Nesprávne organizovaná a nedostatočne tvorivá práca pôsobí negatívne nielen na výkon zamestnanca, ale pri dlhodobom trvaní môže viesť k trvalému poškodeniu jeho zdravia. Pri skúmaní príčin práceneschopnosti sa zistilo, že 31% možno pripísať psychickej záťaži. Rôzne výskumy v zahraničí i na Slovensku ukazujú, že asi za 50-mi % návštev u všeobecných lekárov sú duševné problémy (Liga za duševné zdravie, 2009).
Podstatnou príčinou týchto javov sú zmeny vo svete práce. Vysoké nároky prinášajú heslá ako globálna súťaž, požiadavky na kvalitu alebo pružný pracovný čas, ako aj nasadenie rôznych komunikačných prostriedkov vedie k tomu, že zamestnanci sú stále na dosah, a preto často nemôžu vypnúť. Ak k tomu ešte pristupuje časová tieseň a mimoriadne návaly práce, výsledkom je množstvo preťažených zamestnancov. Príspevok sa zameriava na problematiku psychickej záťaže a psychosomatických syndrómov ako možných zdrojov pracovných úrazov.
V zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovným úrazom je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Za poškodenie zdravia sa nepovažuje len telesné zranenie, ale aj psychické poškodenie.