Podnikanie v stavebníctve má oproti iným oblastiam svoje špecifické podmienky a riziká. Cieľom tohto článku je upozorniť a popísať preventívne organizačné, technické a výchovné opatrenia na ich elimináciu, a to v rámci platných bezpečnostných predpisov. Hlavným zámerom je poukázať na povinnosti, a tým aj zodpovednosť najmä súkromných podnikateľov, ale aj právnických osôb za zabezpečovanie a dodržiavanie všeobecne záväzných predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP").
BOZP v stavebníctve predstavuje pestrú, zložitú a náročnú oblasť činnosti, ktorá sa vykonáva vo všetkých ročných obdobiach. Ochrana života, zdravia pri práci, ako aj materiálnych hodnôt je jednou zo základných povinností každého zamestnávateľa, ktorá je obsiahnutá vo vyhláške č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností. Vyhláška platí pre prípravu, vykonávanie stavebných montážnych a udržiavacích prác a prác s nimi súvisiacich, a vzťahuje sa na všetky právnické a fyzické osoby vykonávajúce stavebné práce a ich pracovníkov, je teda platná tak pre organizácie, ako aj pre súkromných podnikateľov.
Pracovníci v stavebníctve sú vystavení aj mnohým zdravotným problémom: od azbestu, cez bolesti chrbta až k podráždeniu pokožky cementom. Najčastejšie hlásenou bola choroba kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia horných končatín.
Zo štatistiky príčin pracovných úrazov vyšetrovaných orgánmi inšpekcie práce vyplýva, že úrazy sa najčastejšie stali porušením bezpečnostných predpisov zo strany postihnutých zamestnancov tým, že používali nebezpečné postupy alebo spôsoby práce, vykonávali práce bez odbornej spôsobilosti a tiež z nedostatku osobných predpokladov na riadny pracovný výkon. Zo strany zamestnávateľov to bola hlavne nesprávna organizácia práce a chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenia a zabezpečenia. Častou príčinou vzniku pracovného úrazu bol aj nepriaznivý stav alebo chybné usporiadanie pracoviska, prípadne chybný stav komunikácie.
Bežné porušenia v praxi
Častým omylom zamestnávateľov pri prijímaní opatrení na zníženie rizika úrazu je domnienka, že zamestnancom stačí prideliť osobné ochranné pracovné prostriedky (ďalej len "OOPP") a o ďalšiu bezpečnosť pri ich práci sa nemusia starať. V minulom roku bolo najviac nedostatkov zistených na strojoch, vyhradených technických zariadeniach elektrických a zdvíhacích, ďalej v starších objektoch sa nevykonávali opravy, revízie, neodstraňovali sa nedostatky z revízii, nevykonávala sa preventívna údržba zariadení.
Staveniská sú stále problémovým dieťaťom z hľadiska bezpečnosti práce.
Najčastejšie hrozia úrazy pri výstavbe obytných a neobytných budov a pri výstavbe diaľnic. Súvisí to aj s krátkodobým zamestnávaním zamestnancov, ktorí nemajú vytvorené potrebné pracovné návyky. Podľa údajov Štatistického úradu v roku 2023 bolo v SR 19 smrteľných pracovných úrazov a vo veľkej miere sa na nich podieľala práca v stavebníctve.
Stavebníctvo patrí dlhodobo k najrizikovejším pracovným činnostiam na Slovensku. Za posledných sedem rokov si toto odvetvie pripísalo až 20% všetkých smrteľných pracovných úrazov a 15% úrazov s ťažkou ujmou na zdraví.
K najväčšiemu počtu úrazov dochádza v malých a stredných firmách, ktoré tvoria viac ako 90% odvetvia. Zároveň so vznikom súkromných stavebných firiem a spoločností došlo, bohužiaľ, v minulých rokoch k výraznému poklesu záujmu o vytváranie prijateľných pracovných podmienok a dodržiavanie bezpečnostných predpisov. Z hľadiska toho, kedy k úrazom dochádza, sú najrizikovejšími mesiace máj a august.
V prípade smrteľného pracovného úrazu a ťažkej ujmy na zdraví hrozí zamestnávateľovi za porušenie predpisov postih najmenej 33-tisíc eur.
Pracovné podmienky a úroveň zabezpečovania BOZP
Kvalifikačné predpoklady zodpovedných pracovníkov zamestnávateľa
Vedúci a zodpovední pracovníci musia spĺňať kvalifikačné požiadavky nielen v odbornej sfére, ale musia mať aj znalosti všeobecných bezpečnostných predpisov, čo sú najmä:
-
zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
-
zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
-
nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov,