JUDr. Pavol Rak, PhD.

Príspevok sa zaoberal posúdením právneho charakteru dochádzkového bonusu ako variabilnej zložky mzdy zamestnávateľa vo vzťahu k motivácii zamestnancov plniť si povinnosť byť prítomný na pracovisku, ale aj v súvislosti so stanovením dochádzky ako „KO kritéria“ pre priznávanie ostatných mzdových podmienok. Prezentácia sa zameriavala na predstavenie rôznych praktických prístupov pri stanovení hmotnoprávnych podmienok priznávania dochádzkového bonusu u rôznych zamestnávateľov, a to v súvislosti: s prípustnosťou zamestnávateľa nezohľadňovať dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca pri vyhodnocovaní fondu ustanoveného týždenného pracovného času, diferencovať priznanie dochádzkového bonusu v závislosti od druhu vykonávanej práce zamestnancom napr. v podobe možnosti vylúčenia zamestnancov vykonávajúcich domácku prácu alebo teleprácu podľa ustanovenia § 52 Zákonníka práce, možnosti zamestnávateľa krátiť konkrétnu zložku mzdy zamestnanca v dôsledku neprítomnosti zamestnanca na pracovisku.

JUDr. Pavol Rak, PhD. Príspevok sa zaoberal rôznymi modalitami postupu zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru predovšetkým vo väzbe na dosahovanie dohody o skončení pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Prezentácia na základe rôznych súdnych rozhodnutí diferencovala medzi prípustnosťou zamestnávateľa obmedziť kontakt zamestnanca, prípadne jeho zastúpenie inou osobou priamo na konaní o spôsobe skončenia pracovného pomeru jednostranne alebo dosiahnutím (vynútenej) dohody o skončení pracovného pomeru, a to v súvislosti s: prípustnosťou možnosti zamestnanca prizvať si na konanie o skončení pracovného pomeru inú osobu, prípadne priamo advokáta, právnym charakterom interného procesu zamestnávateľa, ktoré smeruje k skončeniu pracovného pomeru vrátane úkonov udelenia porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, posudzovaním faktického konania zamestnávateľa v konkrétnej situácii prezentácie ponuky na skončenie pracovného pomeru zamestnancom napríklad určením časového rámca prijatia ponuky, počtu zúčastnených osôb na tomto konaní alebo vytváraním psychického nátlaku zamestnanca navodením určitej negatívnej atmosféry.

Napriek všeobecnému významu pracovného poriadku pre úpravu interného prostredia zamestnávateľa sa tvorbe a možnému obsahu jeho vnútropodnikovým predpisom venuje nielen v rámci teórie pracovného práva, ale aj v rámci vlastnej právnej úpravy minimum pozornosti. Problematika pracovného poriadku je typickým príkladom pracovnoprávnej otázky, kde jeho vlastná aplikačná prax i súdne rozhodnutia výrazne prekračujú akúkoľvek formu i obsah jeho právnej úpravy a vytvárajú pre zamestnávateľa riziko nesprávneho postupu, ktorý môže byť a (spravidla aj býva) sankcionovaný napr. v podobe neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) so zamestnancom alebo finančnými sankciami zo strany orgánov kontroly nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.

JUDr. Pavol Rak, PhD. Príspevok sa zaoberá praktickým rozmerom dohodnutia miesta výkonu práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v zahraničí, a to aj vo väzbe na dispozičné oprávnenie týchto osôb konajúcich v mene zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch. Hlavná prezentácia sa zameriava na rozlíšenie rôznych kategórií fyzických osôb plniacich pracovné úlohy alebo rôzne úlohy pre právnickú osobu v pozícii zamestnanca alebo iného právneho postavenia vo väzbe na dohodnutie miesta výkonu práce u takýchto osôb, pričom sa zdôrazňuje najmä: diferenciácia medzi pracovnoprávnym a obchodnoprávnym statusom týchto fyzických osôb v závislosti od šírky vymedzenia výkonu ich práce alebo realizácie činnosti, identifikácia hraníc cezhraničného poskytovania služieb vo väzbe na vyslanie na pracovnú cestu a širšie dohodnutie miesta výkonu práce, variabilita dohodnutia miesta výkonu práce u dočasne pridelených zamestnancov v odlíšení formy dočasného pridelenia, právna povaha pokynu zamestnávateľa vyslania na pracovnú cestu.

Prezentácia sa zaoberá prítomnosťou cudzieho prvku v rámci právneho režimu konania za zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch, pričom tento predstavuje predovšetkým cudzia štátna príslušnosť konajúcej osoby a absencia pracovnoprávneho vzťahu k zamestnávateľovi. Hlavná prezentácia sa zameriava na určenie prípustných právnych režimov konania za zamestnávateľa pri osobách, ktoré nemajú žiadny pracovnoprávny vzťah k zamestnávateľovi, za ktorého konajú v pracovnoprávnych vzťahoch, pričom ide najmä o: určenie prípustných právnych foriem konania za zamestnávateľa v prípade kumulácií pozícii medzi koncernovými spoločnosťami, rozpor medzi centralizovaným nadnárodným prístupom určovania kompetencií v rámci organizačnej štruktúry a prípustnosťou takéhoto postupu podľa lokálnych pracovnoprávnych úprav, postavenie revíznych a compliance oddelení v procese určovania zodpovednosti za prípadné porušovanie vnútropodnikových predpisov osobami konajúcimi v mene zamestnávateľa, postavenie tzv. „zodpovednej osoby“ v rámci vymedzenia kompetencií na nadnárodnej úrovni.   Prezentujúci: JUDr. Pavol Rak, PhD. Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Prezentácia sa venuje právnej úprave sporných otázok vo vnútropodnikových predpisoch. Úprava sporných otázok vo vnútropodnikových predpisoch Právna povaha vnútropodnikových predpisov Koncernové smernice Home office Stravovanie Diskusia k otázkam: Keďže máme viac zamestnancov, ktorí sú často rozlietaní je u nás neefektívne riadne oboznámenie zamestnancov prostredníctvom prezenčnej listiny ku internému predpisu. Dal som návrh, aby každý zamestnanec podpísal vyhlásenie, v ktorom sa zaväzuje oboznámiť sa s internými predpismi, ktoré mu budú zaslané na jeho pracovný e-mail a sú zverejnené na intranete a zároveň k dispozícii na nahliadnutie. Je tento postup správny? Nie je možné hľadieť na koncernové predpisy ako na predpisy vydané v mene všetkých spoločností koncernu? Keď je to niekde napísané napr. v pracovnej zmluve - samozrejme, v rozsahu oboznámenia. Nestačí oboznámiť zamestnancov s aktualizáciou medzinárodného bonusu? Prezentujúci: JUDr. Pavol Rak, PhD. Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.