Vyhľadávanie v pracovnoprávnych vzťahoch
Pracovno-
právne
vzťahy
Práva zamestnanca pri výpovedi – na čo si dať pozor
Kategória: Pracovný pomer Autor/i: Mgr. Peter Milčík, advokátsky koncipient, Advokátska kancelária JUDr. Jakuba Mandelíka, s.r.o.
„Ius est ars boni et aequi.“ („Právo je umenie dobra a spravodlivosti.“)
Publius Iuventius Celsus
(Digesta Iustiniani 1, 1, 1)
Pracovný pomer založený medzi zamestnancom a zamestnávateľom možno skončiť viacerými spôsobmi, pričom jedným z nich je výpoveď. Zamestnanec by mal byť obozretný najmä pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, pričom zo zákona je ako slabšia strana pracovnoprávneho vzťahu väčšmi chránená ako zamestnávateľ. Aj keď zamestnanec je vo všeobecnosti dostatočne chránený, osobitné skutkové situácie alebo vyskytujúce sa porušenia pracovnoprávnych noriem nie sú v pracovnoprávnej praxi ojedinelé. Z uvedeného dôvodu je vhodné všetky eventuality ohľadom dania výpovede dostatočne premyslieť. Naopak v prípade obdržania výpovede zo strany zamestnávateľa je žiaduce vzniknutú situáciu konzultovať – obrátiť sa napríklad aj na zástupcov zamestnancov či odborovú organizáciu, inšpektorát práce, advokáta alebo minimálne si len dostatočne overiť všetky svoje práva a povinnosti.
BAZÁLNY DISKURZ
Výpoveďou je možné podľa § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) platne a s právnymi účinkami skončiť pracovný pomer. V tejto súvislosti je vhodné doplniť, že základným atribútom existencie pracovného pomeru je jeho založenie pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom na jednej strane a zamestnancom na strane druhej (§ 42 ods. 1 Zákonníka práce). Upotrebením logického výkladu argumentum a contrario k uvedeným ustanoveniam Zákonníka práce možno dospieť k poznaniu, že výpoveďou nemožno, na rozdiel od pracovného pomeru, skončiť dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvorené podľa § 223 Zákonníka práce.
Výpoveď je jednostranný pracovnoprávny úkon, ktorým možno dichotomickým nazeraním podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce skončiť pracovný pomer:
i) zo strany zamestnávateľa,
ii) zo strany zamestnanca.
Podstatné je doplniť, že ani v jednom prípade sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. V oboch prípadoch je nevyhnutnou formálnou podmienkou platnosti výpovede jej písomné vyhotovenie. Výpoveď v písomnej forme je z dôvodu jej platnosti a vyvolania právnych účinkov nutné riadne doručiť druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu, a to so zreteľom na § 61 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý nedodržanie zákonom predpísanej formálnej náležitosti výpovede a jej účinné nedoručenie sankcionuje neplatnosťou.
Písomnú výpoveď účinne doručenú druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu možno odvolať, avšak iba s jeho súhlasom (prvá veta § 61 ods. 4 Zákonníka práce). Rovnako ako samotná výpoveď, aj jej prípadné odvolanie, resp. súhlas s odvolaním výpovede musia byť s dôrazom na druhú vetu § 61 ods. 4 Zákonníka práce uskutočnené písomne.
Podľa prvej vety § 61 ods. 2 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone.“ Na rozdiel od zamestnávateľa, zamestnanec môže dať podľa § 67 Zákonníka práce zamestnávateľovi výpoveď (i) z akéhokoľvek dôvodu, ev. aj (ii) bez uvedenia dôvodu.
V kontexte uvedeného je podstatné doplniť, že dôvod výpovede musí byť so zreteľom na druhú vetu § 61 ods. 2 Zákonníka práce v spísanej výpovedi skutkovo vymedzený, a to takým spôsobom, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom výpovede[1], a to opätovne pod sankciou neplatnosti výpovede, ktorá by túto náležitosť nespĺňala.
VÝPOVEĎ DANÁ ZAMESTNÁVATEĽOM
Zo strany zamestnanca je zá
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Kategórie
