Rekreačné príspevky (poukazy) boli do nášho právneho poriadku zavedené s účinnosťou od 1. januára 2019. Ich cieľom bola podpora domáceho cestovného ruchu a zníženie nákladov zamestnancov na dovolenku absolvovanú v Slovenskej republike. Rekreačné príspevky dnes predstavujú jeden z možných benefitov, ktoré zamestnávatelia poskytujú, a je pomerne obľúbený aj u zamestnancov. Tento článok sa venuje téme príspevkov na rekreáciu zamestnancov z hľadiska podmienok, za splnenia ktorých tento príspevok zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom, ale aj z hľadiska povinností ohľadom ochrany spracúvaných osobných údajov.
Podmienky poskytovania príspevku (žiadosť zamestnanca o príspevok, výška príspevku, forma príspevku a pod.) na rekreáciu zamestnancov upravuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") v § 152a.
V rámci poskytovania príspevku zamestnancom dochádza u zamestnávateľa aj k spracúvaniu osobných údajov zamestnancov, ktorí majú nárok na rekreačný príspevok, ale aj ďalších osôb, ako napríklad údajov manžela, dieťaťa a pod., ktoré sa na rekreácii v rámci Slovenska môžu zúčastniť.
Poskytovanie príspevkov na rekreáciu má teda vplyv aj na dokumentáciu v oblasti ochrany osobných údajov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES(ďalej len "nariadenie GDPR").
Povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu zo strany zamestnávateľa
Zamestnávateľ je povinný poskytovať príspevok na rekreáciu
ex lege
(zo zákona) len za splnenia troch nasledujúcich podmienok:-
zamestnávateľ zamestnáva viac ako 49 zamestnancov v pracovnom pomere,
-
pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a
-
tento zamestnanec o poskytnutie príspevku požiada.
Zákonník práce nevylučuje, aby aj zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 49 zamestnancov, mohli poskytovať rekreačný príspevok. Avšak títo zamestnávatelia musia uplatňovať rovnaké podmienky ako zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Zamestnávatelia s nižším počtom zamestnancov môžu poskytovať príspevok na rekreáciu dobrovoľne (fakultatívne), kým pre zamestnávateľov s počtom zamestnancov viac ako 49 ide o obligatórnu povinnosť tento príspevok svojim zamestnancom poskytovať za podmienky splnenia ostatných zákonnom predpísaných podmienok.
Ak sa zamestnávateľ, ktorý síce nie je zo zákona
(ex lege)
povinný poskytovať tento príspevok, rozhodne príspevok dobrovoľne poskytnúť, môže tak urobiť ak:-
pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a
-
tento zamestnanec o poskytnutie tohto príspevku musí aj v tomto prípade požiadať.
Čo sa týka podmienky ohľadom počtu zamestnancov na strane zamestnávateľa - je rozhodujúci priemerný evidenčný počet zamestnávaných zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Ak by aj zamestnávateľ začal zamestnávať viac ako 50 zamestnancov počas roka, prípadne by počet zamestnancov počas roka klesol pod ustanovenú hranicu, tak tento rast/pokles počtu zamestnancov nemá vplyv na vznik alebo zánik povinnosti v priebehu daného kalendárneho roka. Základom pre určenie povinnosti zamestnávateľa poskytovať príspevok na rekreáciu je teda priemerný evidenčný počet zamestnancov z predchádzajúceho kalendárneho roka.
Povinnosť zamestnávateľa poskytovať príspevok na rekreáciu svojim zamestnancom, ak zamestnávateľovi táto povinnosť vznikla, sa vzťahuje nielen na súkromnú sféru, ale aj na zamestnancov úradov, štátnych orgánov a pod.
Nárok na príspevok na rekreáciu nemá napríklad štatutárny zástupca spoločnosti (napr. konateľ v s. r. o.) bez pracovnej zmluvy, pretože §152a Zákonníka práce definuje že nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorý nepretržite pracoval u zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov. Štatutár bez pracovnej zmluvy nemá nárok na príspevok na rekreáciu podľa Zákonníka práce.
Podmienky poskytnutia príspevku
Podmienky, ktoré musí zamestnanec splniť, aby mu mohol zamestnávateľ poskytnúť príspevok na rekreáciu upravuje § 152a Zákonníka práce, pričom splnenie týchto podmienok sa posudzuje na strane zamestnanca vždy ku dňu začatia rekreácie.
Nárok na príspevok na rekreáciu má ten zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, a tento zamestnanec zároveň požiadal o poskytnutie príspevku.
