Platná a účinná právna úprava normatívne reglementuje inštitút odstupného, a to v § 76 ods. 1 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Predmetný inštitút možno definovať ako peňažný nárok zamestnanca jednorazovej povahy, ktorý je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi, pri skončení pracovného pomeru z určitých vybraných dôvodov a určitým spôsobom podrobne vymedzeným zákonodarcom.
- Vzor
Právne aspekty odstupného pri skončení pracovného pomeru
Zo samotného pojmu odstupné prima facie rezultuje, že nosným pilierom poskytnutia odstupného je určitá kompenzácia poskytnutá zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru skôr, než účastníci daného vzťahu pôvodne prezumovali v pracovnej zmluve, pričom ukončenie pracovného pomeru nemá pôvod v okolnostiach spočívajúcich v osobe zamestnanca. A vice versa, najčastejšie ide o okolnosti na strane zamestnávateľa týkajúce sa spravidla jeho hospodárskych/ekonomických problémov, ktoré sa vo vzťahu k dotknutému zamestnancovi prejavujú ako ním nezavinené sociálne rizikové faktory. Odstupné, tak ako je normatívne upravené v Zákonníku práce, je determinované skončením pracovného pomeru. Zákonodarca však nepredpokladá poskytnutie odstupného pri skončení