Uzavretie dohody o sporných nárokoch ako spôsob skončenia súdneho sporu medzi zamestnancom a zamestnávateľom

Dohoda o sporných nárokoch

Zákonník práce upravuje v § 32 až § 34 zmluvný inštitút, ktorým si účastníci môžu upraviť svoje sporné nároky. Týmto inštitútom je dohoda o sporných nárokoch. Nedodržanie obligatórnej písomnej formy dohody spôsobuje jej neplatnosť.

Zákonník práce ďalej nekonkretizuje obsahové náležitosti dohody o sporných nárokoch. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o dvojstranný právny úkon, vo všeobecnosti by mala dohoda obsahovať: identifikáciu strán dohody, vymedzenie sporných nárokov strán a spôsob ich vyrovnania, resp. vyhlásenie o ich vyrovnaní, lehotu na poskytnutie finančného plnenia podľa charakteru vyrovnania sporných nárokov a miesto uspokojenia nároku (peňažný ústav, zloženie finančných prostriedkov do úradnej úschovy a pod.) a práva a povinnosti strán.

Dohodou o sporných nárokoch nemožno nahradiť dohodu o náhrade škody podľa § 191 ods. 4 Zákonníka práce. Predmetom dohody o náhrade škody nie je sporný nárok, ale nárok na náhradu škody voči zamestnávateľovi uznaný zamestnancom po prerokovaní požadovanej náhrady škody.