Nárok na príspevok na rekreáciu majú aj zamestnanci na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke. Tento nárok na príspevok nemajú zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Nárok na príspevok má aj osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, pretože podmienky podľa § 152a Zákonníka práce sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru ku dňu rekreácie. Avšak osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, nemôže rekreáciou porušiť svoj liečebný režim. Počas doby práceneschopnosti (PN), t.j. napríklad aj keď je zamestnanec na liečení v kúpeľoch nariadenom napríklad zdravotnou poisťovňou, je povinný dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom. Vtedy nejde o rekreáciu, a preto nemožno aplikovať § 152a Zákonníka práce. Ak zamestnanec využíva služby kúpeľov s odporúčanými procedúrami lekára v rámci svojej dovolenky, teda ak mu nebola kúpeľná starostlivosť nariadená lekárom, alebo nebola schválená zdravotnou poisťovňou, vzniká mu nárok na príspevok na rekreáciu.
Zamestnanec, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, má tiež nárok na príspevok na rekreáciu za kalendárny rok (ak splnil aj ostatné podmienky), avšak výška príspevku sa mu znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Oprávnené výdavky
Oprávnenými výdavkami na rekreáciu sú preukázané výdavky zamestnanca na:
-
služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
-
pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
-
ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
-
organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
Príspevok na rekreáciu teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod. Avšak príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby (napr. skipass, vstup do wellness), ak nie je súčasťou ubytovacieho balíka.
Za oprávnené výdavky sa považujú aj služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), kúpeľné a zdravotné služby, či služby cestovného poistenia. Avšak vždy platí podmienka, že tieto služby súvisia s ubytovaním najmenej na dve prenocovania a sú súčasťou účtovného dokladu vystaveného na zamestnanca.
V praxi nastávajú prípady, keď zamestnanec absolvuje rekreáciu (pobyt) u osoby, ktorá nie je "živnostníkom", ani nemá obchodnú spoločnosť, ale poskytuje služby ubytovania na tzv. "DIČ". Pod pojmom "prenocovanie" sa v súlade so zákonom č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení, ktoré je prevádzkované ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie možno definovať ako budovu, priestor alebo plochu, v ktorých sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie, a s ním spojené služby. Definícia tohto pojmu vychádza z vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ktorá je ustanovená podľa § 30 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia, ktorí poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia. Za oprávnené výdavky podľa § 152a Zákonníka práce teda nemožno považovať úhrady vykonané na základe účtovného dokladu, ktorý zamestnancovi vystavila osoba, ktorá nemá živnostenské oprávnenie.
Taktiež môže nastať situácia, že zamestnanec absolvuje rekreáciu v trvaní napríklad 3 dní, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení, a teda predloží zamestnávateľovi aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Je potrebné poukázať na to, že podľa § 152a Zákonníka práce má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale predmetné ustanovenie neupravuje väzbu na jedno ubytovacie zariadenie. Preto aj takéto prenocovanie možno posudzovať ako oprávnené výdavky, pri ktorých zamestnancovi vzniká nárok na príspevok na rekreáciu.
Oprávnenými výdavkami sú aj uvedené vyššie výdavky zamestnanca, ktoré boli vynaložené na:
-
manžela,
-
vlastné dieťa,
-
dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo
-
dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a
-
inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.
Podľa § 115 zákona č. 40/1964 Zb.Občianskeho zákonníka v z. n. p.
"Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby."
Podľa judikátu R 15/1980"Základným znakom zákonného pojmu "domácnosť" (§ 115 OZ) je, že musí ísť o spotrebné spoločenstvo trvalej povahy. O spotrebné spoločenstvo ide vtedy, keď určité osoby hospodária spoločne so svojimi príjmami, pričom sa nevyžaduje, aby tieto osoby boli v príbuzenskom či inom podobnom vzťahu. Trvalosť tohto vzťahu je daná vtedy, keď tu sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu."
Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na takéhoto rodinného príslušníka je teda aj skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príslušníka. Výnimkou je iba situácia podľa § 152a ods. 4 písm. d) Zákonníka práce, keď je účelom príspevku pokryť náklady dieťaťa.
Výška príspevku
Príspevok na rekreáciu sa poskytuje v sume 55% oprávnených výdavkov, najviac však v celkovej sume 275 eur za kalendárny rok.
Zákonník práce neustanovuje, že musí ísť iba o oprávnené výdavky za jednu nepretržitú (ucelenú) rekreáciu. Môže teda ísť aj o viacero samostatných rekreácií, ktoré sa až do maximálnej možnej sumy príspevku sčítajú.
Ak teda zamestnanec zaplatí za rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55% oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov. Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať. Zamestnanec a ani zamestnávateľ zo sumy rekreačného príspevku neplatia žiadne odvody na zdravotné a sociálne poistenie.
Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom prácedaňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov.
