Okamžité skončenie pracovného pomeru

Zamestnávateľ ani zamestnanec nemajú právo „len tak“ ukončiť pracovný pomer okamžite, ak sa im situácia javí ako napätá alebo nevýhodná. Dôvody sú v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) upravené taxatívne, a ak sa účastník pracovného pomeru ocitne mimo rámca zákonných dôvodov, vystavuje sa riziku neplatnosti skončenia pracovného pomeru a následným nárokom druhej strany.

Cieľom tohto článku je priblížiť právnu úpravu okamžitého skončenia pracovného pomeru Zákonníka práce, a to z pohľadu zamestnávateľa aj zamestnanca, doplnenú o praktické situácie z aplikačnej praxe.

Právna úprava

Právna úprava okamžitého skončenia pracovného pomeru je sústredená najmä v § 59, § 68 až § 70 a § 77 Zákonníka práce. Základné východiská možno zhrnúť do niekoľkých zásad:

• Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočný inštitút. Zákon umožňuje takýto krok len v osobitne závažných prípadoch, ktoré svojou intenzitou odôvodňujú okamžité prerušenie trvania pracovného pomeru bez výpovednej doby. 
• Právny úkon okamžitého skončenia musí mať písomnú formu a musí byť doručený druhému účastníkovi, inak je neplatný. V písomnosti musí byť dôvod uvedený tak, aby bol konkrétny, zrozumiteľný a nezameniteľný s iným dôvodom. Uvedený dôvod nemožno dodatočne meniť ani rozširovať.
• Dôvody okamžitého skončenia sú v Zákonníku práce vymenované taxatívne. Nie je prípustné rozšíriť ich vnútornými predpismi zamestnávateľa alebo zmluvným dojednaním so zamestnancom.
• Zákonník práce ustanovuje subjektívne aj objektívne lehoty, v ktorých môže účastník pracovného pomeru využiť okamžité skončenie. Po ich márnom uplynutí už nie je možné platne urobiť tento právny úkon.
• Neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže zamestnanec aj zamestnávateľ uplatniť na súde v zákonom ustanovenej lehote. Ak súd určí, že skončenie pracovného pomeru bolo neplatné, vznikajú osobitné následky, najmä nároky na náhradu mzdy a povinnosť zamestnávateľa ďalej zamestnávať zamestnanca, pokiaľ zamestnanec na ďalšom zamestnávaní trvá.

Zákonné dôvody na okamžité skončenie

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom len vo vymedzených prípadoch. Ide najmä o situácie, keď bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo keď sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Pri prvom dôvode je rozhodujúce právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin. Nestačí samotné obvinenie, podanie obžaloby ani vzatie do väzby. V praxi preto zamestn