo meraním
expozície zamestnanca hluku v pracovnom prostredí
a hodnotením psychickej pracovnej záťaže.
(4) Charakteristiky práce a pracovného prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej
záťaže pri práci sú
a) veľkosť kritického detailu,
b) náročnosť na diskrimináciu detailov oproti pozadiu,
c) nároky na adaptáciu zraku,
d) nároky na akomodáciu a okohybné svaly,
e) osvetlenie.
(5) Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnanca na zrakovú senzorickú záťaž pri
práci sú
a) zraková únava,
b) zrakové ťažkosti.
(6) Pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci sa prihliada aj na psychickú pracovnú
záťaž.
(7) Súbor metód, ktorý sa používa pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci, je
uvedený v prílohe č. 6.
§ 9
Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú
senzorickú záťaž pri práci
(1) Na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické, organizačné
a iné opatrenia. 7)
(2) Technické opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú
a) ergonomická úprava pracoviska,
b) kvalitné pracovné prostriedky vrátane zobrazovacích jednotiek,
c) primerané osvetlenie pri práci,
d) primeraná hladina hlukovej expozície pri práci.
(3) Organizačné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú
a) režim práce a odpočinku,
b) racionálna organizácia práce.
(4) Iné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú
a) systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a zaškolenie,
b) primerané mikroklimatické podmienky,
c) používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
v z. Daniel Klačko v.r.
PRÍL.1
POŽIADAVKY NA MIESTO VÝKONU PRÁCE V SÚVISLOSTI S OBMEDZOVANÍM ZVÝŠENEJ FYZICKEJ ZÁŤAŽE
PRI PRÁCI
1. Miesto výkonu práce musí byť usporiadané tak, aby manipulačné roviny, pohybové
priestory a vynakladané sily zodpovedali telesným rozmerom a
prirodzeným pohybom končatín zamestnancov a aby nedochádzalo k zaujatiu fyziologicky
neprijateľných pracovných polôh.
2. Výška pracovnej manipulačnej roviny musí zodpovedať telesným rozmerom zamestnanca,
základnej pracovnej polohe, hmotnosti predmetov, bremien a
podobne, ktoré sa používajú pri práci, ako aj zrakovým nárokom na prácu.
3. Pracovné sedadlo a priestor pre dolné končatiny
a) miesto výkonu práce, kde je základná pracovná poloha trvalo v sede, musí byť vybavené
pracovným sedadlom
s nastaviteľnou výškou sedadla a s opierkou chrbta,
b) miesto výkonu práce, kde je základná pracovná poloha trvalo v stoji a nevyžaduje
trvalé sledovanie chodu zariadenia,
musí byť vybavené sedadlom s jednoduchou konštrukciou na krátkodobý odpočinok,
c) konštrukcia sedadiel má zaisťovať ich stabilitu, prípadne ľahko nastaviteľnú výšku
sedadla a sklonu chrbtovej
opierky. Povrch sedadla a chrbtovej opierky má zodpovedať podmienkam práce z hľadiska
poréznosti, umývateľnosti
a podobne,
d) miesto výkonu práce, na ktorom je zvýšená pracovná rovina, musí byť vybavené pracovnými
sedadlami s výškou
sedadla zodpovedajúcou výške pracovnej roviny a zrakovým požiadavkám pri práci a
musí byť vybavené
opierkou pre dolné končatiny,
e) na montážnych linkách v pásovej výrobe s trvalým alebo prerušovaným sedením a
keď sú pracovné úkony spojené
s otáčaním trupu alebo s úkonmi mimo najväčší dosah rúk, sa miesto výkonu práce vybavuje
otočnými,
prípadne pojazdnými sedadlami.
4. Individuálne nastavenie výšky sedadla stoličky a opierky dolných končatín nad
podlahou vzhľadom k výške pracovnej plochy stola sa upravuje podľa
obrázkov č. 1 a 2. Pracovná plocha stola nesmie byť nižšia ako 65 cm za predpokladu,
že jeho hrúbka nepresahuje 5 cm. Výška stola pre prácu v sede aj
v stoji nesmie byť vyššia ako 95 cm nad podlahou.
5. Pod dolnou plochou stola musí byť pre prácu v sede voľný priestor pre dolné končatiny
s najmenšou šírkou a hĺbkou 50 cm a s najmenšou výškou 60 cm
nad podlahou alebo nad opierkou dolných končatín (optimálna šírka a hĺbka priestoru
pre dolné končatiny je 70 cm a viac).
6. Stredná výška individuálneho nastavenia hornej plochy sedadla v neutrálnej polohe
zamestnanca k danému stolu (predklon osi trupu 4 stupne) sa rovná
rozdielu výšky hornej plochy stola od podlahy a antropometrického rozmeru výšky lakťa
(bodu olecranon) nad sedadlom.
7. Najmenšia výška individuálneho nastavenia hornej plochy sedadla v neutrálnej polohe
zamestnanca k danému stolu (predklon osi trupu 4 stupne) sa
rovná rozdielu výšky hornej plochy stola a antropometrického rozmeru výšky lakťa
(bodu olecranon) pri ramene v abdukcii 20 stupňov nad sedadlom.
8. Najväčšia výška individuálneho nastavenia hornej plochy sedadla sa rovná rozdielu
výšky hornej plochy stola a antropometrického rozmeru výšky lakťa
(bodu olecranon) ramena kolmo spusteného k podlahe pri predklone trupu 24 stupňov,
čo je hodnota uhla po korekcii na neutrálnu polohu trupu (20
stupňov + 4 stupne) zamestnanca k danému stolu.
9. Voľný priestor medzi hornou plochou sedadla stoličky a spodnou plochou stola má
byť optimálne viac ako 21 cm a najmenej 11 cm.
10. Pri práci, ktorá vyžaduje zvýšené nároky na zrak, napríklad s drobnými predmetmi,
súčiastkami a podobne, sa výška pracovnej roviny zvyšuje
približne o 10 cm až 20 cm, pričom treba zabezpečiť podopretie predlaktí. Pri práci,
pri ktorej sa manipuluje s predmetmi ťažšími ako 2 kg, pri práci
v stoji, sa manipulačná rovina znižuje približne o 10 cm až 20 cm.
11. Nastavenie výšky sedadla stoličky nad podlahou alebo nad opierkou dolných končatín
v prípade použitia vyšších stolov musí umožňovať zmenu polohy
dolných končatín pri práci. Správne nastavenie výšky sedadla má byť podľa obrázku
č. 2 také, aby v prednej časti sedadla bol voľný priestor
zodpovedajúci hrúbke dlane pod spodnou časťou stehna (za fossa poplitea).
12. Najväčšia hĺbka sedadla stoličky má byť 35 cm, aby nedochádzalo k pritláčaniu
podkolenia. Pri práci v sede treba sedieť na celej ploche sedadla s
podoprenou driekovou časťou chrbtice.
