Nahrávanie zamestnávateľa bez súhlasu – prípustný dôkaz v súdnom konaní?

Právny rámec

Vyhotovovanie zvukového záznamu bez súhlasu nahrávanej osoby je na Slovensku citlivou témou, ktorá je vo všeobecnosti upravená viacerými právnymi predpismi, a to najmä v oblasti ochrany osobnosti a súkromia.

Ústava Slovenskej republiky[1] garantuje každému právo na ochranu súkromia a osobnej integrity. Podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. To zahŕňa aj ochranu pred neoprávneným vyhotovovaním zvukových záznamov bez súhlasu nahrávanej osoby.

Občiansky zákonník[2] upravuje ochranu osobnosti v § 11 a nasl. Každý má právo na ochranu svojej osobnosti, čo zahŕňa aj ochranu pred neoprávneným vyhotovovaním zvukových záznamov. Vyhotovenie zvukového záznamu nahrávanej osoby bez jej súhlasu je možné na základe zákonných dôvodov (úradné účely, vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo), inak môže ísť o zásah do práva na ochranu osobnosti.

Trestný zákon[3] postihuje neoprávnené nahrávanie ako trestný čin porušenia dôvernosti ústnych prejavov. Konkrétne podľa § 377 Trestného zákona, kto neoprávnene zaznamená, použije alebo zverejní nahrávku, môže byť potrestaný odňatím slobody až na dva roky. Tento trestný čin sa vzťahuje na situácie, keď sa zvukový záznam vyhotoví v súkromí alebo bez vedomia nahrávanej osoby a bez jej súhlasu.

Zákonník práce túto problematiku rieši iba s ohľadom na konanie zamestnávateľa. Monitorovanie zamestnancov zo strany zamestnávateľa upravuje § 13 ods. 4 Zákonníka práce