Je takmer signifikantným príznakom každej vypätej spoločenskej situácie, že sa pravidelne objavia rôzne právne názory, akým spôsobom majú postupovať zamestnanci alebo zamestnávatelia pri absencii zodpovedajúcej právnej úpravy. Toto pravidlo sa len potvrdzuje v súvislosti s aktuálnym celoplošným testovaním fyzických osôb na prítomnosť vírusu Covid-19 v zmysle postupu orgánov verejnej moci.
- Vzor
V žiadnom ohľade nemožno spochybniť odborné medicínske závery a k nim zodpovedajúce prijatie príslušných právnych predpisov či podzákonných právnych noriem v predmetnej oblasti, ktoré majú zabrániť ďalšiemu nekontrolovanému zhoršovaniu epidemiologickej situácie.
Súčasne sa však možno výrazne vyhraniť proti nezmyslom, ktoré sú šírené v tejto súvislosti vo vzťahu k výkladu ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) pri evidencii ospravedlnenej/neospravedlnenej prítomnosti/neprítomnosti zamestnanca v práci zo strany zamestnávateľa.
V tomto ohľade formulácie a vyjadrenia typu povinnosti zamestnanca požiadať o čerpanie dovolenky alebo pracovného voľna bez náhrady mzdy na obdobie 10 dní, ktoré má absolvovať ako domácu karanténnu, ak sa nezúčastní dobrovoľného (na silu) celoplošného testovania, priamo odporujú národnej i európskej legislatíve.
Všeobecne musíme vychádzať z povinnosti zamestnávateľa obsiahnutej v § 146 ods. 2 Zákonníka práce a