13. Priestor pre pohyby a dosahy horných končatín pri práci v sede a v stoji sa upravuje
podľa údajov na obrázku č. 3, pričom
a) manipulačná rovina je rovina, v ktorej sa vykonáva najviac pracovných operácií,
b) referenčná rovina je základná rovina pre odvodzovanie ďalších rozmerov a priestorových
vzťahov,
c) referenčná rovina A je rovina, ktorá je kolmá na podlahu a pomyselne rozdeľuje
zamestnanca na symetrické polovice
na pracovnom mieste,
d) referenčná rovina B je podlaha,
e) referenčná rovina C je rovina, ktorá je kolmá na podlahu a prechádza buď prednou
hranou stola, alebo bodom
pracovného zariadenia, ktorý je najbližšie k zamestnancovi,
f) referenčný bod pracoviska je miesto, kde sa pretínajú referenčné roviny A a C
s manipulačnou rovinou pre mužov a ženy.
14. Sily prípustné pre ovládače sú uvedené v tabuľke č.1, pričom
a) trvalo používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú viac ako 40-krát počas
pracovnej zmeny,
b) často používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú viac ako 20-krát až 40-krát
počas pracovnej zmeny,
c) zriedkavo používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú menej ako 20-krát
počas pracovnej zmeny.
15. Pri základnej polohe v stoji sa neodporúča použitie nožných ovládačov. Ovládače
obsluhované iným spôsobom ako rukami a chodidlami, napríklad
lakťové a kolenové ovládače, sa nesmú používať.
Vysvetlivky: vx. = vertex - najvyššie položený bod na vrchole hlavy v mediosagitálnej rovine pri hlave orientovanej vo frankfurtskej horizontále, ce. = cervicale - najviac dorzálne vystupujúci bod nad tŕňovým výbežkom 7. krčného stavca, a. dex. = acromiale - najviac do strany vystupujúci bod nadpleckového výbežku (processus acromialis), dex. = na pravej strane tela, ex. = ektokanthion - bod na laterálnej strane oka na spojnici obidvoch viečok, po. = porion - bod na horných okrajoch vonkajších zvukovodov, ph. III. = phalangion III. - kožný priemet najdorzálnejšieho bodu na metacarpo-phalangeálnom kĺbe III. prsta, da. III. = daktylion III. - najnižšie položený bod na prednom okraji III. prsta, ol. = olecranon - najdistálnejší bod na procesus olecrani pri 90o flexii predlaktia, pa. = maximálne prominujúci bod v abdominálnej oblasti, pop. = popliteale - bod na spodnom okraji stehna pri fossa poplitea, ges. = bod na hornom okraji patelly v predĺžení holennej kosti, tro. = trochanterion - najvyššie položený bod na veľkom chocholíku (trochanter major), hmatáme ho v najširšom mieste bokov, B. = Basis - horizontálna plocha, na ktorej zamestnanec počas práce stojí, Bs. = Basis sedens - horizontálna plocha, na ktorej zamestnanec počas práce sedí, Bd. = Basis dorsalis - vertikálna plocha, o ktorú sa zamestnanec pri práci opiera chrbtom
Tabuľka č. 1 Ovládače - typy, tvary, polohy, spôsob ovládania, ovládacie sily
----------------------------------------------------------------------------------------------
Typ ovládača Tvar, polohy a frekvencie ovládania Spôsob ovládania, minimálne a
maximálne sily (N)
----------------------------------------------------------------------------------------------
Tlačidlo kruhové, štvorcové, obdĺžnikové, jedným prstom min. 2,5
hríbové max. 8
dlaňou min. 2,5
max. 50
----------------------------------------------------------------------------------------------
Prepínač páčkový valcový, kužeľový, hranolový prstami min. 2,5
dvojpolohový: min. 30 stupňov do strán max. 10
od zvislej osi, trojpolohový: min. 30
stupňov do strán od zvislej osi a
kolmo na základňu
----------------------------------------------------------------------------------------------
Prepínač otočný kruhová základňa, úchopová časť prstami min. 2,5
kužeľová, obdĺžniková
pri zrakovej kontrole: max. počet max. 15
polôh 24, min. uhol medzi polohami 15
stupňov,
pri hmatovej kontrole max. počet
polôh 8, min. uhol medzi polohami 45
stupňov
----------------------------------------------------------------------------------------------
Točidlo, točka valcová, kužeľová prstami min. 2,5
priemer do 2,5 cm max. 4
priemer väčší ako 2,5 cm min. 2,5
max. 15
----------------------------------------------------------------------------------------------
Koleso ručné vonkajší priemer venca sa volí podľa jednou rukou min. 10
rýchlosti otáčania, pri
väčšej rýchlosti menší priemer max. 100
oboma rukami min. 10
max. 200
----------------------------------------------------------------------------------------------
Volant a) stacionárne technické zariadenia oboma rukami max. 115
b) mobilné technické zariadenia jednou alebo oboma max. 80
rukami
c) všetky technické zariadenia pri oboma rukami max. 350
zlyhaní posilovača riadenia (pri
núdzovom riadení)
Poľnohospodárske a lesné stroje:
a) stacionárne stroje oboma rukami
b) mobilné stroje jednou alebo oboma
rukami
c) všetky stroje pri zlyhaní oboma rukami max. 120
posilovača riadenia (núdzové riadenie) max. 120
max. 490
----------------------------------------------------------------------------------------------
Ručná páka rukoväť: valcová, kužeľová, guľová hornou končatinou pohyb
páky:
používaná trvalo dopredu a dozadu min. 10
max. 60
do strán min. 10
max. 40
používaná často dopredu a dozadu min. 10
max. 120
do strán min. 10
max. 80
používaná zriedka nahor a nadol min. 10
(núdzová a parkovacia
brzda)
Poľnohospodárske a max. 300
lesné stroje:
núdzová a parkovacia max. 250
brzda
max. 295
----------------------------------------------------------------------------------------------
Nožná páka (pedál) obdĺžniková, kruhová, štvorcová pohybom celej nohy min. 10
max. 90
používaná trvalo
pedál prevádzkovej min. 40
núdzovej brzdy max. 400
používaná často
pedál ovládaný pohybom min. 20
nohy v členku max. 60
Poľnohospodárske a lesné stroje:
pedál spojky
pedál akcelerátora max. 245
pedál prevádzkovej a núdzovej brzdy max. 60
ostatné pedále max. 580
max. 150
----------------------------------------------------------------------------------------------PRÍL.2
PRÍPUSTNÉ HODNOTY CELKOVEJ FYZICKEJ ZÁŤAŽE ZAMESTNANCOV
Prípustné hodnoty fyziologických ukazovateľov pracovnej záťaže:
energetického výdaja a srdcovej frekvencie
1. Hodnoty energetického výdaja (netto)mužov a žien vo veku vo veku 18 rokov - 65
rokov pri fyzickej práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami
nesmú presahovať prípustné hodnoty uvedené v tabuľkách č. 1 a 2. 1)
2. Hodnoty energetického výdaja (netto) chlapcov a dievčat vo veku 15 - 18 rokov
pri fyzickej práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami
nesmú presahovať prípustné hodnoty uvedené v tabuľkách č. 3 a 4. 1)
Tabuľka č. 1
Prípustné hodnoty energetického výdaja (netto) mužov vo veku 18 rokov - 65 rokov
