Zamestnanecké benefity možno definovať ako rôzne bonusy či výhody, ktoré zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom. Medzi najčastejšie patrí napríklad prispievanie na stravovanie vo väčšej miere než upravuje Zákonník práce, služobné auto a služobný mobil používané aj na súkromné účely, dovolenka nad rámec, ktorý ustanovuje Zákonník práce, ale sú tu aj benefity v podobe možnosti práce formou home office či zavedenie pružného pracovného času. Niektorí zamestnávatelia skracujú pracovný čas zo 40 hodín na 37,5 hodín týždenne ako benefit pre svojich zamestnancov. Tento článok pojednáva o pracovnom čase a otázkach, ktoré si mnohí zamestnávatelia či zamestnanci kladú v súvislosti s jeho uplatňovaním, ako aj o práve na odpojenie sa zamestnanca.
Úpravu pracovného času u toho-ktorého zamestnávateľa ovplyvňuje organizácia práce zamestnávateľa, a prípadne aj potreby jeho zamestnancov. Pracovný čas a odpočinok zamestnancov rozvrhuje v súlade so zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") zamestnávateľ.
Podľa § 85 Zákonníka práce platí, že pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
Podľa smernice 2003/88/ESEurópskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej len "smernica 2003/88/ES") sa za pracovný čas považuje akýkoľvek časový úsek strávený buď na pracovisku zamestnávateľa, alebo aj mimo neho, počas ktorého zamestnanec pracuje pre zamestnávateľa, alebo je pripravený pracovať.
Pracovný čas
Pracovným časom je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi a v ktorom vykonáva prácu a plní si povinnosti podľa pracovnej zmluvy. Avšak uvedená definícia nie je úplne presná, pretože v rámci pracovného času dochádza zo strany zamestnanca aj k plneniu povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných predpisov, nielen z pracovnej zmluvy.
Za pracovný čas sa, v súlade s § 96 ods. 2 Zákonníka práce, považuje aj neaktívna časť pracovnej pohotovosti zamestnanca na pracovisku. Avšak do pracovného času sa nezapočítava doba cesty na pracovisko a prípravy na prácu (napr. prezlečenie sa do pracovného odevu).
Do pracovného času sa započítavajú len prestávky v práci, ktoré sú poskytované z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, započítava sa aj odpočinok na jedlo. Iné prestávky na odpočinok a jedlo sa nezapočítavajú do pracovného času.
Pracovný čas môže byť u toho