Prírastok pracujúcich naďalej evidovali najmä odvetvia služieb. Vo výrobných odvetviach pokračoval úbytok pracovnej sily a to najmä v stavebníctve. Z regionálneho hľadiska si držalo kozmeticky vylepšenú vlaňajšiu zamestnanosť až 7 krajov s výnimkou Nitrianskeho kraja, kde zamestnanosť klesla viditeľnejšie.
Počet pracujúcich1) na Slovensku v prvom štvrťroku 2025 medziročne prekročil 2 milióny 604-tisíc osôb. Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS)2) zostala na úrovni vlaňajšieho úvodu roka, počet pracujúcich sa zvýšil len nepatrne o 0,1 %. Dáta po sezónnom očistení potvrdili rovnaký medzikvartálny (oproti 4. štvrťroku) rast zamestnanosti o nepatrných 0,1 % na vyše 2 milióny 625-tisíc pracujúcich.
Miera zamestnanosti3), ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z počtu obyvateľov 4), sa medziročne zvýšila o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) na 77,9 %.
Celkový stav zamestnanosti zostal nezmenený najmä vďaka medziročnému prírastku počtu pracovníkov v službách o 19-tisíc pracujúcich (+1,2 %), ktorý kompenzoval pretrvávajúci aktuálny 15-tisícový pokles vo výrobných odvetviach (-1,6 %).
V službách pôsobila väčšina, až 63 % všetkých pracujúcich v krajine teda 1,6 mil. pracovníkov. Vo výrobných odvetviach pracovalo na 964-tisíc pracujúcich a zamestnanosť v nich klesala už tretí kvartál po sebe.
Navýšenie počtu pracovníkov zaznamenalo celkovo 9 z 18 sledovaných odvetví ekonomiky. najvýraznejší prírastok pracujúcich o vyše 20-tisíc osôb (+6,4 %) zaznamenal obchod. S 336-tisíc pracovníkmi bol naďalej druhým najväčším zamestnávateľským odvetvím slovenskej ekonomiky. Z veľkých odvetví služieb s viac ako 150-tisíc pracujúcimi medziročný prírastok evidovala aj doprava a skladovanie o takmer 11-tisíc osôb (+6,6 %). Naopak, pokles zamestnanosti zaznamenalo zdravotníctvo a sociálna pomoc ako aj vzdelávanie, v súhrne v nich ubudlo o viac ako 12-tisíc osôb.
Spomedzi troch výrobných odvetví počet pracujúcich klesal v stavebníctve aj poľnohospodárstve, v priemysle zostal nezmenený. V priemysle pracovalo viac ako 644-tisíc osôb, naďalej to bolo najväčšie zamestnávateľské odvetvie v ekonomike. Pracoval v ňom každý štvrtý pracujúci v krajine.
Pracujúci u najväčších zamestnávateľov v SR (medziročná zmena v %)
| Štvrťrok | SR spolu | Priemysel | Veľkoobchod a maloobchod | Stavebníctvo |
|---|
| 4.Q 2021 |
0,7 |
1,1 |
-5,4 |
2,7 |
| 1.Q 2022 |
2,8 |
2,4 |
-3,2 |
4,4 |
| 2.Q 2022 |
2,7 |
-0,3 |
1,1 |
6,3 |
| 3.Q 2022 |
1,0 |
-4,5 |
0,4 |
5,3 |
| 4.Q 2022 |
0,4 |
-8,9 |
4,4 |
9,0 |
| 1.Q 2023 |
0,3 |
-9,2 |
6,6 |
6,7 |
| 2.Q 2023 |
0,2 |
-5,9 |
5,3 |
2,2 |
| 3.Q 2023 |
-0,2 |
-3,4 |
5,2 |
1,2 |
| 4.Q 2023 |
0,7 |
-1,1 |
1,9 |
6,1 |
| 1.Q 2024 |
0,8 |
1,9 |
-2,5 |
2,9 |
| 2.Q 2024 |
0,3 |
1,1 |
3,1 |
-0,7 |
| 3.Q 2024 |
0,3 |
-1,3 |
0,0 |
3,7 |
| 4.Q 2024 |
0,2 |
0,6 |
-2,0 |
-4,9 |
| 1.Q 2025 |
0,1 |
0,0 |
6,4 |
-4,6 |
Poznámka: Podľa Výberového zisťovania pracovných síl.
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza DATAcube.
Podľa vekového zloženia absolútny počet pracujúcich sa navýšil najmä v skupine 50 až 54 ročných, kde pribudlo 18-tisíc osôb. Nižšie prírastky boli aj v skupine najstarších pracovníkov (nad 60 rokov) alebo naopak najmladších na trhu práce vo veku 15 až 24 rokov. K zníženiu počtu pracujúcich došlo v skupine mladšieho produktívneho veku od 25 do 34 rokov (- 24-tisíc osôb), prípadne v preddôchodkovom veku 55 až 59 ročných (- 7-tisíc).
Z regionálneho hľadiska bol počet pracujúcich počas 1. štvrťroku 2025 medziročne mierne vyšší v 7 z 8 krajov SR, ale išlo len o nepatrné nárasty. Jediný kraj s úbytkom pracovnej sily bol Nitriansky kraj, a to o 9,3 tisíca osôb.
Mieru zamestnanosti3) nad úrovňou 80 % okrem dominujúceho Bratislavského kraja dosiahli aj Žilinský a Trenčiansky kraj. Najvýraznejšia medziročná zmena nastala v Nitrianskom kraji s poklesom miery zamestnanosti až o 1,8 p. b. na 77,2 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti v SR mal už piaty štvrťrok po sebe Prešovský kraj, aktuálne niečo cez 72 %.
Za prácou do zahraničia5) dochádzalo v 1. štvrťroku 2025 takmer 120-tisíc pracujúcich. Viac ako polovica pracovala v stavebníctve a v priemysle. Štvrtina z nich pochádzala z Prešovského kraja (vyše 30-tisíc osôb). Najvyšší medziročný nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou za hranice SR mal Nitriansky kraj (o viac ako 7-tisíc pracujúcich).
1) pracujúci v zmysle novej metodiky VZPS sú všetky osoby vo veku od 15 do 89 rokov, ktoré v sledovanom (referenčnom) týždni vykonávajú aspoň 1 hodinu prácu za mzdu, plat alebo iný druh odmeny alebo prácu za účelom dosiahnutia zisku, vrátane osôb vykonávajúcich prácu na základe dohôd, sezónnych pracovníkov, osôb na materskej alebo rodičovskej dovolenke, osôb pracujúcich v zahraničí menej ako 1 rok, osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia; respondenti sú zahrnutí do odvetví podľa ekonomickej činnosti miestnej jednotky nie celého podniku; podľa novej metodiky VZPS platnej od roku 2021 osoby na platených aktivačných prácach do tejto skupiny už nepatria; po novom sú medzi pracujúcimi zahrnuté aj osoby na rodičovskej dovolenke; údaje za vzorku boli dopočítané prostredníctvom nových integrovaných váh na populáciu očistenú o osoby v kolektívnych zariadeniach
2) metodika VZPS je v súlade s medzinárodnými definíciami a odporúčaniami ILO a Eurostatu
3) podiel počtu pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva vo veku 20 - 64 rokov vyjadrený v percentách
4) obyvateľstvo vo veku 20 - 64 rokov
5) krátkodobá migrácia za prácou do zahraničia v trvaní do 1 roku, vrátane časovo neobmedzenej dochádzky za prácou cez hranice