pri fyzickej práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Energetický výdaj 1) Jednotky Veková skupina (roky)
----------------------------------------------------------
18 - 29 30 - 39 40 - 49 50 - 59 60 - 65
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zmenový priemerný 2) MJ 8,3 7,5 6,8 6,0 5,2
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zmenový prípustný 3) MJ 9,9 9,0 8,0 7,2 6,2
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Ročný 4) MJ 1 940 1 760 1 600 1 400 1 220
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Minútový prípustný 5) kJ.min na -1 41,1 38,7 34,5 30,9 28,7
W 685 635 575 515 478
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 2
Prípustné hodnoty energetického výdaja (netto) žien vo veku 18 rokov - 65 rokov pri
fyzickej práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Energetický výdaj 1) Jednotky Veková skupina (roky)
----------------------------------------------------------
18 - 29 30 - 39 40 - 49 50 - 59 60 - 65
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zmenový priemerný 2) MJ 5,1 4,8 4,5 4,0 3,7
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zmenový prípustný 3) MJ 6,1 5,8 5,4 4,8 4,4
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Ročný 4) MJ 1 200 1 130 1 060 940 858
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Minútový prípustný 5) kJ.min na -1 26 25,5 23,7 21,6 20
W 445 425 395 360 334
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 3
Hodnoty energetického výdaja (netto) chlapcov vo veku 15 rokov - 18 rokov pri fyzickej
práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami
-----------------------------------------------------------------------------
Energetický výdaj 1) Jednotky Veková skupina (roky)
-----------------------------------
15 - 16 16 - 17 17 - 18
-----------------------------------------------------------------------------
Zmenový priemerný 2) MJ 5,9 6,9 7,9
-----------------------------------------------------------------------------
Zmenový prípustný 3) MJ 6,2 7,3 8,5
-----------------------------------------------------------------------------
Ročný 4) MJ 1 390 1 620 1 860
-----------------------------------------------------------------------------
Minútový prípustný 5) kJ.min na -1 26,4 30,0 32,4
W 440 500 540
-----------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 4
Hodnoty energetického výdaja (netto) dievčat vo veku 15 rokov - 18 rokov pri fyzickej
práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami
-----------------------------------------------------------------------------
Energetický výdaj 1) Jednotky Veková skupina (roky)
15 - 16 16 - 17 17 - 18
-----------------------------------------------------------------------------
Zmenový priemerný 2) MJ 3,7 3,8 4,8
-----------------------------------------------------------------------------
Zmenový prípustný 3) MJ 4,4 4,6 5,0
-----------------------------------------------------------------------------
Ročný 4) MJ 870 890 1130
-----------------------------------------------------------------------------
Minútový prípustný 5) kJ.min na -1 20,9 22,2 22,5
W 350 370 375
-----------------------------------------------------------------------------
Poznámky k tabuľkám č. 1 - 4:
1) Pri práci svalstva horných končatín v stoji sa všetky hodnoty uvedené v tabuľkách č. 1 - 4 znížia o 20%, pri práci obidvoch horných končatín v sede alebo jednej hornej končatiny v stoji sa hodnoty znížia o 50%, pri práci jednou hornou končatinou v sede sa znížia o 75%. Práca obidvoch dolných končatín sa hodnotí ako práca celým telom. 2) Vyjadruje hodnotu energetického výdaja, ktorá nesmie byť prekročená v priebehu zmeny pri rovnomernom rozdelení pracovnej zmeny. 3) Určuje hornú prípustnú hranicu zmenového energetického výdaja v prípade nerovnomerného rozloženia záťaže počas týždňa, mesiaca alebo roka s tým, že priemerný energetický výdaj za daný interval nesmie prekročiť priemerný zmenový energetický výdaj. 4) Určuje najvyšší prípustný energetický výdaj vynaložený na prácu v priebehu roka a zodpovedá množstvu energie vynaloženej za 235 pracovných dní pri priemernom zmenovom energetickom výdaji. 5) Určuje energetický výdaj, ktorý nesmie byť počas zmeny prekročený ani pri krátkodobých operáciách. Hodnota sa môže prekročiť pri výnimočných situáciách u vybraných, fyzicky veľmi zdatných skupín zamestnancov (napríklad banskí záchranári, hasiči, policajti, likvidácie havárií), ktorí sa podrobili lekárskym preventívnym prehliadkam a sú zdravotne spôsobilí na túto prácu.
3. Zmenové priemerné hodnoty srdcovej frekvencie pri fyzickej práci mužov a žien
vykonávané veľkými svalovými skupinami, nesmú prekročiť ani
krátkodobo hodnotu 150 tepov za minútu. Táto hodnota sa môže prekročiť za výnimočných
situácií u vybraných skupín zamestnancov (napríklad banskí
záchranári, hasiči, policajti, likvidácie havárií), ktorí sa podrobili lekárskym
preventívnym prehliadkam a sú zdravotne spôsobilí na túto prácu.
Pre mladistvých nie sú limitné hodnoty srdcovej frekvencie stanovené s ohľadom na
špecifické zmeny prebiehajúce v organizme v tomto období života.
V tabuľke č. 5 sú uvedené kritériá na posudzovanie zmenovej srdcovej frekvencie pri
práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami.
V tabuľke č. 6 sú uvedené hodnoty energetického výdaja podľa spôsobu vykonávanej
práce a stupňa fyzického zaťaženia.
Tabuľka č. 5
Kritériá na posudzovanie zmenovej srdcovej frekvencie pri práci vykonávanej prevažne
veľkými svalovými skupinami
----------------------------------------------------------------------
Veková skupina Hodnoty zmenovej srdcovej frekvencie za minútu
absolútne hodnoty zvýšenie srdcovej
frekvencie nad
východiskovú hodnotu
---------------------------------------------------
A B C D
priemerné medzné priemerné medzné
hodnoty hodnoty hodnoty hodnoty
----------------------------------------------------------------------
18 - 29 108 117 30 33
30 - 39 106 115 29 32
40 - 49 101 110 26 28
50 - 59 97 105 23 25
60 - 65 93 100 20 22
----------------------------------------------------------------------
Vysvetlivky k tabuľke č. 5:
A - hodnota určená na posúdenie nálezov pri vyšetrení skupiny osôb, ak nie je stanovená
aj východisková hodnota srdcovej frekvencie.
B - hodnota, ktorá môže byť pre vyšetrovanú osobu ešte dlhodobo únosná, ak nie je
prekračovaná hodnota C, t.j. zvýšenie pracovnej srdcovej frekvencie nad východiskovú
(pokojovú) hodnotu.
C - najvyššia prípustná hodnota zvýšenia srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu,
ktorá je u zdravých jednotlivcov dlhodobo únosná.
