Pri určovaní rozsahu náhrady škody, ktorá má byť uhradená zamestnávateľovi zamestnancom, je potrebné rešpektovať aj jej hranice dané kogentnou právnou úpravou. Podstatné pre rozsah náhrady škody je aj to, či bola zamestnancom spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti v konkrétnom prípade.
- Vzor
Jednotlivé druhy škody v pracovnom práve
Platný Zákonník práce vo všeobecnosti rozlišuje protiprávne konania zamestnanca, a teda aj škodu a taktiež pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca, pričom v rámci týchto kategórií možno ešte rozlišovať jednotlivé podskupiny. Pri škode spôsobenej zamestnancom možno rozlišovať všeobecnú pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca, pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. a jednotlivé prípady osobitnej pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca ustanovené v § 182 až § 185 Zákonníka práce, čo má vplyv aj na spôsob a rozsah náhrady škody v pracovnom práve.
V prípade škody, ktorá bola spôsobená konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, musí ísť o protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Právny pojem „dobré mravy“ používa aj § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), pričom ide o vymedzenie, ktoré je platné aj pre pracovné právo. Podľa uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež v čl. 2 základných zásad Zákonníka práce je ustanovené, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávny