Práva zamestnanca pri výpovedi – na čo si dať pozor

BAZÁLNY DISKURZ

Výpoveďou je možné podľa § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) platne a s právnymi účinkami skončiť pracovný pomer. V tejto súvislosti je vhodné doplniť, že základným atribútom existencie pracovného pomeru je jeho založenie pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom na jednej strane a zamestnancom na strane druhej (§ 42 ods. 1 Zákonníka práce). Upotrebením logického výkladu argumentum a contrario k uvedeným ustanoveniam Zákonníka práce možno dospieť k poznaniu, že výpoveďou nemožno, na rozdiel od pracovného pomeru, skončiť dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvorené podľa § 223 Zákonníka práce.

Výpoveď je jednostranný pracovnoprávny úkon, ktorým možno dichotomickým nazeraním podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce skončiť pracovný pomer:

i)     zo strany zamestnávateľa,

ii)   zo strany zamestnanca.

Podstatné je doplniť, že ani v jednom prípade sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. V oboch prípadoch je nevyhnutnou formálnou podmienkou platnosti výpovede jej písomné vyhotovenie. Výpoveď v písomnej forme je z dôvodu jej platnosti a vyvolania právnych účinkov nutné riadne doručiť druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu, a to so zreteľom na § 61 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý nedodržanie zákonom predpísanej formálnej náležitosti výpovede a jej účinné nedoručenie sankcionuje neplatnosťou.

Písomnú výpoveď účinne doručenú druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu možno odvolať, avšak iba s jeho súhlasom (prvá veta § 61 ods. 4 Zákonníka práce). Rovnako ako samotná výpoveď, aj jej prípadné odvolanie, resp. súhlas s odvolaním výpovede musia byť s dôrazom na druhú vetu § 61 ods. 4 Zákonníka práce uskutočnené písomne.

Podľa prvej vety § 61 ods. 2 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone.“ Na rozdiel od zamestnávateľa, zamestnanec môže dať podľa § 67 Zákonníka práce zamestnávateľovi výpoveď (i) z akéhokoľvek dôvodu, ev. aj (ii) bez uvedenia dôvodu.

V kontexte uvedeného je podstatné doplniť, že dôvod výpovede musí byť so zreteľom na druhú vetu § 61 ods. 2 Zákonníka práce v spísanej výpovedi skutkovo vymedzený, a to takým spôsobom, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom výpovede[1], a to opätovne pod sankciou neplatnosti výpovede, ktorá by túto náležitosť nespĺňala.

VÝPOVEĎ DANÁ ZAMESTNÁVATEĽOM

Zo strany zamestnanca je zá