D - najvyššia prípustná hodnota zvýšenia srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu,
ktorá sa nesmie prekročiť.Tabuľka č. 6
Hodnoty energetického výdaja podľa spôsobu vykonávanej práce a stupňa zaťaženia
---------------------------------------------------------------------------------
Práca vykonávaná Stupeň zaťaženia Spotreba energie
svalmi
(vyjadrená v %
svalov) ---------------------------------------
minútová hodinová
W.m na -2 W.m na -2
kJ.min na -1 kJ.min na -1
---------------------------------------------------------------------------------
rúk malý 9,8 - 19,5 586,2 - 1 367,9
1-2 60 - 140
stredný 19,5 - 39,1 1 367,9 - 2 051,8
2-4 140 - 210
veľký 39,1 - 48,9 2 051,8 - 2 638,1
4-5 210 - 270
---------------------------------------------------------------------------------
jednou hornou malý 29,3 - 48,9 1 563,3 - 2 638,1
končatinou 3 - 5 160 - 270
stredný 48,9 - 68,4 2 638,1 - 3 712,8
5-7 270 - 380
veľký 68,4 - 87,9 3 712,8 - 4 855,3
7-9 380 - 500
---------------------------------------------------------------------------------
oboma hornými malý 58,6 - 78,2 3 224,3 - 4 396,8
končatinami 6 - 8 330 - 450
(28% svalstva) stredný 78,2 - 97,9 4 396,8 - 5 471,5
8 - 10 450 - 560
veľký 97,7 - 117,2 5 471,5 - 6 546,6
10 - 12 560 - 670
---------------------------------------------------------------------------------
oboma hornými malý 78,2 - 127,0 4 494,5 - 6 546,3
končatinami 8 - 13 460 - 670
a trupom stredný 127,0 - 175,0 6 546,3 - 9 379,8
(44% svalstva) 13 - 18 670 - 960
veľký 175,9 - 224,7 9 379,8 - 12 310,9
18-23 960 - 1 260
---------------------------------------------------------------------------------
celého tela (100% malý 97,7 - 166,1 5 471,5 - 8 988,9
svalstva) 10 - 17 560 - 920
stredný 166,1 - 244,3 8 988,9 - 13 288,0
17 - 25 920 - 1 360
veľký 244,3 - 342,0 13 288,0 - 18 368,7
25 - 35 1 360 - 1 880
veľmi veľký 342,0 - 439,7 18 368,7 - 24 426,5
25 - 45 1 880 - 2 500
---------------------------------------------------------------------------------
PRÍL.3
PRÍPUSTNÉ HODNOTY LOKÁLNEJ SVALOVEJ ZÁŤAŽE VO VZŤAHU K SVALOVÝM SILÁM A FREKVENCII
PRACOVNÝCH POHYBOV
Prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže svalov vyjadrené v % maximálnej svalovej
sily (Fmax)
1. Zmenový časovo vážený priemer vynakladaných svalových síl nesmie prekročiť hodnoty
vyjadrené percentom maximálnej svalovej sily (% Fmax)
exponovanej svalovej skupiny uvedenej v tabuľke č. 1.
2. Početnosť pohybov, pri ktorých sú zaťažované malé svalové skupiny predlaktia a
ruky, nesmie za zmenu ani krátkodobo za minútu prekročiť pri
uvedených vynakladaných svalových silách hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.
3. Početnosť pohybov drobných svalov prstov a ruky nesmie prekročiť pri vynakladaných
svalových silách 3% Fmax hodnotu 110 za minútu, pri 6% Fmax
hodnotu 90 za minútu.
4. Pracovné úkony s použitou silou nad 70% Fmax pri prevažne dynamickej práci ako
pravidelná súčasť hlavnej pracovnej operácie sú neprípustné.
Pracovné úkony s vynakladanou silou nad 60% Fmax pri prevažne dynamickej práci sú
prípustné najviac 600 krát za zmenu. Pracovné úkony pri prevažne
statickej práci s vynakladanou silou vyššou ako 45% Fmax sú neprípustné.
Tabuľka č. 1
Prípustné zmenové priemerné hodnoty v % Fmax pre mužov a ženy s prevahou dynamickej
a statickej zložky práce
------------------------------------------------------------------
Prevaha dynamickej zložky práce Prevaha statickej zložky práce
------------------------------------------------------------------
30 10
------------------------------------------------------------------
Vysvetlivky k tabuľke č. 1
Fmax (maximálna svalová sila) je sila, ktorú je schopná vyšetrovaná osoba dosiahnuť
pri maximálnom vôľovom úsilí vynakladanom konkrétnymi svalovými skupinami
v definovanej pracovnej polohe. Vyjadruje sa vo fyzikálnych jednotkách (N).
Meria sa individuálne alebo sa odhaduje z tabuľkových hodnôt.
% Fmax (percento maximálnej svalovej sily) udáva pomer vynaloženej svalovej sily
k Fmax, pričom Fmax zodpovedá 100%.Zmenová priemerná Fmax je časovo vážený priemer maximálnych svalových síl vynakladaných
zaťažovanou svalovou skupinou.
Tabuľka č. 2
Priemerné svalové sily malých svalových skupín predlaktia a ruky za zmenu v oblasti
7 - 53% Fmax - prípustný počet pracovných pohybov za minútu a za
pracovnú zmenu
------------------------------------------------------------------
% Fmax Počet pohybov za Počet pohybov za Počet pohybov za
zmenu -480 min. minútu pri trvaní minútu pri trvaní
sťahu < 2s sťahu < 3s
------------------------------------------------------------------
8 24 300 36 23
9 21 800 34 22
10 19 800 33 21
11 18 100 32 20
12 16 700 30 19
13 15 500 29 19
14 14 000 28 18
15 13 500 27 17
16 12 700 26 16
17 12 000 25 15
18 11 400 24 15
19 10 900 23 14
20 10 400 22 14
21 10 000 21 13
22 9 600 21 12
23 9 300 20 12
24 9 000 19 12
25 8 700 18 11
26 8 400 18 11
27 8 100 17 10
28 7 800 17 10
29 7 500 16 10
30 7 200 15 9
31 6 900 15 9
32 6 600 14 9
33 6 300 14 9
34 6 000 13 8
35 5 800 12 7
36 5 600 12 7
37 5 400 11 7
38 5 200 11 6
39 5 000 10 6
40 4 800 10 6
41 4 600 10 5
42 4 400 9 6
43 4 200 9 5
44 4 000 9 5
45 3 800 8 5
46 3 600 8 5
47 3 400 7 5
48 3 200 7 4
49 3 000 7 4
50 2 700 7 4
51 2 400 7 4
52 2 100 7 3
53 1 800 7 3
------------------------------------------------------------------
PRÍL.4
HODNOTENIE PRACOVNÝCH POLÔH Z HĽADISKA FYZIOLÓGIE PRÁCE
1. Hodnotenie práce z hľadiska pracovných polôh je najvýznamnejšie na stabilných
miestach výkonu práce (napríklad práce na stacionárnych a mobilných
pracovných strojoch, práce v pásovej výrobe a iné), keď je zamestnanec viac ako polovicu
osemhodinovej pracovnej zmeny na rovnakom mieste výkonu práce
a vykonáva rovnakú pracovnú činnosť. Pritom si pracovnú polohu zamestnanec nemôže
sám voliť, ale jeho pracovná poloha je priamo závislá od konštrukcie
stroja, usporiadania miesta výkonu práce, priestorových parametrov pracoviska a podobne.
2. Pri hodnotení ostatných pracovných činností možno vychádzať z uvedených kritérií,
ale vždy je nevyhnutné prihliadať na individuálne charakteristiky
jednotlivých prác, najmä ak ide o časové faktory prác.
3. Pracovná poloha sa vždy hodnotí iba v súvislosti s vykonávanou činnosťou, teda
ak ide o štrukturálne časti pracovnej činnosti a nie náhodné
činnosti.
