Pokiaľ zamestnanec alebo zamestnávateľ porušia predpisy platnej právnej úpravy, možno vyvodiť pracovnoprávnu zodpovednosť. Pre vyvodenie tejto zodpovednosti postačuje aj porušenie interných normatívnych právnych predpisov, pokiaľ sú u zamestnávateľa v platnosti. Právna zodpovednosť predpokladá obligatórne právne predpoklady dané právnou úpravou. Ide napríklad o príčinnú súvislosť protiprávneho konania zamestnanca alebo zamestnávateľa a vznikom ujmy alebo škody ako neželaného protiprávneho následku, ktorý vznikol. V prípade zamestnanca je potrebné zisťovať aj jeho zavinenie, teda či išlo o úmysel alebo nedbanlivosť v danom prípade.
- Vzor
Preventívny aspekt pracovnoprávnej zodpovednosti
Pracovnoprávna zodpovednosť má podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) aj preventívny a nielen sankčný aspekt. V rámci uvedeného preventívneho aspektu pracovnoprávnej zodpovednosti vyvstávajú pre zamestnanca, a aj zamestnávateľa určité právne povinnosti, ktoré zabraňujú vzniku protiprávneho následku, ktorý by mohol vzniknúť.
Tak napríklad podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Pokiaľ zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.
Príklad č. 1:
Pri odchode z pracoviska zamestnávateľ kontroloval osobné veci svojich zamestnancov. Svoje konanie odôvodnil bezpečnostnými opatreniami, a to v záujme zachovania bezpečnosti práce. Odvolával sa pritom na pracovný poriadok, ktorý bol u neho v platnosti. Podľa názoru zamestnancov však išlo o neoprávnený zásah do ich práv a právom chránených záujmov v danom prípade. Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?
Podľa § 177 ods. 2 Zákonníka práce na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska. Podrobnejšie podmienky určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. Pri kontrole sa musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť.
V kontexte uvedeného musia byť pri výkone takýchto kontrol rešpektované osobnostné práva zamestnancov ustanovené v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a nesmú byť vykonávané ponižujúcim spôsobom.
Preto možno uviesť, že zamestnávateľ konal v súlade s platným právom.
Taktiež podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnanec povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.