Pri príspevkoch na rekreáciu poskytnutých vo výške viac ako 55% oprávnených výdavkov a v sume viac ako 275 eur ročne už o príspevkoch na rekreáciu v užšom slova zmysle nebudeme môcť uvažovať, avšak zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať rekreačný príspevok (v širšom slova zmysle) aj nad tento rozsah. Toto plnenie síce bude daňovým výdavkom zamestnávateľa, avšak už nie je oslobodené od dane a odvodov na sociálne a zdravotné poistenie.
Spôsob poskytovania príspevku a jeho poskytnutie vo forme rekreačného poukazu
Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku. Buď vo forme rekreačného poukazu (bezhotovostná forma), alebo ako náhradu 55% oprávnených výdavkov limitovaných sumou 275 eur za kalendárny rok.
a) Peňažný príspevok
Ide o situáciu, keď zamestnanec absolvuje rekreačný pobyt, ktorý uhradí z vlastných finančných prostriedkov. Následne po pobyte požiada zamestnávateľa o príspevok a zamestnávateľovi predloží aj účtovné doklady za pobyt. Podľa § 152a ods. 6 Zákonníka práce zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, a to predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Ak zamestnanec nedodrží predmetnú 30 dňovú lehotu, je na zamestnávateľovi, ako k tejto situácii pristúpi, lebo z hľadiska daňových účelov nemožno zmeškanie tejto lehoty považovať za porušenie podmienok.
Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zamestnanec je povinný predložiť taký doklad, ktorý spĺňa podmienky oprávneného výdavku definovaného v § 152a Zákonníka práce. Taký doklad by mal obsahovať:
-
identifikáciu poskytovateľa rekreačného pobytu,
-
identifikačné údaje zamestnanca, pre ktorého je doklad vystavený,
-
uvedenie osôb, ktoré sa spolu so zamestnancom zúčastnili pobytu,
-
popis poskytnutých služieb,
-
časové vymedzenie poskytnutého rekreačného pobytu,
-
informácie o cene a dátume úhrady za pobyt,
-
číslo dokladu jeho vystavovateľa.
Zamestnávateľ následne (ak sú splnené podmienky podľa Zákonníka práce) zamestnancovi preplatí 55%, najviac však 275 eur, za predpokladu, že išlo o oprávnené výdavky.
Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
Tieto účtovné doklady zamestnávateľ musí uschovať pre svoje účtovné a daňové potreby podľa osobitných právnych predpisov.
Príspevok na rekreáciu sa zamestnancovi poskytuje na základe jeho žiadosti. Avšak Zákonník práce nepredpisuje formu tejto žiadosti. Zamestnávateľ môže vzor takejto žiadosti a proces jej vybavovania upraviť vo svojom internom predpise.
b) Rekreačný poukaz
Zamestnávateľ však môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov, ktoré ustanovuje § 152a ods. 4 Zákonníka práce. Platnosť rekreačného poukazu je limitovaná koncom kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný.
Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný. Slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov vynaložených zamestnancom na rekreáciu.
Pri rekreačnom poukaze sa predpokladá, že zamestnanec disponuje informáciou o tom, kde si môže preukaz uplatniť, čo mu umožňuje naplánovať rekreáciu v zriadení, ktoré poukaz prijme.
Pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu je výška poplatku za sprostredkovanie služieb maximálne 3% z hodnoty rekreačného poukazu.
Frekvencia poskytovania príspevku
Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Ide o obmedzenie pre zamestnanca, podľa ktorého je pri súčasnej existencii viacerých pracovných pomerov zamestnanca možné žiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. V zásade to znamená, že zamestnanec si môže rekreáciu uplatniť len u jedného zamestnávateľa, a to aj ak má viacerých zamestnávateľov. Avšak ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, môže požiadať o príspevok na rekreáciu za každý z týchto pracovných pomerov. V prípade, ak zamestnávateľ poskytuje rekreačný poukaz, tak zamestnancovi vydá viac rekreačných poukazov - za každý pracovný pomer. Medzi zamestnávateľmi sa príspevok na rekreáciu neprenáša (pri zmene zamestnávateľa).
Ak sa rekreácia začne v jednom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom roku a zamestnanec o to požiada, tak príspevok na rekreáciu bude zamestnancovi zúčtovaný ešte ako príspevok na rekreáciu za rok, v ktorom sa rekreácia začala. Uvedené platí iba v prípade, ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu.
Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.
Záver
Príspevok na rekreáciu poskytnutý v súlade so Zákonníkom práceje z pohľadu zamestnanca príjmom oslobodeným od dane a z pohľadu zamestnávateľa je daňovým výdavkom.
Rekreačné príspevky sa stali obľúbeným benefitom v práci, zamestnanci ich využívajú na vianočné pobyty, silvestrovské pobyty, ale aj počas celého roka, napríklad na lyžovačky počas jarných prázdnin a pod.