4. Používa sa dvojkrokový systém hodnotenia pracovných polôh, pričom
a) krok 1 zahŕňa hodnotenie pracovnej polohy jednotlivých častí tela pomocou uhlov,
b) krok 2 zahŕňa podmienky, pri ktorých možno polohy označené v kroku 1 za podmienene
prijateľné zaradiť medzi polohy prijateľné.
5. Za prijateľnú pracovnú polohu sa považuje práca v sede alebo v stoji, prípadne
s možnosťou striedania práce v sede a v stoji.
6. Vymedzenie podmienene prijateľnej pracovnej polohy trupu, hlavy a krku, horných
končatín a dolných končatín sa uvádza v krokoch 1 a 2.
7. Celkový čas práce v osemhodinovej pracovnej zmene v jednotlivých podmienene prijateľných
pracovných polohách nesmie presiahnuť 160 minút a čas
trvania jednotlivých pracovných polôh nesmie byť dlhší ako 1 minútu až 8 minút v
závislosti od typu polohy a frekvencie pohybov.
8. Vymedzenie neprijateľnej pracovnej polohy trupu, hlavy a krku, horných končatín
a dolných končatín sa uvádza v krokoch 1 a 2.
9. Celkový čas práce v osemhodinovej pracovnej zmene v jednotlivých neprijateľných
pracovných polohách nesmie prekročiť 30 minút. Celkový čas práce v
podmienene prijateľných a neprijateľných pracovných polohách nesmie byť dlhší ako
polovica osemhodinovej pracovnej zmeny.
10. Pri hodnotení polohy trupu sa vychádza z polohy výrastku siedmeho krčného stavca
a hornej hrany veľkého trochantera, ktoré definujú neutrálnu
polohu. Uhly pre hodnotenie polohy trupu sa potom vzťahujú k vertikálnej rovine.
Uhol medzi rovinou prechádzajúcou trupom v neutrálnej polohe a
vertikálnou rovinou je 4 stupne.
11. Pri hodnotení polohy krku a hlavy sa vychádza buď z uhla pohľadu (pri polohe
trupu v neutrálnej polohe), t.j. z veľkosti uhla pod horizontálnou
rovinou oka, alebo z veľkosti uhla sklonu hlavy a krku k vertikálnej rovine.
12. Pri hodnotení horných končatín sa vychádza z dvoch bodov na hornej končatine,
t.j. vonkajší okraj kľúčnej kosti a lakťového kĺbu. Vzpaženie hornej
končatiny sa definuje ako uhol, ktorý zviera končatina v pracovnej polohe vzhľadom
na neutrálnu polohu končatiny. Neutrálna poloha je poloha končatiny
voľne visiacej pozdĺž tela.
Tabuľka č. 1 Polohy trupu
------------------------------------------------------------------------------------
KROK 1:
------------------------------------------------------------------------------------
NEPRIJATEĽNÉ POLOHY
------------------------------------------------------------------------------------
Statické polohy Predklon trupu > 60 stupňov
Záklon bez opory celého tela
Výrazný úklon alebo pootočenie trupu > 20 stupňov
------------------------------------------------------------------------------------
Dynamické polohy Predklon trupu > 60 stupňov pri frekvencii pohybov> 2.min
na -1
Výrazný úklon trupu alebo pootočenie > 20 stupňov pri
frekvencii
pohybov > 2.min na -1
PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY
------------------------------------------------------------------------------------
Statické polohy Predklon trupu 40 stupňov- 60 stupňov bez opory trupu (KROK 2A)
Záklon trupu s oporou tela (KROK 2B)
Výrazný úklon alebo rotácia > 10 stupňov a < 20 stupňov
------------------------------------------------------------------------------------
Dynamické polohy Predklon trupu > 60 stupňov pri frekvencii pohybov < 2.min
na -1
(KROK 2C)
Výrazný úklon trupu do strán > 20 stupňov pri frekvencii
pohybov < 2.min na -1 (KROK 2A)
Záklon trupu pri frekvencii pohybov < 2.min na -1 (KROK 2C)
------------------------------------------------------------------------------------
------------------------------------------------------------------------------------
KROK 2: A Prijateľná, ak čas držania v tejto polohe je < ako najväčší
prijateľný čas držania (v min)
B Prijateľná, ak je opora trupu (chrbtová opora)
C Neprijateľná, ak sa stroj používa dlhší čas ako polovicu
pracovnej zmeny
------------------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 2 Polohy hlavy a krku
------------------------------------------------------------------------------------
KROK 1:
------------------------------------------------------------------------------------
NEPRIJATEĽNÉ POLOHY
------------------------------------------------------------------------------------
Statické polohy Predklon hlavy > 25 stupňov bez podpory trupu
Záklon hlavy bez opory celej hlavy
Úklon a rotácia hlavy > 15 stupňov
------------------------------------------------------------------------------------
Dynamické polohy Úklon a rotácia hlavy > 15 stupňov pri frekvencii
pohybov > 2.min na -1
Predklon hlavy > 25 stupňov pri frekvencii pohybov > 2.min
na -1
------------------------------------------------------------------------------------
PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY
------------------------------------------------------------------------------------
Statická poloha Predklon hlavy 25 stupňov - 40 stupňov s oporou celého trupu
(KROK 2A)
------------------------------------------------------------------------------------
Dynamické polohy Predklon hlavy 25 stupňov - 40 stupňov pri frekvencii
pohybov < 2.min na -1 (KROK 2B)
Záklon hlavy do 15 stupňov pri frekvencii
pohybov < 2.min na -1 (KROK 2B)
Úklon a rotácia hlavy do 15 stupňov pri frekvencii
pohybov < 2.min na -1 (KROK 2B)
------------------------------------------------------------------------------------
------------------------------------------------------------------------------------
KROK 2: A Musí byť dodržaný najväčší prijateľný čas držania
B Neprijateľná, ak sa stroj používa viac ako polovicu
pracovnej zmeny
------------------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 3 Polohy horných končatín
------------------------------------------------------------------------------------
KROK 1:
------------------------------------------------------------------------------------
NEPRIJATEĽNÉ POLOHY
------------------------------------------------------------------------------------
Statické polohy Nevhodná poloha končatiny (spätné ohnutie končatiny, krajná
vonkajšia rotácia končatiny, zdvihnuté rameno)
Vzpaženie končatiny > 60 stupňov
------------------------------------------------------------------------------------
Dynamické polohy Vzpaženie končatiny > 60 stupňov pri frekvencii
pohybov > 2.min na -1
------------------------------------------------------------------------------------
PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY
------------------------------------------------------------------------------------
Statická poloha Vzpaženie končatiny 40 stupňov - 60 stupňov, ak končatina
nie je podopretá (KROK 2A)
------------------------------------------------------------------------------------
Dynamické polohy Vzpaženie končatiny 40 stupňov - 60 stupňov pri frekvencii
pohybov < 2.min na -1 (KROK 2B, C)
Zapaženie pri frekvencii pohybov < 2.min na -1 (KROK 2B)
Zapaženie pri frekvencii pohybov > 2.min na -1
------------------------------------------------------------------------------------
------------------------------------------------------------------------------------
KROK 2: A Musí byť dodržaný najväčší prijateľný čas držania
B Nie je prijateľná pri frekvencii pohybov 10.min na -1
C Neprijateľná, ak sa stroj používa dlhší čas ako
polovicu pracovnej zmeny
------------------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 4 Polohy dolných končatín
------------------------------------------------------------------------------------
KROK 1:
------------------------------------------------------------------------------------
NEPRIJATEĽNÉ POLOHY
------------------------------------------------------------------------------------
