Pracovný úraz zamestnanca je konkrétnym prípadom vzniku ujmy na zdraví alebo živote zamestnanca. Pokiaľ dôjde na pracovisku k pracovnému úrazu, majú zamestnanec, a aj zamestnávateľ, striktne dané právne povinnosti právnou úpravou. Primárnou právnou povinnosťou zamestnanca je pritom oznámiť zamestnávateľovi pracovný úraz a následne je zamestnávateľ povinný tento pracovný úraz riadne a zodpovedne prešetriť. Pokiaľ dôjde k vzniku pracovného úrazu zamestnanca v dôsledku alebo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním zamestnávateľa, možno hovoriť o pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa. Uvedenej pracovnoprávnej zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca sa však zamestnávateľ môže zbaviť, a to úplne alebo sčasti, pokiaľ nastanú právne skutočnosti dané právnou úpravou.
Určenie pojmu pracovný úraz, právna úprava
Príklad č. 1:
Pretože u zamestnávateľa došlo k nárastu pracovných úloh, zamestnanec bol pri ceste do zamestnania v strese, pošmykol sa a došlo k ujme na jeho zdraví. Podľa názoru zamestnanca došlo k vzniku úrazu pri ceste do zamestnania, a preto išlo o pracovný úraz v jeho prípade. Preto zamestnanec uvedené skutočnosti oznámil svojmu zamestnávateľovi, ktorý však úraz zamestnanca nepovažoval za pracovný úraz a ani nezačal prešetrovať okolnosti jeho vzniku. Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?Pojem "pracovný úraz" je právne vymedzený v § 195 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), podľa ktorého je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Preto je esenciálnou obsahovou súčasťou pojmu pracovný úraz právna skutočnosť, že k nemu musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, inak nemožno hovoriť o pracovnom úraze.
Uvedené sa navyše konštatuje aj v § 195 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého
ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.Pritom § 195 ods. 3 Zákonníka prácevýslovne konštatuje, že
pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť,
čo je aj tento prípad, a preto možno uviesť, že zamestnávateľ konal v súlade s platným právom..Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP") je registrovaným pracovným úrazom pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu, pričom uvedený pracovný úraz je zamestnávateľ povinný registrovať. Pokiaľ v dôsledku pracovného úrazu dôjde k smrti alebo ťažkej ujme na zdraví, pôjde o závažný pracovný úraz (ďalej len "závažný pracovný úraz").
V prípade služobného úrazu je potrebné popri Zákonníku práce zohľadňovať aj príslušnú osobitnú právnu úpravu, konkrétne zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície znení neskorších predpisov alebo zákon č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Právne povinnosti zamestnanca pri vzniku pracovného úrazu
Príklad č. 2:
Zamestnanec utrpel pracovný úraz pri manipulácii so strojným zariadením. O uvedenom pracovnom úraze však okamžite neinformoval zamestnávateľa, pretože mal poruchy vedomia a ťažkosti s rečou. Zamestnávateľ však zastával názor, že zamestnanec ho mal okamžite o vzniku pracovného úrazu informovať alebo zabezpečiť informovanie zamestn