JUDr. Jan Horecký, PhD.
Príspevok sa venuje sumarizujúcemu pohľadu diferenciácie medzi českou a slovenskou pracovnoprávnou úpravou definujúcou miesto výkonu práce a pravidelné pracovisko, a to aj vo vzťahu k tzv. českému špecifiku v podobe „Dohody o práci z jiného místa“.
Hlavná prezentácia je zameraná na variácie dohodnutia miesta výkonu práce ako obligatórnej náležitosti pracovnej zmluvy vrátane možnosti jeho zmeny, pričom sa zdôrazňuje najmä:
- identifikácia rozdielu medzi preložením zamestnanca a dočasným pridelením zamestnanca,
- vznik pracovnoprávneho nároku zamestnanca na úhradu nákladov pri výkone práce v okamihu širokého vymedzenia miesta výkonu práce,
- právny základ a obsahové náležitosti Dohody o práci z jiného místa, a to aj v súvislosti so vznikom pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca,
- súvis vymedzenia miesta výkonu práce s nemožnosťou jeho ďalšieho výkonu vo väzbe na skončenie pracovného pomeru u zamestnanca.