Statické polohy Extrémna flexia kolena, extrémna dorzálna/plantárna flexia
v členku
------------------------------------------------------------------------------------
Dynamické polohy Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži najväčšiemu rozpätiu
s frekvenciou pohybov > 2.min na -1
------------------------------------------------------------------------------------
PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY
------------------------------------------------------------------------------------
Dynamické polohy Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži najväčšiemu rozpätiu
s frekvenciou pohybov > 2.min na -1 (KROK 2B)
------------------------------------------------------------------------------------
------------------------------------------------------------------------------------
KROK 2: B Neprijateľná, ak sa stroj používa dlhší čas ako
polovicu pracovnej zmeny
------------------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. 5 Polohy ostatných častí tela
------------------------------------------------------------------------------------
KROK 1:
------------------------------------------------------------------------------------
NEPRIJATEĽNÉ POLOHY
------------------------------------------------------------------------------------
Statické polohy Extrémna flexia alebo extenzia v lakti, extrémna supinácia
a pronácia zápästia, extrémna flexia a extenzia zápästia
------------------------------------------------------------------------------------
Dynamické polohy Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži najväčším rozpätiam
s frekvenciou pohybov > 2.min na -1
PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY
------------------------------------------------------------------------------------
Statické polohy Práca poležiačky, pokľačiačky, v podrepe (KROK 2B)
------------------------------------------------------------------------------------
Dynamické polohy Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži najväčšiemu rozpätiu
s frekvenciou pohybov > 2.min na -1 (KROK 2B)
------------------------------------------------------------------------------------
------------------------------------------------------------------------------------
KROK 2: B Neprijateľná, ak sa stroj používa dlhší čas ako
polovicu pracovnej zmeny
------------------------------------------------------------------------------------
PRÍL.5
SÚBOR METÓD NA HODNOTENIE PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE
Časť A
HODNOTENIE PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE PODĽA CHARAKTERISTÍK PRÁCE A PRACOVNÉHO PROSTREDIA
METÓDA NA HODNOTENIE PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE Z HĽADISKA ÚROVNE PRACOVNÝCH PODMIENOK
1. Základné požiadavky na použitie metódy
Metóda je určená ako základný skríningový nástroj preventívneho pracovného lekárstva
na hodnotenie psychickej pracovnej záťaže z hľadiska úrovne
pracovných podmienok, ktoré môžu pôsobiť na zdravotný stav zamestnancov a ich pracovnú
pohodu.
Hodnotí psychickú pracovnú záťaž v štyroch stupňoch podľa jedenástich charakteristík
práce a pracovného prostredia: intenzita práce a časový tlak,
vnútené pracovné tempo, monotónnosť, vplyvy narúšajúce sústredenie, sociálne interakcie,
hmotná a organizačná zodpovednosť, riziko ohrozenia života a
zdravia vlastného alebo iných osôb, práca
na zmeny, pracovné prostredie, fyzická nepohoda a iné zdroje záťaže.
Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže podľa tejto metódy má platnosť iba pre konkrétnu
skúmanú pracovnú skupinu, pretože pracovné skupiny sa aj pri
podobnom charaktere práce od seba líšia sociálno-psychologickými okolnosťami.
Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže podľa charakteristík práce a pracovného prostredia
sa robí skupinovo podľa práce alebo profesie v tých istých
pracovných podmienkach, nie individuálne pre každého zamestnanca.
Súčasťou Protokolu o hodnotení psychickej pracovnej záťaže z hľadiska úrovne pracovných
podmienok je odôvodnenie zaradenia každej charakteristiky
práce a pracovného prostredia do stupňa A, B, C alebo D a prevod na výsledný stupeň
1, 2, 3 alebo 4 v súlade s metódou.
Súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže na účely tejto vyhlášky je
tretí alebo štvrtý stupeň dosiahnutý v tejto metóde.
Prevod stupňov A, B, C a D na výsledné stupne 1, 2, 3 alebo 4:
----------------------------------------------------------------------
PREVOD STUPŇOV A, B, C a D na STUPNE 1, 2, 3 alebo 4:
----------------------------------------------------------------------
------------------------------------------ STUPEŇ 1-4
A B C D
----------------------------------------------------------------------
PSYCHICKÁ stupeň 0 - 11 0 0 1
PRACOVNÁ stupeň stupeň > = 1 0 2
ZÁŤAŽ stupeň stupeň stupeň 1
Z HĽADISKA stupeň stupeň stupeň 2 3
ÚROVNE stupeň stupeň < = 3 3
PRACOVNÝCH stupeň stupeň > = 4 3 4
PODMIENOK stupeň stupeň stupeň > = 4
----------------------------------------------------------------------
Vysvetlivky:
stupeň = bez ohľadu na počet2. Vzor záznamového protokolu
---------------------------------------------------------------------------------------
Protokol o hodnotení psychickej pracovnej záťaže
z hľadiska úrovne pracovných podmienok
---------------------------------------------------------------------------------------
PRACOVISKO: ...........................................................................
PRÁCA/PROFESIA: .......................................................................
---------------------------------------------------------------------------------------
A B C D
---------------------------------------------------------------------------------------
1. Intenzita práce a časový tlak
---------------------------------------------------------------------------------------
2. Vnútené pracovné tempo
---------------------------------------------------------------------------------------
3. Monotónnosť
---------------------------------------------------------------------------------------
4. Vplyvy narúšajúce sústredenie
---------------------------------------------------------------------------------------
5. Sociálne interakcie
---------------------------------------------------------------------------------------
6. Hmotná a organizačná zodpovednosť
---------------------------------------------------------------------------------------
7. Riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb
---------------------------------------------------------------------------------------
8. Zmenová, nočná alebo nadčasová práca
---------------------------------------------------------------------------------------
9. Neštandardné pracovné prostredie
---------------------------------------------------------------------------------------
10. Fyzická nepohoda
---------------------------------------------------------------------------------------
11. Iné zdroje záťaže
---------------------------------------------------------------------------------------
Výsledný stupeň
---------------------------------------------------------------------------------------
Vyhodnotil: Za hodnotené pracovisko prítomný: Dátum:Časť B
HODNOTENIE PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE PODĽA CHARAKTERISTÍK SUBJEKTÍVNEJ ODOZVY ZAMESTNANCOV
NA ZÁŤAŽ
B.1 METÓDA SUBJEKTÍVNEHO HODNOTENIA PRÁCE PODĽA MEISTERA
1. Základné požiadavky na použitie metódy
Metóda slúži na subjektívne hodnotenie vplyvov práce na psychiku zamestnancov. Je
vhodná na orientačné skríningové hodnotenie rôznych prác alebo
profesií.
