JUDr. Jan Horecký, Ph.D.

JUDr. Jan Horecký, PhD. Príspevok sa zameriaval na české pracovnoprávne súvislosti spojené s uplatňovaním princípu transparentného odmeňovania a súčasne možnosť zamestnávateľa zohľadniť pri určení nadtatifnej zložky mzdy zamestnanca regionálny prvok. Prezentácia sa zameriavala na možnosť zamestnávateľa zohľadniť rôzne ekonomické reminiscencie výkonu práce pri určení podmienok a výšky priznávania konkrétnej mzdovej zložky mzdy  zamestnanca, a to najmä vo väzbe: prípustnosťou zohľadnenia socio-ekonomických podmienok regiónu, v ktorých zamestnanec vykonáva závislú prácu pri určení podmienok a výšky konkrétnej zložky mzdy zamestnanca, dodržiavania konzistentnosti vytvoreného odmeňovacieho systému pri posudzovaní jednotlivých mzdových podmienok.

JUDr. Jan Horecký, PhD. Príspevok sa zameriaval na predstavenie českého právneho prostredia, v ktorom prichádza k posudzovaniu a realizácii faktických úkonov predovšetkým s ohľadom na rekodifikáciu českej občianskoprávnej úpravy. Prezentácia sa zameriavala na rozlíšenie podstatných skutočností tzv. faktického právního jednání, pričom rozlišovala predovšetkým naplnenie nevyhnutného predpokladu vlastného právního jednání, ako aj stanovenie jeho cieľa a následnú úpravu práv a povinností subjektov pracovnoprávnych vzťahov, a to najmä v súvislosti: s rozlíšením faktického jednání a konkludentního jednání vzhľadom na právnu povahu faktického konania ako hmotnoprávnych predpokladov pre realizáciu právnych úkonov, so založením pracovného pomeru faktickým konaním subjektov bez dodržania zákonných predpokladov pre jeho vznik vzhľadom k ochrane slabšej strany a praktickému posudzovaniu jednotlivých situácií, s pracovnoprávnymi následkami simulovaného faktického konania subjektov pracovnoprávnych vzťahov na obsah pracovného pomeru, s posudzovaním konania zamestnanca, ktorý sa dopustí porušenia povinností, zo strany zamestnávateľa vo väzbe na skončenie pracovného pomeru.

Napriek všeobecnému významu pracovného poriadku pre úpravu interného prostredia zamestnávateľa sa tvorbe a možnému obsahu jeho vnútropodnikovým predpisom venuje nielen v rámci teórie pracovného práva, ale aj v rámci vlastnej právnej úpravy minimum pozornosti. Problematika pracovného poriadku je typickým príkladom pracovnoprávnej otázky, kde jeho vlastná aplikačná prax i súdne rozhodnutia výrazne prekračujú akúkoľvek formu i obsah jeho právnej úpravy a vytvárajú pre zamestnávateľa riziko nesprávneho postupu, ktorý môže byť a (spravidla aj býva) sankcionovaný napr. v podobe neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) so zamestnancom alebo finančnými sankciami zo strany orgánov kontroly nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.

JUDr. Jan Horecký, PhD. Príspevok sa venuje sumarizujúcemu pohľadu diferenciácie medzi českou a slovenskou pracovnoprávnou úpravou definujúcou miesto výkonu práce a pravidelné pracovisko, a to aj vo vzťahu k tzv. českému špecifiku v podobe „Dohody o práci z jiného místa“. Hlavná prezentácia je zameraná na variácie dohodnutia miesta výkonu práce ako obligatórnej náležitosti pracovnej zmluvy vrátane možnosti jeho zmeny, pričom sa zdôrazňuje najmä: identifikácia rozdielu medzi preložením zamestnanca a dočasným pridelením zamestnanca, vznik pracovnoprávneho nároku zamestnanca na úhradu nákladov pri výkone práce v okamihu širokého vymedzenia miesta výkonu práce, právny základ a obsahové náležitosti Dohody o práci z jiného místa, a to aj v súvislosti so vznikom pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca, súvis vymedzenia miesta výkonu práce s nemožnosťou jeho ďalšieho výkonu vo väzbe na skončenie pracovného pomeru u zamestnanca.

Prezentácia sa venuje problematike prekážok v práci na strane zamestnanca. Hlavná prezentácia je zameraná na: Prekážky v práci (zákonný rámec, ako posudzovať situácie z praxe, ktoré nie sú špecifikované v ZP, možnosť odchyľovania sa od právnych noriem a do akej miery je to možné, prerokovanie so zástupcami zamestnancov) Nejasnosti súvisiace s prekážkami v práci (ospravedlnenie na „nevyhnutne potrebný čas“ – čo sa chápe ako „nevyhnutne potrebný čas“, oznámenie „bez zbytočného odkladu“ s dostatočným predstihom, začiatok plynutia ochranných dôb) Súčinnosť zamestnanca pri prekážkach v práci (povinnosť zamestnanca preukázať prekážku v práci, ako postupovať v prípade, ak zamestnávateľ zamestnancovi nedôveruje, doklad – objektívny dôkaz, povinnosť súčinnosti tretích subjektov,  prekážky v práci ako predmet sociálneho dialógu) Diskusia k otázkam: Ako posúdiť neprítomnosť zamestnanca v práci z dôvodu jeho väzby, ak zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi dôvod svojej neprítomnosti a nereagoval na výzvu zamestnávateľa (nemal možnosť). Zamestnávateľ ukončil pracovný pomer. Je ukončenie pracovného pomeru platné? Ako má byť potvrdzovaná prekážka v práci zo strany tretích osôb? Prezentujúci: JUDr. Jan Horecký, PhD. Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.