Význam týchto ustanovení spočíva v tom, že zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za neplnenie úloh v starostlivosti o BOZP, ani zodpovednosti v prípade uplatňovania náhrady škody za pracovný úraz, chorobu z povolania a iné následky poukázaním na tzv. "objektívne ťažkosti", t.j. nedostatok finančných prostriedkov, nutnosť dodržania dodávateľských záväzkov, nedostatok odborných zamestnancov a pod.
Ak teda zamestnávateľ, či už vedome, z nevedomosti alebo z nedbanlivosti pripustí a trpí, aby jeho zamestnanci plnili svoje úlohy na úkor bezpečnostných požiadaviek, berie na seba plnú zodpovednosť a musí znášať' všetky vzniknuté následky. V tomto zmysle treba chápať jednotu ekonomických výsledkov a dosiahnutého stupňa starostlivosti o BOZP.
Povinnosti zamestnávateľa, práva a povinnosti zamestnancov v oblasti BOZP sú vymedzené v zákone č. 311/2001 Z.z. - Zákonníku práce, v znení neskorších predpisov a v zákone č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zamestnávateľ je povinný na základe týchto právnych predpisov zaistiť BOZP zamestnancov s ohľadom na všetky riziká možného ohrozenia života a zdravia. Uvedené právne predpisy určujú, na koho sa táto povinnosť vzťahuje a kto za plnenie úloh plynúcich z tejto zodpovednosti zamestnávateľa zodpovedá. Tieto základné princípy, hoci sa na prvý pohľad zdajú ako všeobecné a zamestnávateľom i zamestnancom úplne samozrejmé, majú obrovský význam pre prax. V okamihu, kedy vznikne škoda, či už zamestnávateľovi alebo zamestnancom, je neoddeliteľnou súčasťou posúdenia celkovej situácie a všetkých okolností aj posúdenie toho, ako boli dodržané všetky zásady BOZP. A práve porušenie základných princípov BOZP býva v praxi najčastejším dôvodom vzniku škody, či na jednej alebo druhej strane pracovnoprávneho vzťahu. Najvážnejšie následky má nedodržanie zásad BOZP v prípadoch vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania, kedy sa však už skúma len, ktoré zásady BOZP boli porušené a do akej miery ktorým účastníkom pracovnoprávneho vzťahu, čo si vyžaduje sociálna poisťovňa na odškodnenie postihnutých. Z toho dôvodu treba ustanovenia, uvedené v právnych predpisoch ako "preventívne", dodržiavať. Ich cieľom je chrániť zdravie pracovníkov. Úrazy sa sústreďujú pri najčastejších technológiach obrábania, ako je sústruženie, brúsenie, frézovanie a vŕtanie.
Najviac úrazov je spôsobených:
-
odletujúcou trieskou, najmä pri sústruhoch, menej pri vŕtačkách a frézovačkách, a odletujúce drobné úlomky pri brúsení na brúskach. Najčastejšie sa vyskytujú poranenia očí a popálenia rúk a ostatných častí tela,
-
poranením rúk o ostrie nástrojov; je to najmä nebezpečný dotyk s brúsnym kotúčom, porezanie o sústružnícke nože, frézovacie nástroje, vrtáky a to zväčša pri upínaní a výmene obrábaných predmetov, pri čistení a pod.,
-
zachytením, udretím pohybujúcimi sa časťami ako napríklad nechráneným upínacím zariadením (univerzálnym skľučovadlom, upínacou doskou), pohybujúcim sa stolom, šmýkadlom, a to pri obsluhe s