Na základe desiatich položiek, ktorými sú časová tieseň, malé uspokojenie z práce,
vysoká zodpovednosť pri práci, otupujúca práca, problémy a
konflikty na pracovisku, monotónia, nervozita, presýtenie, únava, dlhodobé prekračovanie
miery únosnosti, metóda individuálne aj skupinovo hodnotí
psychickú záťaž pri práci v charakteristikách: psychické preťaženie, monotónna záťaž
(monotónia) a nešpecifická záťaž. Hodnotí aj individuálne
prežívanie subjektívne pociťovanej psychickej záťaže pri práci.
Súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže na účely tejto vyhlášky je
tretí stupeň psychického preťaženia alebo tretí stupeň monotónnej
záťaže, alebo tretí stupeň nešpecifickej záťaže dosiahnutý v tejto metóde.
2. Vzor záznamového protokolu
DÁTUM: ................................................ PRACOVISKO: ................................................ POHLAVIE: M/Ž VEK: .............. PRÁCA / PROFESIA: .......................................
Prečítajte si, prosím, pozorne každú otázku a zvážte, ako súhlasí so skúsenosťami
z vašej vlastnej činnosti. Posudzujte pritom všetku činnosť, ktorú
vykonávate, ako celok.
Pri každej otázke naznačte odpoveď krížikom podľa škály, odpoveď označená ? znamená
ani tak - ani tak:
----------------------------------------------------------------------------------------------
áno, skôr ? skôr nie,
úplne áno nie vôbec
----------------------------------------------------------------------------------------------
1 Pri práci sa často dostávam do časovej tiesne
----------------------------------------------------------------------------------------------
2 Práca ma z rôznych dôvodov neuspokojuje
----------------------------------------------------------------------------------------------
3 Moja práca ma psychicky veľmi zaťažuje
pre vysokú zodpovednosť spojenú so závažnými
dôsledkami
----------------------------------------------------------------------------------------------
4 Moja práca je málo zaujímavá, málo podnecujúca,
je skôr otupujúca
----------------------------------------------------------------------------------------------
5 V mojej práci vznikajú často konflikty
či problémy, od ktorých sa nemôžem odpútať
ani po skončení pracovnej zmeny
----------------------------------------------------------------------------------------------
6 Pri práci udržujem iba s námahou pozornosť
a pohotovosť, pretože sa často dlhý čas nedeje
nič nové a rozhodujúce
----------------------------------------------------------------------------------------------
7 Moja práca je psychicky tak náročná, že
po niekoľkých hodinách cítim nervozitu
a rozochvenosť
----------------------------------------------------------------------------------------------
8 Vykonávam prácu, pri ktorej chcem po niekoľkých
hodinách robiť niečo iné
----------------------------------------------------------------------------------------------
9 Moja práca je psychicky tak náročná, že
po niekoľkých hodinách zreteľne cítim
ochabnutosť a únavu
----------------------------------------------------------------------------------------------
10 Moja práca je psychicky tak náročná, že ju
pravdepodobne nemožno robiť roky s rovnakou
výkonnosťou
----------------------------------------------------------------------------------------------
B.2 TEST KONCENTRÁCIE POZORNOSTI
Základné požiadavky na použitie metódy
Z kvantitatívnych, profilových a kvalitatívnych parametrov výkonového testu koncentrácie
pozornosti je v rámci skupinového hodnotenia zisťované najmä
psychomotorické tempo, rýchlosť a správnosť výkonu, sklon k chybnému výkonu, celková
koncentrácia pozornosti.
Test poskytuje informácie:
a) absolútne
- rýchlosť výkonu = počet riešení bez ohľadu na správnosť,
- správnosť výkonu = počet správnych riešení,
- chybovosť výkonu absolútna (celková) = počet chybných riešení celkom,
- chybovosť výkonu vynechaním = počet chybných riešení vynechaním (nepozornosťou,
prehliadnutím),
- chybovosť výkonu zlým škrtnutím = počet chybných riešení zlým škrtnutím (unáhlenosťou,
impulzívnosťou).
b) relatívne
- relatívna správnosť výkonu,
- relatívna chybovosť výkonu,
- relatívna chybovosť výkonu prehliadnutím, nepozornosťou,
- relatívna chybovosť výkonu unáhlenosťou, impulzívnosťou.
Pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže sa používa písmenová forma, nie znaková.
Súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže na účely tejto vyhlášky je
výsledné skóre relatívnej správnosti výkonu v pásme 1. - 4. stenu
alebo prekročená relatívna chybovosť výkonu podľa normových tabuliek uvedených v
tejto metóde.
PRÍL.6
SÚBOR METÓD NA HODNOTENIE SENZORICKEJ ZÁŤAŽE PRI PRÁCI
Časť A
HODNOTENIE SENZORICKEJ ZÁŤAŽE PRI PRÁCI Z HĽADISKA CHARAKTERISTÍK PRÁCE A PRACOVNÉHO
PROSTREDIA
METÓDA NA HODNOTENIE SENZORICKEJ ZÁŤAŽE PRI PRÁCI Z HĽADISKA ÚROVNE PRACOVNÝCH PODMIENOK
1. Základné požiadavky na použitie metódy
Metóda je určená ako základný skríningový nástroj preventívneho pracovného lekárstva
na hodnotenie senzorickej záťaže pri práci z hľadiska úrovne
pracovných podmienok, ktoré môžu pôsobiť na zdravotný stav zamestnancov a ich pracovnú
pohodu.
Hodnotí senzorickú záťaž pri práci v troch stupňoch podľa záťaže sluchu, záťaže ostatných
zmyslových orgánov a podľa šiestich charakteristík práce a
pracovného prostredia z hľadiska zrakovej záťaže: veľkosť kritického detailu, náročnosť
na diskrimináciu detailov oproti pozadiu, nároky na adaptáciu
zraku, nároky na akomodáciu a okohybné svaly, práce za sťažených svetelných podmienok
a iné podmienky ovplyvňujúce zrakovú námahu.
Hodnotenie senzorickej záťaže pri práci podľa charakteristík práce a pracovného prostredia
sa robí skupinovo podľa práce alebo profesie v tých istých
pracovných podmienkach, nie individuálne pre každého zamestnanca.
Súčasťou Protokolu o hodnotení senzorickej záťaže pri práci z hľadiska úrovne pracovných
podmienok je odôvodnenie zaradenia každej charakteristiky
práce a pracovného prostredia do stupňa A, B alebo C a prevod na výsledný stupeň
1, 2 alebo 3 v súlade s metódou.
Súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže na účely tejto vyhlášky je
tretí stupeň senzorickej záťaže pri práci dosiahnutý v tejto metóde.
Prevod stupňov A, B a C na výsledné stupne 1, 2 alebo 3:
-----------------------------------------------------------------------
PREVOD STUPŇOV A, B a C na STUPNE 1, 2 alebo 3:
-----------------------------------------------------------------------
ZÁŤAŽ POČET STUPŇOV A - C STUPEŇ 1-3
------------------------------------------
A B C D
-----------------------------------------------------------------------
ZRAK stupeň 0 - 3 0 x 1
stupeň 4 0 x 2
stupeň stupeň 1 - 2 x
stupeň stupeň >= 3 x 3
-----------------------------------------------------------------------
SLUCH 1 0 0 x 1
0 1 0 x 2
0 0 1 x 3
-----------------------------------------------------------------------
OSTATNÉ 1 0 0 x 1
ZMYSLY 0 1 0 x 2
(vestibulárny 0 0 1 x
aparát 0 0 1 x 3
a taktilné 0 0 1 x
vnemy) plus min. stupeň C v hľadisku x
"intenzita práce"
-----------------------------------------------------------------------
Vysvetlivky:
stupeň = bez ohľadu na počet
x = neprichádza do úvahy2. Vzor záznamového protokolu
-------------------------------------------------------------------------------------------
Protokol o hodnotení senzorickej záťaže
pri práci z hľadiska úrovne pracovných podmienok
-------------------------------------------------------------------------------------------
PRACOVISKO: ...............................................................................
