Pracovný pomer predstavuje jeden z druhov pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa zakladá pracovnou zmluvou. Taktiež platí, že pracovný pomer môže skončiť zamestnanec aj zamestnávateľ. Pracovný pomer pritom možno skončiť konsenzom subjektov alebo prejavom vôle len jednej strany. Takýmto jednostranným právnym inštitútom je aj odstúpenie zamestnávateľa od pracovnej zmluvy. Ide pritom o prejav vôle zamestnávateľa, ktorý má presne ustanovené obligatórne predpoklady. Pokiaľ tieto nenastanú, tak nemôžu nastať ani právne účinky tohto právneho úkonu zamestnávateľa a pracovný pomer bude ďalej pokračovať.
- Vzor
Možnosť odstúpenia od zmluvy v občianskom práve
Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom právneho vzťahu, ktorý je teda prejavom vôle len jednej zmluvnej strany, a neviaže sa na právny konsenzus. Pritom podstata právnej úpravy odstúpenia od zmluvy sa viaže na právnu úpravu zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorá je principiálne platná pre celé súkromné právo, teda aj pre pracovné právo. Odstúpenie od pracovnej zmluvy sa pritom odlišuje od výpovede, ktorá sa taktiež viaže na prejav vôle len jednej strany, jej právne účinky však, na rozdiel od odstúpenia od pracovnej zmluvy, nenastávajú okamžite, ale až po uplynutí výpovednej doby, ktorá je ustanovená platnou právnou úpravou.
Použitie odstúpenia od zmluvy, ktoré je upravené Občianskym zákonníkom, aj na pracovnoprávne vzťahy, umožňuje § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), pričom pokiaľ by nebolo takéhoto ustanovenia, tak by určité inštitúty pracovného práva nebolo možné využiť. Uvedené platí napríklad pre odstúpenie od pracovnej zmluvy, ale aj pre zabezpečovacie mechanizmy v pracovnom práve, napríklad aj pre záložné právo na nehnuteľnosť, ktorá má úpravu v občianskom práve, ktorá je spoločná pre celú oblasť súkromného práva, teda platí aj pre pracovné právo. Pokiaľ by sa totiž zohľadňovali len ustanovenia § 20 ods. 1 Zákonníka práce, nebolo by možné uzavrieť záložnú zmluvu, keďže jej právna úprava je predmetom Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje jej vznik a náležitosti pre súkromné právo.
Všeobecná právna úprava možnosti odstúpenia od zmluvy či akéhokoľvek právneho úkonu je predmetom Občianskeho zákonníka a je plne využiteľná aj na pracovnoprávne vzťahy, a preto je potrebné túto právnu úpravu na tieto právne vzťahy použiť.
Odstúpenie od zmluvy je vždy jednostranným právnym úkonom subjektu daného právneho vzťahu. V rámci pracovnoprávneho vzťahu sú jeho subjektmi zamestnanec a zamestnávateľ, a preto môže odstúpiť od zmluvy len niektorý z týchto subjektov. Súhlasný právny úkon niektorého iného subjektu, ktorý je naviazaný na plnenie predmetu zmluvy, napríklad môže ísť o agentúru, ktorá sprostredkúva zamestn