Nárok zamestnanca na odstupné

Právne aspekty odstupného pri skončení pracovného pomeru

Zo samotného pojmu odstupné prima facie rezultuje, že nosným pilierom poskytnutia odstupného je určitá kompenzácia poskytnutá zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru skôr, než účastníci daného vzťahu pôvodne prezumovali v pracovnej zmluve, pričom ukončenie pracovného pomeru nemá pôvod v okolnostiach spočívajúcich v osobe zamestnanca. A vice versa, najčastejšie ide o okolnosti na strane zamestnávateľa týkajúce sa spravidla jeho hospodárskych/ekonomických problémov, ktoré sa vo vzťahu k dotknutému zamestnancovi prejavujú ako ním nezavinené sociálne rizikové faktory. Odstupné, tak ako je normatívne upravené v Zákonníku práce, je determinované skončením pracovného pomeru. Zákonodarca však nepredpokladá poskytnutie odstupného pri skončení pracovného pomeru a priori pri každej z právom aprobovateľných možností jeho skončenia. V tejto súvislosti je vhodné exemplifikatívne poukázať na skutočnosť, že odstupné sa neposkytne pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe či pri okamžitom skončení pracovného pomeru, resp. ani pri skončení pracovného pomeru z dôvodu úmrtia zamestnanca, alebo z dôvodu smrti zamestnávateľa – fyzickej osoby.

Súčasne sa žiada uviesť, že: „Odstupné na rozdiel od odchodného môže zamestnanec v priebehu svojej pracovnej činnosti dostať aj viac ráz od zamestnávateľov pri existencii niekoľkých pracovných pomerov, najčastejšie vtedy, keď zamestnávateľ výpoveďou skončí so zamestnancom pracovný pomer z hospodárskych dôvodov.“