PRÁCA/PROFESIA: ...........................................................................
-------------------------------------------------------------------------------------------
A B C
-------------------------------------------------------------------------------------------
1 Veľkosť kritického detailu
-------------------------------------------------------------------------------------------
2 Náročnosť na diskrimináciu detailov oproti pozadiu
-------------------------------------------------------------------------------------------
3 Nároky na adaptáciu zraku
-------------------------------------------------------------------------------------------
4 Nároky na akomodáciu a okohybné svaly
-------------------------------------------------------------------------------------------
5 Práce za sťažených svetelných podmienok
-------------------------------------------------------------------------------------------
6 Iné podmienky ovplyvňujúce zrakovú námahu
-------------------------------------------------------------------------------------------
7 Sluch
-------------------------------------------------------------------------------------------
8 Ostatné zmyslové orgány
Stupeň zrakovej záťaže
Stupeň sluchovej záťaže
Stupeň záťaže ostatných zmyslov
-------------------------------------------------------------------------------------------
Výsledný stupeň senzorickej záťaže (najvyšší dosiahnutý stupeň záťaže
zraku, sluchu a ostatných zmyslov)
-------------------------------------------------------------------------------------------
Vyhodnotil: Za hodnotené pracovisko prítomný: Dátum:Časť B
SUBJEKTÍVNA ODOZVA ZAMESTNANCOV NA ZRAKOVÚ ZÁŤAŽ PRI PRÁCI
DOTAZNÍK ZRAKOVÝCH ŤAŽKOSTÍ PRI PRÁCI A PRETRVÁVAJÚCICH PO SKONČENÍ PRÁCE
1. Základná charakteristika metódy
Metóda umožňuje rýchlo a jednoducho získať všeobecný prehľad o zrakových ťažkostiach
zamestnancov vykonávajúcich zrakovo náročnú prácu.
Dotazník orientačne zisťuje výskyt zrakových ťažkostí vyskytujúcich sa v priebehu
práce a pretrvávajúcich po skončení práce. Zrakové ťažkosti zisťuje
prostredníctvom pätnástich príznakov rozdelených do štyroch skupín:
1. okulárne, spojené so zrakovým orgánom - pálenie očí, sčervenanie očí, slzenie
očí, mykanie v očiach a tiky, tlak v očiach,
2. vizuálne, spojené so zmenami vo vnímaní -mihanie pred očami, pocit zníženej citlivosti
zraku, rozmazané videnie, dvojité videnie,
3. nešpecifické, súvisiace s psychickou pohodou - svetloplachosť, bolesti hlavy zo
zrakovej námahy, pocit nepohody pri umelom alebo nedostatočnom
osvetlení, potreba prerušiť prácu a pozrieť sa do voľného priestoru,
4. všeobecné - zraková únava, celková únava a malátnosť.
Súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže na účely tejto vyhlášky sú
odpovede s intenzitou 4 a 5 naznačujúce chronicitu zrakových
ťažkostí.
2. Vzor záznamového protokolu
DÁTUM: ...........................................
PRACOVISKO: ................................................
POHLAVIE: M/Ž VEK: ............ PRÁCA/PROFESIA: ...................................
-------------------------------------------------------------------------
Myslíte, že máte dobrý zrak? áno nie
-------------------------------------------------------------------------
Ak nie, uveďte príznaky a ťažkosti:
-------------------------------------------------------------------------
Chyby a ochorenia zraku: prekonané:
súčasné:
-------------------------------------------------------------------------
Nosíte okuliare? áno nie
-------------------------------------------------------------------------
Ak áno, uveďte aké:
-------------------------------------------------------------------------
Kedy ste boli naposledy u očného lekára?
-------------------------------------------------------------------------
V nasledujúcom dotazníku uveďte, ako často trpíte v priebehu práce a po skončení
práce uvedenými ťažkosťami. Odpoveď zaznačte číslicou podľa
príslušnej stupnice:
--------------------------------------------------------------------------------------------------
ZRAKOVÉ ŤAŽKOSTI PRI PRÁCI PO PRÁCI
0 nikdy 0 vôbec sa neobjavuje
1 veľmi zriedka 1 zmizne do 2 hodín
2 občas po prac. zmene
3 často 2 zmizne do 6 hod.
4 veľmi často po práci (do večera)
5 takmer trvalo 3 zmizne do 12 hod.
po práci (do rána)
4 zmizne až po dlhšom
voľne
5 trvá takmer stále
--------------------------------------------------------------------------------------------------
1 Pocit celkovej zrakovej únavy
--------------------------------------------------------------------------------------------------
2 Pálenie očí
--------------------------------------------------------------------------------------------------
3 Sčervenanie očí
--------------------------------------------------------------------------------------------------
4 Slzenie očí
--------------------------------------------------------------------------------------------------
5 Mykanie, trhanie v očiach, tiky
--------------------------------------------------------------------------------------------------
6 Tlak v očiach (alebo tlak v očnicovej dutine)
--------------------------------------------------------------------------------------------------
7 Mihanie pred očami
--------------------------------------------------------------------------------------------------
8 Pocit zníženej citlivosti zraku
--------------------------------------------------------------------------------------------------
9 Svetloplachosť
--------------------------------------------------------------------------------------------------
10 Rozmazané neostré videnie
--------------------------------------------------------------------------------------------------
11 Dvojité videnie
--------------------------------------------------------------------------------------------------
12 Bolesť hlavy ako dôsledok zrakovej námahy
--------------------------------------------------------------------------------------------------
13 Pocit nepohody z práce pri umelom alebo
nedostatočnom osvetlení
--------------------------------------------------------------------------------------------------
14 Potreba prerušiť prácu a pozrieť sa do voľného
priestoru
--------------------------------------------------------------------------------------------------
15 Pocit celkovej únavy a malátnosti
--------------------------------------------------------------------------------------------------
1) § 38 ods. 1 písm. e) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2) § 38 ods. 2 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z.
3) § 26 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z.z.
4)
Tabuľka č. 1 prílohy č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z.z.
o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred
rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 555/2006 Z.z.
5) Napríklad vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 541/2007
Z.z. o podrobnostiach
o požiadavkách na osvetlenie pri práci, nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
117/2002 Z.z. o
minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri banskej
činnosti a pri dobývaní ložísk nevyhradených nerastov.
6)
Príloha č. 1 písm. b), e), g) a l) k vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky č. 448/2007 Z.z.
o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii
prác z hľadiska zdravotných rizík a náležitosti návrhu na
zaradenie prác do kategórií.
7) § 38 ods. 2 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z.
8) § 30 zákona č. 355/2007 Z.z.